O náhradu musia nájomníci požiadať do konca septembra. Nie každý to však stihne.
BRATISLAVA. Stovky Bratislavčanov sa budú musieť vysťahovať z reštituovaných bytov. Náhradné bývanie im podľa zákona, ktorý prijala bývalá vláda, má zabezpečiť mesto. To však toľko voľných bytov nemá a nové zatiaľ nestavia. Vláda sľubuje finančnú pomoc.
„Bratislavský magistrát eviduje 779 výpovedí z nájmu od tých Bratislavčanov, ktorí bývajú v reštituovaných domoch,“ povedal hovorca primátora Ľubomír Andrassy.
Mesto byty nemá
Výpovede dostali nájomníci bytov s regulovaným nájomným na základe zákona, ktorý prijala bývalá vláda. Čísla ukázali, že výpovedí je viac, ako predpokladala. Podľa analýzy bývalého vedenia ministerstva dopravy a výstavby, ktoré zákon presadilo, ich v Bratislave malo byť 706.
Viac si prečítajte v článku: Parlament sťahuje nájomníkov
O ľudí, ktorí sa budú musieť vysťahovať zo svojich bytov, sa má postarať mesto.
Bratislava má celkovo k dispozícii 925 bytov, tie však nie sú voľné – užívajú ich najmä mladé rodiny, seniori a sociálne prípady.
Pre ľudí z reštituovaných domov tak podľa Martiny Haluškovej z magistrátu budú musieť postaviť nové bytovky, alebo zrekonštruovať niektoré mestské objekty.
Štát sľubuje, že peniaze pošle. „Na uvedený účel je vyčlenených 72 miliónov eur, ktoré budú zo štátneho rozpočtu uvoľňované postupne počas troch rokov. Prvýkrát v roku 2013,“ tvrdí hovorca ministerstva dopravy a výstavby Martin Kóňa.
Bratislava i ďalšie mestá, ktorých sa problém týka, budú musieť poslať žiadosti o dotácie na konkrétne projekty. „Žiadosť o dotáciu určite mesto podá,“ povedala Halušková.
Bližšie plány, kde a kedy by potom mesto postavilo bytovky, nie sú známe. Výstavbu nájomných bytov má na starosti mestská Spoločnosť pre rozvoj bývania v Bratislave. Od roku 2004 dodnes však nepostavila žiadne mestské nájomné byty. Viac tu:
Náhradné byty pre ľudí z reštituovaných domov majú byť hotové do konca roka 2016. Aj preto si ľudia zo Združenia Právo na bývanie myslia, že to nie je reálne riešenie. Žiadajú, aby za svoje vysťahovanie dostali finančnú náhradu a mohli si tak sami kúpiť byt. To však zákon neumožňuje.
„Štát umožnil drvivej väčšine občanov stať sa za symbolickú sumu vlastníkmi svojich domovov,“ kritizujú ľudia zo združenia. Na základe porevolučnej bytovej reformy si totiž Slováci mohli svoje byty odkúpiť za netrhové ceny. Výnimkou boli byty v reštitúcii.
Nestihnú termín?
Od súčasnej vlády tak nájomníci čakajú, aby splnila predvolebný sľub Smeru a našla spravodlivé riešenie. Ministerstvo výstavby však v súčasnosti zmenu zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom nechystá.
Fakty
Nájomníci a náhradné byty
- do konca marca museli reštituenti a majiteli abytov dať výpovede
- do konca septembra musia nájomníci žiadať o náhradu
- podmienkou je, aby nemali iný majetok
- jedna osoba má nárok na byt do 45 m2, dve až tri osoby na byt do 60 m2, štyri až päť osôb na byt do 75 m2
- Bratislava náhradné byty nemá ani nestavia
- kým ich postaví, majitelia bytov môžu zvyšovať regulované nájomné o 20 percent
„Zákon je skoncipovaný dobre,“ tvrdí hovorca ministerstva Martin Kóňa. Podľa neho bolo od začiatku jasné, že nebude vyhovovať všetkým. „Bol dosiahnutý maximálne možný kompromis s citlivým prístupom k nájomcom tak, aby sa zo žiadneho súčasného nájomcu nestal bezdomovec.“
Nájomníkom tak neostáva nič iné, ako požiadať o náhradný byt a čakať, kým ho mesto postaví. Žiadosť musia podať do konca septembra. Doteraz tak urobilo 433 ľudí.
Podľa Kristiána Straku zo Združenia Právo na bývanie je možné, že to niektorí ani nestihnú. Nestačí totiž len podať žiadosť, ľudia musia vydokladovať, že naozaj nemajú kde bývať.
„Magistrát vyžaduje mnohé doklady, napríklad znalecké posudky na pozemky, ktoré si tak rýchlo nezabezpečia. Niektorí na ne nemajú ani peniaze,“ vraví Straka.
Dodnes tak nárok na náhradný byt magistrát priznal len niečo vyše šesťdesiatke žiadateľov. Ak ďalší z nich termín nestihnú, právo na náhradu podľa ministerstva zanikne.
Mnohí reštituenti pritom stále vymáhajú svoje majetky na súde a teda ešte nájomníkom výpovede dať nemohli. „Prenajímatelia mali viac ako pol roka na podanie výpovede z nájmu bytu. Všetci prenajímatelia, ktorí toto právo mohli a chceli uplatniť, si ho aj uplatnili,“ vraví Kóňa.
Podľa neho však zákon myslí na tých, ktorí sa ešte súdia. Výpoveď nájomníkom môžu dať po právoplatnom rozsudku.
Nájomníci, ktorí však od nich dostanú výpoveď, už nebudú môcť požiadať o náhradné bývanie. „S tými sa už nepočíta vôbec,“ vraví Straka.
Mnohé reštituované domy v centre Bratislavy chátrajú. FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Prečítajte si aj článok s konkrétnymi osudmi ľudí: Regulované nájomné končí
