Fakty Reštituované byty
Bratislava: 706, z toho:
Nové Mesto: 260;
Staré Mesto: 200;
Slovensko spolu: 923 bytov
v 31 mestách, 2311 nájomníkov
BRATISLAVA. Ľudia, ktorí sú nájomníkmi reštituovaných bytov, sa budú musieť do piatich rokov vysťahovať, alebo platiť trhové nájomné. Parlament totiž ruší regulované ceny prenájmov týchto bytov.
Parlament nájomníkom, ktorí nebudú môcť platiť trhové ceny, odkázal, aby požiadali mesto o náhradný nájomný byt.
Ak im ho nepridelia, budú musieť nájomníkovi doplatiť rozdiel medzi regulovaným nájomným, ktoré platili a trhovým nájomným, a to až dovtedy, kým pre neho nenájde byt.
Vláda vyčíslila, že tridsiatka slovenských miest, kde sú tieto byty, do konca roka 2017 minie na sťahovanie nájomníkov a doplácanie nájomného vyše 434tisíc eur.
Bratislava na to nemá Väčšina takýchto bytov je v Bratislave. Mesto má dlh 223 miliónov eur. „Finančná situácia mesta už na prvý pohľad nedáva žiadnu alternatívu, ako tento zákon realizovať,“ povedal hovorca magistrátu Michal Stuška.
Mesto nemá voľné ani žiadne náhradné byty. Tie spadajú aj pod jednotlivé mestské časti. Mestské časti však náhradné byty prideľovať nemusia – zákon hovorí, že to má urobiť mesto. „Na území Bratislavy sa preto bude povinnosť zabezpečiť náhradný byť vzťahovať na bratislavský magistrát,“ povedal Rudolf Kusý, starosta Nového Mesta.
Podobne sa vyjadrila aj starostka Starého Mesta Tatiana Rosová (SDKÚ). Tá sedí aj v parlamente medzi poslancami vládnej koalície. Na rozdiel od nich však za zákon nehlasovala. Neprešiel totiž jej pozmeňovací návrh.
„Chcela, aby náklady na sťahovanie obyvateľov reštituovaných domov znášal štát a nie obce,“ povedal jej hovorca Tomáš Halán.
Mesto má podľa neho možnosť financovať nadobudnutie potrebných bytov formou štátnej dotácie. Presné podmienky, ani to, aký príspevok a komu štát poskytne, zatiaľ nie sú známe. Zákon o tom totiž zatiaľ poslanci neschválili.
Byty už rozdali Slovenské mestá v minulosti vlastnili tisícky nájomných bytov. Minuloročný škandál s bytmi vo viacerých bratislavských mestských častiach ukázal, že ich často rozdeľovali za podozrivých podmienok, napríklad celebritám a politikom.
Problém bytov s regulovaným nájomným sa pritom týka mnohých dôchodcov, ktorí nemajú peniaze na to, aby si nový byt prenajali za trhovú cenu či kúpili. Predsedovi združenia Právo na bývanie, ktoré týchto ľudí zastupuje, Kristiánovi Strakovi sa preto vládne riešenie nepozdáva a zvažuje, že ho napadne na Ústavnom súde.
Vláda sa so zmenami ponáhľa práve pre možné súdne spory. Majitelia reštituovaných domov by mohli od Slovenska vysúdiť odškodné. Od februára 2010 sa už deväť z nich obrátilo na Európsky súd pre ľudské práva.
Štrasburg už v podobnom prípade rozhodol v prospech poľskej občianky. Poľsko jej musí zaplatiť 52 500 eur a zmeniť zákony.
Dôležité termíny - zákon bude platiť od 15. septembra 2011, odvtedy budú môcť prenajímatelia jednostranne zvýšiť mesačné nájomné raz ročne o 20 percent
- nájomcovia budú mať právo podať žalobu na súd o určenie neplatnosti jednostranného zvýšenia nájomného do dvoch mesiacov
- prenajímatelia môžu vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu do 31. marca 2012, výpovedná lehota bude rok
- nájomcovia môžu požiadať obec o náhradný byt do 30. septembra 2012
- obce budú zasielať údaje o oprávnených žiadateľoch ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja do 15. januára 2013
(sita)
