BRATISLAVA. BRNO. Prvá a zatiaľ jediná aplikačná miestnosť na drogy v Česku, biela dodávka, oficiálne mobilná ošetrovňa, parkuje medzi panelákmi a zberným dvorom na okraji centra Brna.
Pre užívateľa heroínu znamená rozdiel medzi tým, či si do žily vpichne drogu rozpustenú v sterilnom roztoku, alebo malinovke a citrónovej šťave, čo vedie časom k nekrózam, strate končatiny alebo smrti.
V článku sa dočítate:
- čo na to hovoria susedia,
- ako to, že proti dodávke nezasiahne polícia,
- či by podobný nápad prešiel v Bratislave, a ktoré parlamentné strany sa o tému zaujímajú,
- prečo na Slovensku funguje pomoc užívateľom len po Nitru.
Pred dodávkou sa netvorí rad, a nepovaľujú sa pri nej ani ľudia v kŕčoch po užití drogy. Klient sa vnútri zdrží päť minút alebo polhodinu, podľa toho, či sa chce aj rozprávať - napríklad o tom, ako sa dá droga brať bezpečnejšie, alebo ako funguje liečba závislosti.
„Aplikácia samotná je veľmi intímna záležitosť,” hovorí terénna pracovníčka zo združenia Podané ruky Žofie Buchalová, ktorá v prerobenej sanitke pracuje.
„Naši klienti sú zvyknutí, že si drogy aplikujú často navzájom niekde na verejných priestranstvách alebo toaletách," povedala. "Keď stojíme dva metre od nich, je to pre nich úplne nová situácia - ako keby sme ich vytrhli z prirodzeného prostredia a vložili do sterilnej škatule.”
Drogu si každý prinesie a aplikuje sám. „Inak by išlo o trestný čin,” hovorí Buchalovej kolegyňa Lenka Dospivová.
Na Slovensku je takýto typ služby zatiaľ nezákonný.
Bratislavskí starostovia užívateľov len vytláčajú. Buď zriadia policajnú stanicu ako v Pentagone, zbúrajú im príbytky ako pri električkovom obratisku na Astronomickej, alebo si zaplatia bezpečnostnú službu ako na sídlisku 500 bytov pri Nivy centre.
Represívny prístup má medzi Bratislavčanmi podporu.

Keď denník SME v septembri hovoril s obyvateľmi susedstva 500 bytov, viacerí sa dožadovali policajných hliadok a ochrankárov. Užívatelia drog ich desili a cítili sa bezradne.
Prekážalo im, že drogy berú priamo pod ich oknami, správajú sa agresívne a ihly po nich zostávali aj na ihriskách. Hliadky situáciu upokojili.
Na otázku, či by si vedeli predstaviť riešenie v podobe aplikačnej miestnosti, odpovedala áno len jedna z oslovených. Ale ak by dodávka nebola na ich dvore.

Vo Švajčiarsku, Nemecku, Holandsku a ďalších krajinách investujú do kamenných aplikačných miestností.
Závislí majú vyššiu šancu, že sa dostanú k odbornej pomoci, a znižuje sa aj riziko prenosu infekcií a predávkovania. Užívatelia nepohoršujú verejnosť a v okolí sa znižuje aj kriminalita.
Slovenskou obdobou sú krčmy, ako už viac ráz v médiách spomínal sociológ Jakub Popík, ktorý za zaoberá drogovou politikou. Fungujú podobne, len sa v nich neposkytuje poradenstvo v oblasti liečby závislosti na alkohole.
Známym príkladom sú aj holandské „coffeeshops”, v ktorých sa užíva a predáva konope.
Chcú pomáhať, nie glorifikovať drogy
Dodávka v Brne parkuje medzi Zábrdovicami a Židenicami, kde žije početná rómska menšina.
Hneď za sebou má komíny neďalekej teplárne. Veľkých priemyselných areálov je tu viac, taktiež aj opustených a schátraných budov a cez územie vedie aj nevyužívaná železnica.
Dospivová, ktorá pochádza zo Slovenska, lokalitu prirovnáva k bratislavskej Slovnaftskej ulici.
Užívatelia si tam našli viacero miest, kde môžu brať drogy. Najviac ide heroín, droga je však veľmi znečistená.
V jednej dávke je len šesť percent heroínu, zvyšok tvorí paracetamol alebo omietka. Pre nižšiu koncentráciu sa rýchlejšie dostavia abstinenčné príznaky. Niektorí užívatelia tak drogu berú aj desať či dvadsaťkrát za deň a pri nízkej hygiene majú vyššiu šancu prenosu infekcií.
„Jedna klientka mala vo svojej dávke aj trblietky,” hovorí Dospivová, keď v sanitke vykladá na pult materiál zo šuplíkov.

Náplasti, dezinfekcia, striekačky, jednorazové plastové trubičky na šnupanie, zapaľovače, kovové panvičky na rozpúšťanie drogy, sterilný injekčný roztok a výplň do zubov, cez ktorú užívateľ nasáva do striekačky roztok s drogou a tak ho filtruje.
Dospivová vyťahuje aj kyselinu askorbovú, teda vitamín C. „Rozpúšťajú sa v nej opioidy (do skupiny opioidov patria heroín aj fentanyl). Na ulici sa používa citrón alebo citrónový koncentrát z obchodu, či Fanta,” hovorí terénna pracovníčka.
Do misky s materiálom položí aj nosný sprej s naloxónom. Ide o prvú pomoc, ak sa človek predávkuje opioidmi a upadne do bezvedomia. Liek nie je na Slovensku zatiaľ registrovaný. V niektorých štátoch je povinnou výbavou záchranárov na hudobných festivaloch.
„Novinou je tento skener,” ukazuje Dospivová zariadenie, ktoré laserom vyznačuje na pokožke žily. Užívatelia si tak nemusia dopichať celú ruku.
„To, čo robíme, je veľmi pragmatické, nejde o náš emocionálny rozmar ani glorifikáciu užívateľov drog. Je to v záujme polície, obyvateľov aj užívateľov,” hovorí Buchalová.

Užívatelia tam môžu aj odovzdať použité ihly a dostať za ne nové. V Bratislave podobne združenie Odyseus v spolupráci s magistrátom osádza do ulíc "fixpointy", kovové zberné nádoby na striekačky.
Výskyt ihiel v okolí sa po dvoch rokoch fungovania dodávky citeľne znížil. Všimla si to aj Veronika Němečková z paneláku pár metrov od parkoviska. Na striekačky je ako matka a majiteľka psa zvlášť citlivá.
„Bála som sa len toho, či to sem nepritiahne ďalších užívateľov, ale tých bude v tejto oblasti veľa tak či tak. Som rada, že už si to aspoň nepichajú pri koľajniciach, kam chodím so psom,” hovorí Němečková. Je jednou z mála oslovených, ktorí vedeli na čo dodávka slúži. Väčšina netušila.
Suseda sa necíti byť ohrozená a za dva roky nemala ani žiadny konflikt s užívateľom z dodávky. Prekáža však jej manželovi. „Ja proti bezpečnej aplikácii nič nemám, netreba sa toho báť, ideálne by ale bolo, keby boli trocha ďalej,” dodáva Němečková.
Bez politickej podpory by to nešlo
Dodávka funguje v legislatívnej sivej zóne, český zákon ju nespomína, a teda ani nezakazuje.
„Ide o aktivitu na pomedzí sociálnych a zdravotných služieb, na ktorú sa, bohužiaľ, v našom systéme služieb stále poriadne nemyslí. V súčasnosti projekt prevádzkujeme ako fakultatívnu časť sociálnej služby terénne programy,” vysvetľuje vedúci projektu Petr Blažek.
Oporu má v magistráte Brna aj miestnom úrade mestskej časti Brno-sever. Starosta Martin Maleček projekt nazval „potrebným a prínosným” a od obyvateľov zatiaľ nezaznamenal väčší odpor ani sťažnosti.
„Nedá sa preukázať, že by sa vďaka činnosti aplikačnej miestnosti znížila kriminalita v lokalite. Ale je pre nás cenná, pretože znižuje počet ihiel vo verejnom priestore, a počet aplikácií sa v miestnosti naďalej zvyšuje,” hovorí Maleček.
Na dodávku ide ročne takmer 70-tisíc eur, čo umožňuje štvorhodinovú prevádzku cez pracovné dni. Aby mohla dodávka fungovať aj počas víkendov a dlhší čas, potrebovali by dvakrát toľko peňazí.
Na prevádzku prispieva magistrát, Juhomoravský kraj, rada vlády pre koordináciu politiky v oblasti závislostí a súkromní darcovia.
„Bez podpory regionálnych politikov si to neviem predstaviť,” komentuje Buchalová. „Mestská časť nám dala najavo, že za nami stojí pred políciou aj obyvateľmi, ktorí bývajú v okolí.”

Slovenské ministerstvo zdravotníctva o brnianskej dodávke vie, ale podobnú snahu nemôže pri dnešných zákonoch podporiť, odkázalo.
Z parlamentných strán SME na otázku, ako riešia problematiku vo svojom programe, odpovedalo len Progresívne Slovensko, ktoré presadzuje islandský model podpory prevencie, vzdelávania a aktivít pre mladých, aby klesol dopyt po užívaní drog. Aplikačné miestnosti nespomenulo.
Starostovia sú v názoroch rozpoltení
Bratislavskí starostovia mimo strany Team Bratislava primátora Matúša Valla sa k českému projektu stavajú skôr skepticky.
Vrakuňa, v ktorej stojí budova Pentagon, sa spolieha, že s riešením príde mesto, ocenili by aj spoluprácu so štátom. Starosta Martin Kuruc v minuloročnom rozhovore pre SME pripustil, že aplikačné miestnosti, aké má Švajčiarsko, by mohli priniesť riešenie problému s drogami.

Problém vidí v tom, že by nikto nechce mať takéto zariadenie pri svojom dome.
Podunajské Biskupice, kde sa závislí vyskytujú v okolí Slovnaftu, by dali prednosť prevencii a liečbe. Mestská časť sa nechcela k projektu vyjadriť pred odbornou diskusiou, v ktorej by Bratislava vyhodnotila skúsenosti zo zahraničia.
„Neodrádzajú aplikačné miestnosti od samotnej liečby?” zamýšľa sa hovorca starostu Ján Borčin.

Ružinov, kde je sídlisko 500 bytov, na otázky nereagoval. Starosta Martin Chren v minuloročnom rozhovore pre SME pri téme drog spomenul oblasť Christiania v Kodani, kde sa drogová kriminalita netrestá. Zdôraznil však, že niečo také by bolo na Slovensku nelegálne.
Starostu Rače Michala Drotována výsledky projektu nepresvedčili. Náklady by sa podľa neho dali využiť efektívnejšie, napríklad na výmeny injekčných striekačiek.
Dodávka v Brne sa podľa Drotována nedá porovnávať ani s niektorými zahraničnými krajinami, kde legislatíva umožňuje užívať čistý heroín pod dohľadom lekára, ako vo Švajčiarsku.
Staré Mesto, ktoré riadi starosta Matej Vagač z Teamu Bratislava, považuje aplikačné miestnosti za „potenciálne účinný nástroj drogovej politiky”.
V Novom Meste patria k problémovým lokalitám Kuchajda a Trnavské mýto. Starosta Matúš Čupka, ktorý je tiež vo Vallovej strane, je pripravený podporiť nápad len po diskusii občianskych združení, mesta a župy.
Vie si predstaviť, že by „zariadenie aktívne riešiace drogovú problematiku” sídlilo v jeho mestskej časti.

Župa sa k otázkam do uzávierky nevyjadrila.
V hlavnom meste má pri opatreniach drogovej politiky hlavné slovo magistrát. Aplikačné miestnosti považuje za „účinný nástroj”.
„Aj prax zo zahraničia potvrdzuje ich prínos a vplyv na zvyšovanie kvality života nielen ľudí užívajúcich drogy, ale aj komunít, v ktorých sa prirodzene vyskytujú,” povedal hovorca mesta Peter Bubla.
Mesto by si však podľa neho zriadiť aplikačnú miestnosť nemohlo dovoliť, alebo na to nemá dostatočný rozpočet.
Magistrát vlani spustil program prevencie užívania návykových látok pre odborných pracovníkov v školskom prostredí. Pokračuje aj v tomto roku. „Mapuje” aj drogovú situáciu na území Bratislavy.
Téma sa dá zneužiť pred voľbami
V Bratislave sa zatiaľ žiadne občianske združenie nepokúšalo zriadiť aplikačnú miestnosť, ani mobilnú ako v Brne.
„Museli by sa zmeniť zákony. V Česku je povolené prechovávať rôzne látky v rôznom množstve, čo dáva určite väčšiu slobodu vytvárať takéto služby,” vysvetľuje Miriama Michal Hrehová zo združenia Odyseus.
Na Slovensku nie je trestné užívanie drog, ale ich držba a obchodovanie s nimi.
Sabína Lužica Brédová zo združenia Prima si myslí, že aj na Slovensku by sa dala využiť legislatívna sivá zóna. Združenia však nemôžu príliš riskovať, že by si pohnevali starostov a verejnosť.
„Hnev majority by sa mohol obrátiť na našich klientov,” hovorí Lužica Brédová.

Odyseus chcel na Stavbárskej ulici vo Vrakuni otvoriť centrum, kde by mohli ľudia tráviť deň, mali by sa kde osprchovať, využiť toaletu a ošetrovňu. Chceli tam aj zamestnávať závislých.
„Nepodarilo sa to, lebo sme zažili obrovský tlak od obyvateľstva, vyhrážky a zároveň sme stratili podporu od zodpovedných ľudí. Bol a je to stále pre nás cieľ, ktorý veríme, že raz naplníme,” hovorí Michal Hrehová.
Obe si uvedomujú, že pre starostov ide o háklivú tému. V komunálnych voľbách sa dá podpora podobných snáh ľahko zneužiť proti súperovi.
„Podpora komunálnych politikov by aj bola, ak by nemusela byť verejná. Bolo by ideálne, aby sa napríklad aj za ľudí, ktorí majú skúsenosť s užívaním drog, postavili ľudia z komunálnej politiky a pomohli otvoriť neziskovým organizáciám služby, tak ako v Brne,” pokračuje Michal Hrehová.
S takouto požiadavkou by však podľa nej za starostom museli prísť sami ľudia, čo na Slovensku nie je pravdepodobné.

Ak by aj všetky spomínané problémy zmizli, na aplikačnú miestnosť nemajú peniaze. Príspevky od hlavného mesta a štátu pokrývajú zlomok služieb, zvyšok hľadajú od darcov a v zahraničí.
Nedávno preto stroskotal pokus trnavského združenia Storm. V Seredi tak po vyše 20 rokoch prestanú poskytovať pomoc a prácu užívateľom drog a ľudom zo sex biznisu.
Služby v tejto oblasti na Slovensku siahajú len od Bratislavy po Nitru. „Ako keby sa už ďalej drogy nebrali,” komentuje Dospivová.
Slovenka študuje v Prahe adiktológiu a zvažuje, že by sa niekedy vrátila domov. Od návratu ju zatiaľ odrádzajú niektoré postoje súčasnej vlády, napríklad aj k neziskovým organizáciám.