K ľuďom bez domova, ktorí si našli útočisko v malej záhradkárskej kolónii pri električkovom obratisku na Astronomickej ulici, sa zhruba pred dvoma rokmi prisťahovalo niekoľko desiatok ďalších a v okolí stúpla kriminalita.
„Problém neprispôsobivých ľudí z Pentagonu nebol vyriešený, bol len presunutý – z Vrakune do Ružinova,“ písal koncom októbra starosta Martin Chren vo svojom statuse. To, či sa sem títo ľudia naozaj presunuli z Pentagonu, hovorca mestskej polície Peter Borko nepotvrdil.
Lokalitu sa starosta rozhodol „vyčistiť“. Mestská časť tu v decembri vykonala úpravy, po ktorých sa osoby, ktoré sa sem nasťahovali, rozpŕchli ďalej po meste. Problém „neprispôsobivých“ ľudí však nebol vyriešený, bol len presunutý z Ružinova niekam inam.
Mesto o zásahu nevedelo, akciu v kritickom zimnom období kritizuje aj organizácia pracujúca s ľuďmi bez domova.
„Zrovnali to tu so zemou,“ opisuje Ružinovčan Niko Nagy. „Netuším, na čo to bolo dobré, ale bezpečnosť to nerieši. Stále tu nemáme osvetlenie, poriadny chodník ani priechod pre chodcov,“ hovorí sused z neďalekej bytovky.
V článku sa dočítate:
- čo ružinovského starostu viedlo k nekompromisnému riešeniu uprostred zimy,
- či mali ľudia bez domova dostatok času na vysťahovanie,
- v čom sa líšil prístup Nového Mesta, keď vysťahovalo ľudí z garáží na Filiálke.
„Ľudia sú stále na ulici, na ktorej mrzne,“ hovorí Alexandra Kárová, riaditeľka občianskeho združenia Vagus, ktoré v tejto oblasti vykonáva terénnu sociálnu službu. „Je len otázkou času, keď o nich budeme znova počuť.“
Bratislava podľa riaditeľky Vagusu nemá v zariadeniach pre týchto ľudí kapacity pre všetkých. Nocľah si v nich cez zimu nájde približne len pätina. Zvyšok je odkázaný na svojpomocné riešenia.
Zostali len tony smetia
Starosta dal oblasť vyklčovať. Namiesto hustého porastu na mieste zostalo len zopár stromov, chatiek a odpad. Podľa starostu Ružinova odhadom šesťsto ton.
Riaditeľka Vagusu si uvedomuje, že ľudia bez domova majú okolo seba neporiadok, nie je to však len vecou nedbanlivosti.
„Kontajnery sú väčšinou pod zámkom a odpad nemajú kam vyhadzovať,“ hovorí Kárová. V poriadku podľa nej však nie je ani usadiť sa na cudzom pozemku. „Treba s tým niečo urobiť, vyžaduje si to však čas a ľudský prístup.“
Hovorkyňa Ružinova Tatiana Tóthová uviedla, že „odpad zahrabávali do zeme“. Mestská časť im následne štyrikrát pristavila kontajner.
Lokalitu a jej okolie pred dvoma rokmi čistila Zelená hliadka. Bol tu aj Tibor Perkanský. „Je nereálne, aby sem všetok odpad nanosili len tí, ktorí tu žili,“ hovorí. Čiernym skládkam sa v Zelenej hliadke venuje už roky.
„Hodnota vykonaných prác sa zatiaľ pohybuje v sume päťdesiat tisíc eur,“ informoval Chren. „Ďalších až do stotisíc eur môže stáť likvidácia nelegálneho odpadu. Pomoc nám už však prisľúbil primátor Matúš Vallo prostredníctvom bezplatnej likvidácie v bratislavskej spaľovni.“
Drogovou trestnou činnosťou sa tu zaoberala aj polícia.
Starosta nedávno informoval o akcii aj na facebooku. Obhajoval v ňom rázny zásah a pričom sa označil za „človeka, ktorý by najradšej zachránil celý svet“. Status zakončil anketovou otázkou, čo si ľudia na vyčistenom mieste želajú. Väčšina v komentároch hlasovala za výbeh pre psy alebo parkovisko.
V budúcnosti bude lokalitou viesť predĺženie Ružinovskej radiály smerom k letisku.
Chren si sľubuje, že lokalita prestane byť lákadlom „pre osoby dopúšťajúce sa nelegálnej činnosti“ a drogových dílerov, za ktorými mali chodiť ich klienti „v priemere desať až pätnásťkrát za hodinu“.
Rýchly zásah
Pri veľkom zásahu na sklonku októbra sem prišlo desiatky príslušníkov mestskej a štátnej polície aj so sociálnymi pracovníkmi. Prehľadali 21 osôb. Polícia potvrdila, že do októbra zaznamenávali v okolí lokality, teda v častiach Pošeň a Ostredky zvýšenú mieru kriminality.

"Išlo napríklad o krádeže vecí z motorových vozidiel v priľahlej lokalite," uvádza hovorkyňa Krajského riaditeľstva PZ Jana Šimunková. "Krádeže tovaru z predajní, vlámania do priľahlých radových garáží, krádeže bicyklov, ako aj vykrádanie záhradných chatiek v okolí ulíc Vavrínová a Štedrá."
Pred zásahom tu došlo aj k niekoľkým požiarom v blízkosti plynovej rozvodne, okolo ktorej sa kolónia rozrástla.
„Žiadna obec ani starosta nemôžu dovoliť, aby sa takáto skupina obyvateľov dlhodobo zdržiavala v bezprostrednej blízkosti sídlisk,“ vysvetľuje Chren.
O zásahu ružinovské zastupiteľstvo nevedelo. „Často sa takéto veci dozvedáme až z médií,“ konštatuje ružinovský poslanec Dávid Staruch, podľa ktorého starosta len presunul problém na iné miesto. „Mrzí ma, že mesto aj mestské časti vynakladajú na riešenie témy bezdomovectva státisíce eur a nakoniec ani netušíme, kam tí ľudia odišli,“ hovorí.
O tom, kde sa nachádzajú, nevedia ani terénni pracovníci Vagusu. „ Tí ľudia neprišli len o provizórny prístrešok, ale aj o sociálne a ošetrovateľské služby,“ hovorí Kárová. „Niektorí mohli byť v procese vybavovania občianskeho preukazu, hľadania zamestnania či riešenia zdravotného stavu.“
Chren chcel podľa vlastných slov rýchlym zásahom zamedziť aj prípadnému vzniku občianskych hliadok, ktoré vníma ako nebezpečné.
Podľa Starucha ide o nepodloženú obavu. „Neevidujem sťažnosť ani petíciu, ktorá by takouto hrozbou tlačila na miestny úrad, aby konal,“ hovorí.
Riaditeľka Vagusu chápe, že sa starosta mohol ocitnúť pod tlakom občanov. „Mohol im vysvetliť, že ich potreby vníma,“ hovorí. „Ale vzhľadom na okolnosti a fakt, že tí ľudia nemajú kam ísť, bolo lepšie spraviť zásah napríklad v apríli,“ hovorí Kárová.
Slušným pomohli a „neprispôsobiví“ odišli
Starosta Chren rozlišoval medzi ľuďmi v kolónii pri Astronomickej dve skupiny. „Neprispôsobivých“ z vrakunského Pentagonu a tých, ktorí tu žijú dlhodobo v záhradných chatkách a ktorí si napriek nepriazni zachovali „základné ľudské návyky“. Čo tým myslí, nekonkretizoval.
Sociálni pracovníci Ružinova podľa Chrena pracujú najmä so skupinou, ktorá na Astronomickej žije dlhodobo. K takým vraj patrila aj seniorka s vnučkou, ktoré bývali v záhradnom domčeku a ktorým starosta následne zabezpečil bývanie aj škôlku.
Prvá skupina údajne záujem o pomoc nemala. „Mali sme snahu komunikovať,“ tvrdí ružinovský starosta. „Prioritný záujem tejto skupiny obyvateľov sa však týkal obstarania a užívania drog. Absentoval ich záujem o hľadanie riešenia pod podmienkou dodržiavania niektorých elementárnych pravidiel.“

„Celé to mohlo dopadnúť inak,“ myslí si miestna poslankyňa Jana Poláčiková, ktorá sa venuje sociálnym témam. Hlavné mesto podľa nej nespolupracovalo s Ružinovom pri zásahu.
„Počas pandémie sme dokázali postaviť kontajnerové mestečko pre ľudí bez domova,“ hovorí Poláčiková. „Prečo teraz nevieme spraviť mestečko pre takýchto ľudí, kde by mali aj prístup k liečbe a prevencii ich závislostí?“
O vyhrotenej situácii ani o zásahu ružinovského starostu mesto nevedelo. "Keďže Mestský terénny tím ani mimovládne organizácie pôsobiace v danej lokalite nevedeli o plánovanom búraní provizórnych obydlí, nevedeli ani vopred dotknutých ľudí informovať, k akému dňu majú lokalitu opustiť a kam majú, resp. môžu ísť," informoval hovorca magistrátu Peter Bubla. Mesto teda ani nevie, kam sa ľudia z kolónie na Astronomickej ulici presunuli.
Nové Mesto riešilo situáciu inak
Podobná situácia bola v Novom Meste. V garážach na Filiálke pri Trnavskom mýte dlhodobo žila komunita, v ktorej sa podľa Jany Žjak z odboru komunikácie Nového Mesta nachádzali aj ľudia bez domova, aj drogovo závislí.
Keď vlani mestská časť vypratávala garáže pre výstavbu parkoviska, terénni sociálni pracovníci mali dostatok času na to, aby im poskytli odbornú pomoc. Presnejšie osem mesiacov. Mestská časť sa radila s políciou, magistrátom aj s rôznymi občianskymi združeniami.
„Miestny úrad organizoval niekoľko prípravných a koordinačných stretnutí,“ hovorí Žjak. „Cieľom bolo vyriešiť tento veľmi komplexný problém maximálne korektne, neinvazívne a citlivo.“
Nové Mesto bralo do úvahy odporúčanie, aby projekt dokončili na sklonku leta. Garáže sa nakoniec vypratávali na prelome septembra a októbra a počas akcie narazili len na jedného obyvateľa.
Vhodné načasovanie je podľa riaditeľky Vagusu zásadné. „V lete majú títo ľudia šancu nájsť si ubytovanie alebo si našetriť na ubytovňu či nocľaháreň počas zimy,“ hovorí Kárová. „Treba systémové riešenia, ktoré by dávali zmysel všetkým, nie len obyvateľom konkrétnej mestskej časti.“