Električkou na letisko, cez Mlynské nivy a možno aj do Podunajských Biskupíc. Veľké dopravné projekty v Ružinove rozbieha po druhýkrát zvolený starosta MARTIN CHREN (43), profesiou ekonomický analytik a aj bývalý politik, ktorý pôsobil v stranách SaS a NOVA.
Denník SME v rozhovore so starostom hovorí o rokovaniach so štátom, ktorý chce v Ružinove rozširovať nemocnicu, o problémoch Ružinovčanov aj o priecestí na Ivanskej ceste, na ktorom zahynuli takmer dve desiatky ľudí.
Starosta Polakovič: Som si takmer istý, že na Rázsochách už žiadnu nemocnicu nepostavia Čítajte V rozhovore sa dočítate:
- či aj Ružinovu hrozí, že niektorým deťom sa neujde miesto v škole,
- prečo si starosta myslí, že sa nového prístavu vo Vlčom hrdle nedožije,
- nakoľko vážne berie prísľub štátu o rozšírení nemocnice,
- prečo nebolo zvýšenie dane z nehnuteľností protizákonné.
Rozdali ste zmrzlinu deťom za vysvedčenie, staviate a opravujete ihriská, hráte bingo s dôchodcami. Na ktorú skupinu ste sa za šesť rokov sústredili najviac?
V najväčšej miere sa zameriavame na rodiny s deťmi, keďže podľa demografických prognóz bude Ružinov starnúť najpomalšie. Rozširujeme tiež aktivity našej organizácie Cultus, ktorá usporadúva voľnočasové aktivity. Platí však, že sa staráme aj o našich zhruba 15 700 obyvateľov, ktorí majú viac než 65 rokov. Investujeme do domova seniorov, pričom sme popri Starom Meste jedinou mestskou časťou, ktorá prevádzkuje aj vlastný domov.
Ako ste za posledných šesť rokov podporili činnosť združení, ktoré v Ružinove systematicky pomáhajú ľuďom bez domova? V roku 2019 ste dali zlikvidovať prístrešok pod nadjazdom vedúcim nad Ružinovskou a koncom roka 2023 ste zrovnali so zemou prístrešky za električkovým obratiskom na Astronomickej. Asi 50 ľudí tak stratilo provizórny domov, ktorý si museli hľadať uprostred zimy.
V prvom rade vás musím opraviť, že nikoho sme nerozpustili uprostred zimy, na čo sme si dávali aj veľký pozor.
Polícia opakovane zasahuje v kolónii na Astronomickej v bratislavskom Ružinove, žije tam zhruba 50 ľudí Čítajte Bolo to v decembri.
Bolo to v októbri. A nepravdivo to bolo uverejnené aj v článkoch SME v minulosti, čo ma veľmi mrzí. V tej kolónii sme niekoľkokrát zasahovali aj s mestskou políciou a na všetko, čo sme tam vykonávali, sme mali súhlas hlavného mesta. Dlhodobo sme spolupracovali s organizáciou Depaul, ktorej sme dávali príspevky a niekoľko rokov im financovali ich terénny tím, ktorý pracoval s ľuďmi bez domova u nás v Ružinove. Tie konkrétne problémy na Astronomickej však neboli problémami s ľuďmi bez domova, ale s neprispôsobivými obyvateľmi, ktorí často ani neboli ľuďmi bez domova.
Nazvali ste ich „neprispôsobivými“ a pritom spolupracovali so sociálnymi pracovníkmi, ktorí im pomáhali vybavovať doklady, hľadať prácu, riešili s nimi ich zdravotný stav aj možnosť liečiť svoju závislosť. Keďže ste ich vysťahovali a rozpŕchli sa, pretrhol sa aj kontakt so sociálnymi pracovníkmi.
Provizórne obydlia na Astronomickej zrovnali so zemou, ľudia sa rozpŕchli Čítajte Je to jedna a tá istá skupina ľudí, s ktorými títo pracovníci pracujú už 20 rokov v oblasti Pentagonu. Mali sme aj stretnutie so zástupcami Odysea a Vagusu a oni sami vám priznajú, že je veľmi nízka úspešnosť a práca s takýmito ťažko dlhodobo závislými.
Mojou úlohou starostu je chrániť mojich vlastných obyvateľov. Počas pár mesiacov existencie kolónie na Astronomickej prudko stúpla kriminalita na okolitých sídliskách, a okamžite po jej zrušení opäť klesla. Aj preto sme o našom zásahu informovali až v januári, tri mesiace po zásahu – chceli sme mať potvrdené štatistiky kriminality. A informovaním v januári vznikol dojem, že sme konali v zime, čo nebola pravda. Tí ľudia, ktorí tam boli, neboli Ružinovčanmi. Trvalé pobyty majú niekde úplne inde. Orezali sme tam preto dreviny, ktoré im vytvárali intimitu a pocit bezpečia, zrušili sme prístrešky, ktoré ani neboli stavbami, skôr skládkami stavebného odpadu. Mimochodom, odpadu, ktorý musíme doteraz likvidovať, tam je viac než 160 ton.
Dvojnásobný starosta Ružinova Martin Chren. (zdroj: Jozef Jakubčo)Snažíte sa hľadať aj iné riešenia ako len presúvať ich z miesta na miesto?
Stretli sme sa s mestom aj s organizáciami, ktoré robia terénnu prácu. Tento problém majú všetky väčšie mestá na svete.
Závislí ľudia budú naďalej drogovať, jediným riešením je im poskytnúť priestor, kde to budú môcť robiť mimo husto osídlených sídlisk bez toho, aby sme každé ráno zbierali striekačky a ihly z ihrísk. Sám žiadne zázračné riešenie nepoznám, a nič, čo by okamžite účinkovali, nám nevedeli poradiť ani odborníci. Jediná možnosť je tak zrejme niečo v štýle Christianie v Kodani, kde takýto priestor vznikol. Keby sme však niečo také začali robiť tu, som presvedčený, že by sme v súčasnom legislatívnom prostredí spáchali hneď niekoľko trestných činov.
Prístavu vo Vlčom hrdle sa asi nedožije
V rozhovore pre agentúru SITA ste povedali, že stovky školákov budú musieť o rok možno dochádzať do iných okresov alebo krajov. Týka sa to aj Ružinova?
Celý kraj má problém, najvypuklejší je v Senci, kde primátor hovorí, že bude musieť zrušiť školský obvod pre niekoľko priľahlých obcí, aby mohli do školy chodiť senecké deti. Podobne vážny problém majú aj v Hamuliakove a iných obciach, ktoré rýchlo rastú.
Keď som sa pred šiestimi rokmi stal starostom, nemal som na stole ani jeden projekt rozširovania škôl. Za ten čas sme stihli pridať tri nové. Jednu budovu sme získali do prenájmu od ministerstva školstva, dve úplne nové školy sme postavili z eurofondov, majú aj telocvične - sú na Ostredkoch a Medzilaboreckej. Ukončuje sa aj verejné obstarávanie na výstavbu nového pavilónu základnej školy v Trnávke. Projektujeme tiež rozšírenie Základnej školy Nevädzová na sídlisku Trávniky, kde je každý rok viac detí, než vie škola prijať. Doteraz sa rozširovať nedala, lebo sme sa súdili o pozemky, ktoré sa snažil mestu vziať súkromný developer. Najmenej jedna nová základná škola vznikne aj na Mlynských nivách, kde sa plánuje veľká výstavba.
Vyše miliardová investícia by mala putovať aj do nového prístavu vo Vlčom hrdle. Nakoľko je to reálne?
Tento projekt je taký vzdialený, že sa nedožijem jeho realizácie. Rešpektujeme však územný plán, ktorý s prístavom vo Vlčom hrdle ráta, a zároveň sme stanovili svoje podmienky. Nemôže sa stať, že niekto vyrúbe les v chránenom území a projekt rozvrhne do etáp tak, že najskôr postaví logistické centrá a parky, a stavanie bazéna a prístavu, teda najdrahšej časti zámeru, odsunie na koniec. Potom by sa mohlo stať, že prístav nebude a lesy padnú len pre ďalšie veľkosklady.
Slovenské národné divadlo. (zdroj: FOTO SME - MARKO ERD)Na Mlynských nivách vyrastie štvrť pre približne 25-tisíc obyvateľov. Nápor ľudí by mala niesť aj plánovaná električková trať pred budovou SND. Realizáciu však pozdržali obavy časti odbornej aj umeleckej obce, že vibrácie ohrozia činnosť divadla. Myslíte, že električka na tejto trase bude?
Električku po Landererovej by neuniesla križovatka Košická a Prístavná. Trať po Košickej nie je ani terajší výmysel, v územnom pláne je už od 80. rokov, akurát pôvodne nemala ísť popred SND, ale z Petržalky električkovým mostom na mieste, kde dnes už stojí most Apollo. Zelený pás na Košickej ulici je práve historická rezerva pre budúcu električkovú trať.
Na Mlynských Nivách rovnako už za socializmu bol plán nového centra mesta, nazvaný Zóna Martanovičova. Na tom, že sa práve týmto smerom mesto rozvíja, nie je preto nič zlé, naopak, je dobré, že po prvýkrát v histórii drží tento rozvoj v rukách mesto, ktoré priamo predpisuje, aké verejné investície, vrátane dopravy, škôl či kultúrnych domov musia v tejto lokalite vzniknúť a ako sa na ich nákladoch musia podieľať developeri. Doteraz Bratislava stála len na živelnom developmente, práve na Mlynských Nivách je to po prvý raz, čo ho mesto systémovo usmerňuje.
Oprava trate do Komárna zatiaľ v nedohľadne
Prevezieme sa raz električkou až na letisko?
Najkľúčovejšie je prepojiť Ružinov s Petržalkou a biznis zónou cez Košickú - na túto trať bude neskôr odbočovať električka cez Mlynské nivy ďalej k Slovnaftu až do Podunajských Biskupíc.
Ďalším dôležitým projektom je rekonštrukcia súčasnej ružinovskej radiály, aby bola menej hlučná a zazelenená. Konečne sa dostávame k realizácii, ktorá by mala prebehnúť v roku 2025 alebo 2026. Radiála sa následne predĺži o jednu zastávku k Súhvezdnej, kde má konečnú autobus 39. Vznikne tu aj vlaková zastávka - terminál integrovanej dopravy (TIOP) Ružinov. Mesto projektuje predĺženie tak, aby prechádzalo ponad železnicu. Tak bude potom veľmi jednoduché predĺžiť ju v budúcnosti po Avion a neskôr aj na letisko.
Prvý TIOP v meste, vo Vrakuni, železnice otvorili neprepojený s chodníkom a bez parkoviska. Bude na tom ružinovský lepšie?
Na parkovisku na konečnej autobusu 39 plánujeme výstavbu garážového domu, ktorý by mal byť kvázi záchytným parkoviskom a slúžiť aj obyvateľom na Ostredkoch.
Na Súhvezdnej už teraz zastavujú aj diaľkové autobusy, aj MHD a ich zastávky chceme zlúčiť do jednej. Zároveň tadiaľto vedie aj cyklotrasa do centra a pribudne tu aj električková zastávka, pričom súčasťou projektu TIOP je podchod popod železničnú trať aj cestu, takže cestujúci prestupujúci z električky na vlak či autobus prejdú popod cestu suchou nohou aj za zlého počasia.
Priecestie neoddeľujú závory. (zdroj: Marko Erd)Železničné priecestie Ivanská cesta je už desaťročia jedným z najnebezpečnejších úsekov Bratislavy. Peší tu na niektorých miestach nemajú ani chodník, mesto už prisľúbilo, že ho postaví tento rok. Tlačíte na ŽSR a magistrát, aby zasiahli a zvýšili bezpečnosť na priecestí?
Projekt vyriešenia tohto priecestia má mesto už roky. Zjednodušene, pridali by sa semafory, prepojené s vlakovou signalizáciou – takže keď ide vlak, všetci by mali červenú, a vo zvyšnom čase by križovatku riadil semafor. Brzdia to však normy, pretože pre železnice predstavuje priechod pre autá a pre peších vlastne dva samostatné priechody, ktoré nemôžu byť umiestnené naraz. Aspoň tak nám to vysvetľujú. Ak by sa toto podarilo zlomiť, v budúcnosti tu bude treba rozšíriť cestu a chodníky a a na ceste pribudne stredový ostrovček, pretože komunikácia je na prechádzanie príliš široká. Bránila tomu časť pozemku jednej novostavby, s vlastníkom som sa však už dohodol, že parcelu predá mestu za symbolické euro, aby mohlo stavať
Ráta sa aj s dobudovaním nadjazdu Pharos, ktorý by mal čiastočne odľahčiť dopravu na železničnom priecestí. V akom štádiu sa zámer nachádza?
Spoločnosť, ktorá kúpila Pharos, tam chce stavať logistické haly a obchody, už je v konaní na stavebné povolenia - dohodli sme sa, že do troch rokov zabezpečia aj vydanie stavebného povolenia na nadjazd. Situáciu trocha komplikuje aj fakt, že zjazd z nadjazdu sa čiastočne nachádza na území Vrakunskej skládky, kde je stavebná uzávera a projekt jej sanácie je momentálne pozastavený Ministerstvom životného prostredia.
Jedno z najnehodovejších priecestí Bratislavy možno zanikne. Obchádzať sa bude asi cez Pharos Čítajte Za tie haly budú platiť developerský poplatok v sume zhruba tri milióny eur, čo by mohlo pokryť náklady na vybudovanie nadjazdu. Treba však rátať s tým, že projekt pozdrží aj proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Výstavba sa dotkne aj zariadenia pre seniorov bez domova Mea Culpa. Budova sa bude musieť posunúť alebo presunúť na nové miesto pre zjazd cesty.
Štadión je skúška, či štát berie nemocnicu vážne
Vláda sa rozhodla, že nebude stavať novú nemocnicu na Rázsochách v Lamači, kde pod ňu štát ešte za bývalého režimu vyvlastnil pozemky, namiesto toho sa bude rozširovať ružinovská nemocnica. Zvládne táto lokalita viac áut?
Dynamickej dopravy by som sa nebál. Kapacita by sa mala zvýšiť z 800 lôžok len na niečo vyše 1100. Nemocnicu nakreslili na mieste nášho zimného štadióna, takže treba ešte odpočítať stovky ľudí, ktorí dnes na štadión chodia. Obnova ružinovskej radiály tiež prinesie integrovaný dopravný pruh na úseku od Štrkovca po Tomášikovu. Autobusy aj električky budú chodiť po rovnakej trase a budú mať zlúčené zastávky, takže zostane viac priestoru pre autá na ceste.
Najväčší problém robí parkovanie pre personál a návštevníkov. Ráno sa tu vytvárajú zápchy pri parkoviskách s autami pred rampami. Dobudovanie dostatočných parkovacích kapacít bola jedna z podmienok, ktoré sme ministerstvu zdravotníctva komunikovali.
Vieme, že štadión zbúrajú a aj to, že štát postaví nový, nevieme však kde. Kto je teraz na ťahu?
Máme nájsť novú lokalitu a navrhnúť aj projekt, ako bude nový štadión vyzerať, a aj spraviť rozpočet. Je to skôr otázka týždňov než mesiacov, kedy ho budeme vedieť vláde predstaviť.
Našou podmienkou je, aby bola výstavba náhrady za štadión súčasťou plánov na rozšírenie nemocnice, a že sa nebude búrať skôr, kým nepostavia nový.
Predpokladám, že nemocnica bude vyhlásená za strategickú investíciu pre usporiadaniu potrebných pozemkov, ja budem trvať na tom, aby ňou bol aj štadión. Uľahčilo by nám to vyvlastniť chýbajúce časti pozemkov a dokázať zabezpečiť umiestnenie nového štadiónu, ktorý si vyžiada minimálne dva, tri hektáre.
Štát plánuje namiesto postavenia nemocnice na Rázsochách rozšíriť Nemocnicu Ružinov. (zdroj: Martin Chren/Facebook)Aké lokality sú v hre?
Pracujeme momentálne s jednou, ktorá má ešte lepšiu dopravnú dostupnosť než pôvodný štadión.
Bude kópiou starého?
Náš štadión má halu s kapacitou štyritisíc miest, jednu tréningovú a jednu curlingovú halu - mimochodom, jediná na Slovensku, na ktorej trénuje naša olympijská aj paralympijská reprezentácia.
Halu sa podarilo naplniť možno raz za moje starostovanie. Uvažujeme teda, či naozaj potrebujeme drahú veľkú halu, ktorá bude väčšinu času prázdna, alebo či nebude výhodnejšie postaviť miesto jednej veľkej radšej dve tréningové haly po 300 miest. Výsledkom by mohlo byť, že Ružinov aj mesto dostanú štadión s viacerými plochami, v lepšej kvalite a za menej peňazí. Podľa našich odhadov by to bolo asi o desať miliónov lacnejšie, než robiť kópiu za 35-miliónov, čiže výhodnejšie aj pre štát.
Starosta Lamača je po fiasku s Rázsochami k takýmto veľkým štátnym projektom už skeptický. Nakoľko reálne to vidíte vy?
Na ružinovskú nemocnicu vláda podľa známych informácii nemá finančné krytie, takže to budú riešiť formou PPP projektu, potom bude dôležité, aby stavebník, ktorý bude stavať nemocnicu cez PPP, postavil, alebo prinajmenšom prefinancoval aj nový štadión.
Keď pôjdeme za vládou, vysvetlíme im, že ak chcú všetko stihnúť, potrebujeme hneď teraz dva milióny na kompletný realizačný projekt štadióna, aby sme ho za dva roky naprojektovali, vydali povolenia a po štyroch rokoch, keď chcú začať so stavbou nemocnice, ho postavili.
Ak však vláda na jeseň tohto roka nenájde ani tie dva milióny, potom budeme vedieť, že nový štadión nebude, a teda sa nebude môcť búrať ani starý a rozširovanie nemocnice tak zrejme neberú úplne vážne.
Keď sa bude búrať, načo ste si vo februári vzali pôžičku na dva milióny so zámerom rekonštruovať obecné byty a dostavať interiér prístavby štadióna?
Projekt je zrušený, vtedy sme ešte nevedeli, že o tri mesiace príde štát so zámerom rozširovať nemocnicu.
Za zvýšením dane z nehnuteľnosti si stojí
Načo ste si brali 15-miliónový úver?
Riešili sme obrovský investičný dlh. Nie každý úver je zlý, záleží, na čo peniaze použijete. Uvediem jeden príklad: vymenili sme osvetlenie na zimnom štadióne, ktoré sa bude dať odniesť potom aj do nového. Investícia za 200-tisíc eur sa nám za 16 mesiacov vrátila na nižších účtoch za elektrinu.
Kúpili ste aj pozemky okolo jazera Rohlík, pod zimným štadiónom, pri Štrkovci - čo tu plánujete robiť?
Veľká časť Ružinova je v súkromných rukách a ak sme chceli zabrániť tomu, aby tam vznikla výstavba, museli sme pozemky kúpiť. Veľkú časť z nich sme dostali zadarmo alebo zámenami so štátnymi inštitúciami.
Najväčšia kúpa, takmer 11 hektárov na Ostredkoch, zabránila developerovi postaviť 12 bytových domov na tom najkrajšom, najzelenšom stabilizovanom sídlisku. Mal v rukách takmer tretinu jeho rozlohy. Odkúpili sme ich za 29 eur za štvorcový meter, pričom ich hodnota podľa znaleckého posudku bola 300 eur.
Podobne kúpa futbalového ihriska v Ružovej doline nám po tom, čo v tomto meste zaniklo 30 štadiónov, umožnilo jeden zachrániť. Vedľa na stole už mám projekt jeho rekonštrukcie.
Nedokáže starosta developerovi zabrániť stavať nevydaním stavebného povolenia?
Toto je mýtus. Neexistuje, že starosta nevydá stavebné povolenie, ak je stavba navrhnutá v súlade s územným plánom. Máme prípady, keď si developer vysúdil možnosť výstavby. Teraz, keď sú pozemky na Ostredkoch naše, zmeníme aj územný plán zóny. Hlasovať sa o ňom bude v priebehu najbližších mesiacov.
Zvýšenie dane z nehnuteľností schválené koncom minulého roka bolo podľa Generálnej prokuratúry nezákonne prijaté, pretože verejnosť nemala možnosť toto všeobecne záväzné nariadenie (VZN) pripomienkovať. Bolo to férové?
Ľudia mali možnosť VZN pripomienkovať v jeho pôvodnej podobe, v ktorej boli iné sumy sadzieb. Ak by mal prokurátor pravdu, znamenalo by to, že poslancom odoberá aj právo dávať pozmeňovacie návrhy, čo je hlavný spôsob, akým poslanec vykonáva svoj mandát.
Ak by sme to aplikovali na parlament, zrušiť by sa musela aj novela Trestného zákona a stovky ďalších zákonov, ktoré boli upravené pozmeňovacími návrhmi. Vnímam to preto skôr ako politickú prácu a som presvedčený, že argumenty prokurátora sú v tomto prípade slabé. Vzhľadom na rozsudok Ústavného súdu o nezrušení skráteného legislatívneho konania v prípade novely Trestného zákona by som bol veľmi prekvapený, ak by akýkoľvek súd zrušil naše VZN.
S Vallom v jednom oddiele
Budete znova kandidovať?
Venujem sa veľkým a strategickým projektom ako TIOP, električka, revitalizácia Trhoviska Miletičova a Štrkovca a máme predschválené aj projekty na zmierňovanie dosahov klimatických zmien. Sú to projekty, ktorých výsledky nebude vidieť v priebehu dvoch rokov, takže vám tým asi odpovedám na otázku.
Matúš Čupka: Z Novej tržnice by sa mohol stať nový KC Dunaj alebo Prior Čítajte Neuvažujete nad vstupom do Vallovej mestskej strany?
S Matúšom máme veľmi dobrý vzťah, poznáme sa od detstva, boli sme dokonca v jednom „foglarovskom“ oddiele Vlčia svorka. No máme aj rozdielne názory, ktoré sú možno dané tým, že keď je niekto architekt, rieši viac to, ako veci vyzerajú než ekonomiku, ktorá je zasa bližšia mne. Napriek niektorým rozdielnym názorom, ktoré máme, som zo skúseností presvedčený, že je najlepším primátorom, akého Bratislava zatiaľ mala. Rovnako si vážim aj župana Jura Drobu a neviem si ani len predstaviť, že by som kandidoval proti niekomu, o kom si myslím, že svoju prácu robí dobre.
