Lode sa stavali aj v Bratislave

Výstava v Múzeu dopravy ukazuje aj dvadsiatku do detailov prepracovaných modelov lodí.

Výstava predstavuje dejiny lodiarstva na Dunaji.Výstava predstavuje dejiny lodiarstva na Dunaji.(Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Dunaj fungoval ako dopravná tepna už od antiky. Predpokladá sa, že Rimania si zriadili prístav pod Bratislavským hradom aj pri Gerulate, dnešných Rusovciach.

Loďou k nám priplával v roku 1698 aj ruský cár Peter Veľký, ktorý sa zaujímal o stavbu lodí.

„Počas ciest po Európe si z Viedne odskočil pozrieť sa na výrobu riečnych lodí aj do vtedajšieho Prešporka. Loďou to bolo oveľa pohodlnejšie ako si nechať vytriasať ľadviny v koči na vtedajších hrboľatých cestách,“ povedal Ernest Huska, riaditeľ STM-Múzea dopravy počas slávnostného otvorenia výstavy 100. rokov lodiarstva v Československu.

Najprv v Komárne

Prečítajte si tiež: Proti Turkom bojovali aj čajky

Prvé lodenice na Dunaji vznikli v Komárne už v stredoveku.

„V Komárne boli dobré geografické podmienky na výstavbu lodí. Do Dunaja sa vlieva Váh, ktorého časť je tiež splavná,“ povedal kurátor výstavy Martin Goduš.

Moderná lodenica vznikla v roku 1898 za čias Rakúsko-Uhorska. Po jeho rozpade lodenicu prevzali Škodove závody.

Najprv tu stavali lode poháňané parou – osobné, nákladné a aj remorkéry.

Neskôr paru nahradili dieslové motory. Do dnešných dní tu postavili približne 2000 lodí.

„Stavali tu nákladné lode, remorkéry, osobné kabínové lode a technické plavidlá ako napríklad bagre pre domáci a zahraničný trh, hlavne pre vtedajší Sovietsky zväz,“ ozrejmil Goduš.

Niektoré boli svetovými rekordérmi vo svojej kategórii, ako napríklad osobná kabínová loď Októbrová revolúcia.

Neskôr jej výrobu nahradila ešte väčšia osobná loď označená OL400. Spolu vyrobeili deväť plavidiel tohto typu. Prvé z nich pomenovali Valerijan Kujbyšev.

„S dĺžkou takmer 137 metrov a maximálnou šírkou takmer 17 metrov šlo o najväčšiu loď postavenú vo vtedajšej ČSSR a prvú loď naprojektovanú slovenskými konštruktérmi. Predtým sa lode pre Komárňanské lodenice konštruovali v Prahe,“ povedal Goduš.

Aj vojenské lode

Stavali sa tu aj vojenské lode vrátane tzv. monitorov, ktoré sa mohli plaviť aj vo veľmi plytkých vodách. Prvá vojnová operácia Veľkej vojny v 1914 bol práve delostrelecký útok monitorov na Belehrad.

Postavili tu aj najväčšiu vojnovú loď česko-slovenského vojnového loďstva. President Masaryk meral 48 metrov a pôsobil na Dunaji. Počas druhej svetovej vojny sa lode zmocnilo nacistické Nemecko. Loď prezbrojili a pod menom Bechelaren bojovala v Juhoslávii a Maďarsku. Na konci vojny sa posádka vzdala Američanom.

„Neskôr bola loď vrátená ČSR, ale žiaľ nevydržala do dnešných dní. V roku 1978 bola zošrotovaná. Bola to jedna z tých väčších lodí, ktoré boli postavené v Komárne. Mal byť postavený aj Štefánik. K tomu však už nedošlo,“ povedal Huska.

Výroba lodí v komárňanských lodeniciach pokračuje dodnes, ale vo výrazne menšom rozsahu. Po revolúcii stavbu a opravu lodí prebrala spoločnosť SAM – Shipbuilding and Machinery.

Stavba lodí v Bratislave

V Bratislave sa s modernou stavbou lodí začalo podstatne neskôr ako v Komárne.

„Zimný prístav nefungoval na výrobu lodí, ale na ich prezimovanie keďže vtedy Dunaj poctivo zamŕzal a plavba na rieke sa v zime zastavila. Preto sú aj brehy jeho najstaršej časti šikmé,“ ozrejmil Huska.

Bazény Zimného prístavu, Južný a Severný, boli postavené v rokoch 1897 až 1907. Najprv sa tu vykonávali opravy a prestavby lodí a neskôr sa tu lode aj vyrábali.

„Najznámejšou loďou vyrobenou v Bratislave je propeler Kamzík. Nahradil dosluhujúci propeler Devín,“ povedal Goduš. Kamzík do dnes existuje a sú snahy o jeho záchranu.

Múzeu dopravy sa zatiaľ podarilo zachrániť remorkér Šturec vyrobený v komárňanských lodeniciach. V súčasnosti ho postupne obnovuje. V hľadáčiku má tiež malý prístavný remorkér Zvolen kotviaci v Zimnom prístave.

Prečítajte si tiež: Z historickej lode chcú mať múzeum

„Slúžil na presun lodí v prístave a oproti Šturcu je tretinovej veľkosti, má necelých 16 metrov. Je v dobrej kondícii a naviac je zachovaný v autentickom stave z 50. rokov, keďže Šturec bol skrátený o 14 metrov po tom ako dostal zásah počas bombardovania rafinérie Apollo,“ povedal Huska.

Vyšperkované modely

Lákadlom výstavy je dvadsiatka detailných modelov lodí postavených na Slovensku. Je tu vystavený model jedného z posledných remorkérov vyrábaných v Komárne, model korčekového triediaceho bagra, využívaného na úpravu koryta Dunaja či modely osobných kabínových lodí.

„Modely slúžili jednak na prezentáciu lodí na veľtrhoch ako aj pre zákazníkov pred tým ako boli postavené. Vďaka tomu môžeme na výstave vidieť aj model pôvodnej verzie Valerijana Kujbyševa,“ ozrejmil Goduš.

Modely stavali aj námorníci. Takými sú aj do najmenších detailov prepracované tri pohyblivé modely, ktoré vyrobil Ľudovít Almáši počas dlhých plavieb po mori.

„Sú priam vyšperkované. Pán Almáši si dal tú námahu, že dokonca vyrobil aj ich vnútorné časti, ktoré nevidno,“ povedal Goduš.

Ďalšie modely postavili študenti ako školské práce.

Pred érou počítačov

Múzeu dopravy sa podarilo získať zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave poslednú rysovaciu dosku aj s originálnym pauzákom s narysovanou loďou. Ten na doske zachovali na pamiatku.

„Chceli sme ukázať, ako sa navrhovali a konštruovali lode pred érou počítačov,“ ozrejmil Goduš.

Nechýbajú ani autentické časti lodí ako drevené kormidlo z osobnej kabínovej lode, historická štvorramenná kotva, lodný zvon zo zošrotovanej lode Andrej Hlinka z roku 1940 či starý lodný telegraf, aký sa montoval na osobné kabínové lode.

Prečítajte si tiež: Prvá paroloď priplávala z Viedne

V jednej z vitrín je pamätná strieborná minca, ktorú Národná Banka Slovenska vydala minulý rok pri príležitosti 200. výročia plavby prvého parníka na Dunaji do Prešporka.

Pred príchodom pary boli lode poháňané iba vetrom alebo veslami.

„Drevený kolesový parník Carolina dlhý 15 metrov doplával z Viedne do Bratislavy 2. septembra 1818. Trvalo mu to tri hodiny. Dá sa to považovať za začiatok paroplavby na Dunaji. Lode tak mechanickým pohonom predbehli automobily o viac ako 50 rokov a parné vlaky o 10 rokov,“ ozrejmil Huska.

Bude mať Bratislava Múzeum Dunaja?

Snom riaditeľa Múzea dopravy je aby Bratislava mala Múzeum Dunaja. Venovalo by sa nielen doprave, ale aj histórii, umeniu a prírodovede.

Za ideálne miesto pre vznik takéhoto múzea Huska pokladá Zimný prístav. Už dnes sa tam nachádza päť národných kultúrnych pamiatok úzko spätých s Dunajom.

Sú to remorkér Šturec, doteraz funkčný historický lodný výťah, historická lodná dielňa, funkcionalistická budova Domu lodníkov a pekne zrekonštruovaná prečerpávacia stanica.

Prečítajte si tiež: Ikonický sklad číslo 7 plánujú opraviť

Neďaleko sa nachádza ďalšia národná kultúrna pamiatka, Sklad č. 7.

„Dunaj si múzeum v Bratislave skutočne zaslúži. Bez neho by nevzniklo ani toto mesto, keďže vzniklo pri v tej dobe jedinom brode ďaleko po a proti prúdu rieky,“ povedal Huska.

Otázkou ostáva, aké plány má so Zimným prístavom mestská časť Ružinov, na ktorého území sa prístav nachádza a aký je zámer magistrátu ale aj podnikateľských subjektov v prístave.

Podľa Husku by veľmi pomohlo, ak by sa začali diskusie a neskôr práce na podrobnom územnom pláne zóny Starý prístav.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  2. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross!
  3. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka
  4. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019
  5. Máte pri čítaní „krátke ruky“? Vitajte vo svete štyridsiatnikov
  6. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali
  7. Netradičná dovolenka? Plavba Stredomorím aj s letenkami v cene
  8. Ako veľmi eko sa dá byť vo firme s 2 300 zamestnancami?
  9. Príspevok až 1750 € môžu získať záujemcovia o solárne kolektory
  10. Prievidzská firma je malý zázrak. Uznáva ju americké letectvo
  1. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross!
  2. Alori: upratujte efektívne a bez námahy
  3. Gansberg Koliba - Housing as a symbol of success
  4. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka
  5. V Tescu vlani zákazníci nakúpili až 700 miliónov sl. potravín
  6. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019
  7. Máte pri čítaní „krátke ruky“? Vitajte vo svete štyridsiatnikov
  8. OMV ponúka kávu so sebou aj do opakovane použiteľných pohárov
  9. Pojistným podvodům při nehodě zabráníte s kamerou MiVue 733 WiFi
  10. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali
  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 23 447
  2. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka 22 553
  3. Netradičná dovolenka? Plavba Stredomorím aj s letenkami v cene 20 000
  4. Prievidzská firma je malý zázrak. Uznáva ju americké letectvo 17 009
  5. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali 14 460
  6. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019 11 633
  7. Ako veľmi eko sa dá byť vo firme s 2 300 zamestnancami? 6 842
  8. Príspevok až 1750 € môžu získať záujemcovia o solárne kolektory 5 752
  9. Máte pri čítaní „krátke ruky“? Vitajte vo svete štyridsiatnikov 5 647
  10. Reportáž: Boli sme pri krste novej lode Costa Venezia 4 058