SME
Piatok, 12. august, 2022 | Meniny má Darina

Lode sa stavali aj v Bratislave

Výstava v Múzeu dopravy ukazuje aj dvadsiatku do detailov prepracovaných modelov lodí.

Výstava predstavuje dejiny lodiarstva na Dunaji.Výstava predstavuje dejiny lodiarstva na Dunaji. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Dunaj fungoval ako dopravná tepna už od antiky. Predpokladá sa, že Rimania si zriadili prístav pod Bratislavským hradom aj pri Gerulate, dnešných Rusovciach.

Loďou k nám priplával v roku 1698 aj ruský cár Peter Veľký, ktorý sa zaujímal o stavbu lodí.

„Počas ciest po Európe si z Viedne odskočil pozrieť sa na výrobu riečnych lodí aj do vtedajšieho Prešporka. Loďou to bolo oveľa pohodlnejšie ako si nechať vytriasať ľadviny v koči na vtedajších hrboľatých cestách,“ povedal Ernest Huska, riaditeľ STM-Múzea dopravy počas slávnostného otvorenia výstavy 100. rokov lodiarstva v Československu.

SkryťVypnúť reklamu

Najprv v Komárne

Prečítajte si tiež: Proti Turkom bojovali aj čajky Čítajte 

Prvé lodenice na Dunaji vznikli v Komárne už v stredoveku.

„V Komárne boli dobré geografické podmienky na výstavbu lodí. Do Dunaja sa vlieva Váh, ktorého časť je tiež splavná,“ povedal kurátor výstavy Martin Goduš.

Moderná lodenica vznikla v roku 1898 za čias Rakúsko-Uhorska. Po jeho rozpade lodenicu prevzali Škodove závody.

Najprv tu stavali lode poháňané parou – osobné, nákladné a aj remorkéry.

Neskôr paru nahradili dieslové motory. Do dnešných dní tu postavili približne 2000 lodí.

„Stavali tu nákladné lode, remorkéry, osobné kabínové lode a technické plavidlá ako napríklad bagre pre domáci a zahraničný trh, hlavne pre vtedajší Sovietsky zväz,“ ozrejmil Goduš.

Niektoré boli svetovými rekordérmi vo svojej kategórii, ako napríklad osobná kabínová loď Októbrová revolúcia.

SkryťVypnúť reklamu

Neskôr jej výrobu nahradila ešte väčšia osobná loď označená OL400. Spolu vyrobeili deväť plavidiel tohto typu. Prvé z nich pomenovali Valerijan Kujbyšev.

„S dĺžkou takmer 137 metrov a maximálnou šírkou takmer 17 metrov šlo o najväčšiu loď postavenú vo vtedajšej ČSSR a prvú loď naprojektovanú slovenskými konštruktérmi. Predtým sa lode pre Komárňanské lodenice konštruovali v Prahe,“ povedal Goduš.

Aj vojenské lode

Stavali sa tu aj vojenské lode vrátane tzv. monitorov, ktoré sa mohli plaviť aj vo veľmi plytkých vodách. Prvá vojnová operácia Veľkej vojny v 1914 bol práve delostrelecký útok monitorov na Belehrad.

Postavili tu aj najväčšiu vojnovú loď česko-slovenského vojnového loďstva. President Masaryk meral 48 metrov a pôsobil na Dunaji. Počas druhej svetovej vojny sa lode zmocnilo nacistické Nemecko. Loď prezbrojili a pod menom Bechelaren bojovala v Juhoslávii a Maďarsku. Na konci vojny sa posádka vzdala Američanom.

SkryťVypnúť reklamu

„Neskôr bola loď vrátená ČSR, ale žiaľ nevydržala do dnešných dní. V roku 1978 bola zošrotovaná. Bola to jedna z tých väčších lodí, ktoré boli postavené v Komárne. Mal byť postavený aj Štefánik. K tomu však už nedošlo,“ povedal Huska.

Výroba lodí v komárňanských lodeniciach pokračuje dodnes, ale vo výrazne menšom rozsahu. Po revolúcii stavbu a opravu lodí prebrala spoločnosť SAM – Shipbuilding and Machinery.

Stavba lodí v Bratislave

V Bratislave sa s modernou stavbou lodí začalo podstatne neskôr ako v Komárne.

„Zimný prístav nefungoval na výrobu lodí, ale na ich prezimovanie keďže vtedy Dunaj poctivo zamŕzal a plavba na rieke sa v zime zastavila. Preto sú aj brehy jeho najstaršej časti šikmé,“ ozrejmil Huska.

Bazény Zimného prístavu, Južný a Severný, boli postavené v rokoch 1897 až 1907. Najprv sa tu vykonávali opravy a prestavby lodí a neskôr sa tu lode aj vyrábali.

„Najznámejšou loďou vyrobenou v Bratislave je propeler Kamzík. Nahradil dosluhujúci propeler Devín,“ povedal Goduš. Kamzík do dnes existuje a sú snahy o jeho záchranu.

Múzeu dopravy sa zatiaľ podarilo zachrániť remorkér Šturec vyrobený v komárňanských lodeniciach. V súčasnosti ho postupne obnovuje. V hľadáčiku má tiež malý prístavný remorkér Zvolen kotviaci v Zimnom prístave.

Prečítajte si tiež: Z historickej lode chcú mať múzeum Čítajte 

„Slúžil na presun lodí v prístave a oproti Šturcu je tretinovej veľkosti, má necelých 16 metrov. Je v dobrej kondícii a naviac je zachovaný v autentickom stave z 50. rokov, keďže Šturec bol skrátený o 14 metrov po tom ako dostal zásah počas bombardovania rafinérie Apollo,“ povedal Huska.

Vyšperkované modely

Lákadlom výstavy je dvadsiatka detailných modelov lodí postavených na Slovensku. Je tu vystavený model jedného z posledných remorkérov vyrábaných v Komárne, model korčekového triediaceho bagra, využívaného na úpravu koryta Dunaja či modely osobných kabínových lodí.

„Modely slúžili jednak na prezentáciu lodí na veľtrhoch ako aj pre zákazníkov pred tým ako boli postavené. Vďaka tomu môžeme na výstave vidieť aj model pôvodnej verzie Valerijana Kujbyševa,“ ozrejmil Goduš.

Modely stavali aj námorníci. Takými sú aj do najmenších detailov prepracované tri pohyblivé modely, ktoré vyrobil Ľudovít Almáši počas dlhých plavieb po mori.

„Sú priam vyšperkované. Pán Almáši si dal tú námahu, že dokonca vyrobil aj ich vnútorné časti, ktoré nevidno,“ povedal Goduš.

Ďalšie modely postavili študenti ako školské práce.

Pred érou počítačov

Múzeu dopravy sa podarilo získať zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave poslednú rysovaciu dosku aj s originálnym pauzákom s narysovanou loďou. Ten na doske zachovali na pamiatku.

„Chceli sme ukázať, ako sa navrhovali a konštruovali lode pred érou počítačov,“ ozrejmil Goduš.

Nechýbajú ani autentické časti lodí ako drevené kormidlo z osobnej kabínovej lode, historická štvorramenná kotva, lodný zvon zo zošrotovanej lode Andrej Hlinka z roku 1940 či starý lodný telegraf, aký sa montoval na osobné kabínové lode.

Prečítajte si tiež: Prvá paroloď priplávala z Viedne Čítajte 

V jednej z vitrín je pamätná strieborná minca, ktorú Národná Banka Slovenska vydala minulý rok pri príležitosti 200. výročia plavby prvého parníka na Dunaji do Prešporka.

Pred príchodom pary boli lode poháňané iba vetrom alebo veslami.

„Drevený kolesový parník Carolina dlhý 15 metrov doplával z Viedne do Bratislavy 2. septembra 1818. Trvalo mu to tri hodiny. Dá sa to považovať za začiatok paroplavby na Dunaji. Lode tak mechanickým pohonom predbehli automobily o viac ako 50 rokov a parné vlaky o 10 rokov,“ ozrejmil Huska.

Bude mať Bratislava Múzeum Dunaja?

Snom riaditeľa Múzea dopravy je aby Bratislava mala Múzeum Dunaja. Venovalo by sa nielen doprave, ale aj histórii, umeniu a prírodovede.

Za ideálne miesto pre vznik takéhoto múzea Huska pokladá Zimný prístav. Už dnes sa tam nachádza päť národných kultúrnych pamiatok úzko spätých s Dunajom.

Sú to remorkér Šturec, doteraz funkčný historický lodný výťah, historická lodná dielňa, funkcionalistická budova Domu lodníkov a pekne zrekonštruovaná prečerpávacia stanica.

Prečítajte si tiež: Ikonický sklad číslo 7 plánujú opraviť Čítajte 

Neďaleko sa nachádza ďalšia národná kultúrna pamiatka, Sklad č. 7.

„Dunaj si múzeum v Bratislave skutočne zaslúži. Bez neho by nevzniklo ani toto mesto, keďže vzniklo pri v tej dobe jedinom brode ďaleko po a proti prúdu rieky,“ povedal Huska.

Otázkou ostáva, aké plány má so Zimným prístavom mestská časť Ružinov, na ktorého území sa prístav nachádza a aký je zámer magistrátu ale aj podnikateľských subjektov v prístave.

Podľa Husku by veľmi pomohlo, ak by sa začali diskusie a neskôr práce na podrobnom územnom pláne zóny Starý prístav.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  3. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  5. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  6. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  7. Prehľad a automatizácia
  8. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  2. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  3. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  4. Trenčín potrebuje nový impulz!
  5. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  6. Sezóna slovenského ovocia je v plnom prúde
  7. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  1. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 13 667
  2. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 11 121
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 9 224
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 500
  5. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 5 396
  6. Kde u nás kúpite domácke potraviny 3 917
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 3 835
  8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 2 436
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  2. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  3. Post Bellum SK: Kaviarne: dobrá adresa, politika aj štamgasti
  4. Robert Puk: Sú mestské časti pre Bratislavu nebezpečné?
  5. Róbert Thomas: Zaparkovať auto priamo v parku ?! Pre niektorých ,,žiaden“ problém
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Žijeme si tu ako v rozprávke
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli.
  8. Martin Greguš: Team-building za cca 5 899 eur - je to možné? Pozrime sa na počet zamestnancov, ktorý sa opäť raz vymkol z podkontroly - Metropolitný inštitút
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 176
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 13 006
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 11 937
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 10 215
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 464
  6. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 5 331
  7. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 249
  8. Ján Valchár: Toto už je asi tretia svetová 3 013
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťZatvoriť reklamu