Dunaj fungoval ako dopravná tepna už od antiky. Predpokladá sa, že Rimania si zriadili prístav pod Bratislavským hradom aj pri Gerulate, dnešných Rusovciach.
Loďou k nám priplával v roku 1698 aj ruský cár Peter Veľký, ktorý sa zaujímal o stavbu lodí.
„Počas ciest po Európe si z Viedne odskočil pozrieť sa na výrobu riečnych lodí aj do vtedajšieho Prešporka. Loďou to bolo oveľa pohodlnejšie ako si nechať vytriasať ľadviny v koči na vtedajších hrboľatých cestách,“ povedal Ernest Huska, riaditeľ STM-Múzea dopravy počas slávnostného otvorenia výstavy 100. rokov lodiarstva v Československu.
Najprv v Komárne

Prvé lodenice na Dunaji vznikli v Komárne už v stredoveku.
„V Komárne boli dobré geografické podmienky na výstavbu lodí. Do Dunaja sa vlieva Váh, ktorého časť je tiež splavná,“ povedal kurátor výstavy Martin Goduš.
Moderná lodenica vznikla v roku 1898 za čias Rakúsko-Uhorska. Po jeho rozpade lodenicu prevzali Škodove závody.
100. rokov lodiarstva v Československu
- výstava v STM - Múzeu dopravy pri Hlavnej stanici bude trvať do 31. augusta,
- múzeum je otvorené denne okrem pondelka od 10.00 h do 17.00 h,
- vstupné sú 4 eurá pre dospelých a 2 eurá pre deti nad šesť rokov,
- každú prvú nedeľu v mesiaci je vstup zadarmo,
- kurátorské výklady budú každý mesiac, prvý bude 23. februára,
- 15. júna bude na remorkéri Šturec v Zimnom prístave Deň otvorených dverí v rámci Slnovratu na Dunaji,
- na Noc múzeí a galérii 18. mája múzeum chystá špeciálny program,
- v lete sa budú vo výstavnej hale plaviť aj modely na diaľkové ovládanie.
Najprv tu stavali lode poháňané parou – osobné, nákladné a aj remorkéry.
Neskôr paru nahradili dieslové motory. Do dnešných dní tu postavili približne 2000 lodí.
„Stavali tu nákladné lode, remorkéry, osobné kabínové lode a technické plavidlá ako napríklad bagre pre domáci a zahraničný trh, hlavne pre vtedajší Sovietsky zväz,“ ozrejmil Goduš.
Niektoré boli svetovými rekordérmi vo svojej kategórii, ako napríklad osobná kabínová loď Októbrová revolúcia.
Neskôr jej výrobu nahradila ešte väčšia osobná loď označená OL400. Spolu vyrobeili deväť plavidiel tohto typu. Prvé z nich pomenovali Valerijan Kujbyšev.
„S dĺžkou takmer 137 metrov a maximálnou šírkou takmer 17 metrov šlo o najväčšiu loď postavenú vo vtedajšej ČSSR a prvú loď naprojektovanú slovenskými konštruktérmi. Predtým sa lode pre Komárňanské lodenice konštruovali v Prahe,“ povedal Goduš.
Aj vojenské lode
Stavali sa tu aj vojenské lode vrátane tzv. monitorov, ktoré sa mohli plaviť aj vo veľmi plytkých vodách. Prvá vojnová operácia Veľkej vojny v 1914 bol práve delostrelecký útok monitorov na Belehrad.
Postavili tu aj najväčšiu vojnovú loď česko-slovenského vojnového loďstva. President Masaryk meral 48 metrov a pôsobil na Dunaji. Počas druhej svetovej vojny sa lode zmocnilo nacistické Nemecko. Loď prezbrojili a pod menom Bechelaren bojovala v Juhoslávii a Maďarsku. Na konci vojny sa posádka vzdala Američanom.
„Neskôr bola loď vrátená ČSR, ale žiaľ nevydržala do dnešných dní. V roku 1978 bola zošrotovaná. Bola to jedna z tých väčších lodí, ktoré boli postavené v Komárne. Mal byť postavený aj Štefánik. K tomu však už nedošlo,“ povedal Huska.
Výroba lodí v komárňanských lodeniciach pokračuje dodnes, ale vo výrazne menšom rozsahu. Po revolúcii stavbu a opravu lodí prebrala spoločnosť SAM – Shipbuilding and Machinery.
Stavba lodí v Bratislave
V Bratislave sa s modernou stavbou lodí začalo podstatne neskôr ako v Komárne.
„Zimný prístav nefungoval na výrobu lodí, ale na ich prezimovanie keďže vtedy Dunaj poctivo zamŕzal a plavba na rieke sa v zime zastavila. Preto sú aj brehy jeho najstaršej časti šikmé,“ ozrejmil Huska.
Bazény Zimného prístavu, Južný a Severný, boli postavené v rokoch 1897 až 1907. Najprv sa tu vykonávali opravy a prestavby lodí a neskôr sa tu lode aj vyrábali.
„Najznámejšou loďou vyrobenou v Bratislave je propeler Kamzík. Nahradil dosluhujúci propeler Devín,“ povedal Goduš. Kamzík do dnes existuje a sú snahy o jeho záchranu.
Múzeu dopravy sa zatiaľ podarilo zachrániť remorkér Šturec vyrobený v komárňanských lodeniciach. V súčasnosti ho postupne obnovuje. V hľadáčiku má tiež malý prístavný remorkér Zvolen kotviaci v Zimnom prístave.

„Slúžil na presun lodí v prístave a oproti Šturcu je tretinovej veľkosti, má necelých 16 metrov. Je v dobrej kondícii a naviac je zachovaný v autentickom stave z 50. rokov, keďže Šturec bol skrátený o 14 metrov po tom ako dostal zásah počas bombardovania rafinérie Apollo,“ povedal Huska.
Vyšperkované modely
Lákadlom výstavy je dvadsiatka detailných modelov lodí postavených na Slovensku. Je tu vystavený model jedného z posledných remorkérov vyrábaných v Komárne, model korčekového triediaceho bagra, využívaného na úpravu koryta Dunaja či modely osobných kabínových lodí.
„Modely slúžili jednak na prezentáciu lodí na veľtrhoch ako aj pre zákazníkov pred tým ako boli postavené. Vďaka tomu môžeme na výstave vidieť aj model pôvodnej verzie Valerijana Kujbyševa,“ ozrejmil Goduš.
Modely stavali aj námorníci. Takými sú aj do najmenších detailov prepracované tri pohyblivé modely, ktoré vyrobil Ľudovít Almáši počas dlhých plavieb po mori.
„Sú priam vyšperkované. Pán Almáši si dal tú námahu, že dokonca vyrobil aj ich vnútorné časti, ktoré nevidno,“ povedal Goduš.
Ďalšie modely postavili študenti ako školské práce.
Pred érou počítačov
Múzeu dopravy sa podarilo získať zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave poslednú rysovaciu dosku aj s originálnym pauzákom s narysovanou loďou. Ten na doske zachovali na pamiatku.
„Chceli sme ukázať, ako sa navrhovali a konštruovali lode pred érou počítačov,“ ozrejmil Goduš.
Nechýbajú ani autentické časti lodí ako drevené kormidlo z osobnej kabínovej lode, historická štvorramenná kotva, lodný zvon zo zošrotovanej lode Andrej Hlinka z roku 1940 či starý lodný telegraf, aký sa montoval na osobné kabínové lode.

V jednej z vitrín je pamätná strieborná minca, ktorú Národná Banka Slovenska vydala minulý rok pri príležitosti 200. výročia plavby prvého parníka na Dunaji do Prešporka.
Pred príchodom pary boli lode poháňané iba vetrom alebo veslami.
„Drevený kolesový parník Carolina dlhý 15 metrov doplával z Viedne do Bratislavy 2. septembra 1818. Trvalo mu to tri hodiny. Dá sa to považovať za začiatok paroplavby na Dunaji. Lode tak mechanickým pohonom predbehli automobily o viac ako 50 rokov a parné vlaky o 10 rokov,“ ozrejmil Huska.
Bude mať Bratislava Múzeum Dunaja?
Snom riaditeľa Múzea dopravy je aby Bratislava mala Múzeum Dunaja. Venovalo by sa nielen doprave, ale aj histórii, umeniu a prírodovede.
Za ideálne miesto pre vznik takéhoto múzea Huska pokladá Zimný prístav. Už dnes sa tam nachádza päť národných kultúrnych pamiatok úzko spätých s Dunajom.
Sú to remorkér Šturec, doteraz funkčný historický lodný výťah, historická lodná dielňa, funkcionalistická budova Domu lodníkov a pekne zrekonštruovaná prečerpávacia stanica.

Neďaleko sa nachádza ďalšia národná kultúrna pamiatka, Sklad č. 7.
„Dunaj si múzeum v Bratislave skutočne zaslúži. Bez neho by nevzniklo ani toto mesto, keďže vzniklo pri v tej dobe jedinom brode ďaleko po a proti prúdu rieky,“ povedal Huska.
Otázkou ostáva, aké plány má so Zimným prístavom mestská časť Ružinov, na ktorého území sa prístav nachádza a aký je zámer magistrátu ale aj podnikateľských subjektov v prístave.