Slovenská plavba a prístavy je prevádzkovateľom nákladných prístavov v Bratislave a Komárne, podľa riaditeľa podniku JAROSLAVA MICHALCA treba zachovať prístav ako priemyselnú zónu. „Nákladný prístav, to nie sme len my, to sú aj tovary pre slovenské hospodárstvo strategické ako železná ruda alebo uhlie.“
Predpokladá, že tlak developerov na vybudovanie obytnej alebo administratívnej štvrte v Zimnom prístave sa bude časom zväčšovať a potom vidí inšpiráciu v Hamburgu, kde „je priemysel v symbióze s mestským životom, kultúrou“.
Spoločnosť síce prístavy prevádzkuje, no samotný areál nemá plne v rukách. So štátom rokuje, že by sa to zmenilo. V areáli bratislavského prístavu je aj zanedbaný Dom lodníkov, na rekonštrukciu kultúrnej pamiatky firma momentálne zháňa peniaze.
Ateliér Janrevaj Design pracuje na štúdii nového využitia pre Zimný prístav v Bratislave, zverejnili prvé vizualizácie, ktoré tu ukazujú štvrť s bytmi, kanceláriami, parkami či jachtárskym prístavom. Hovoria, že to robia ako zákazku pre skupinu zahraničných investorov a je to projekt tak na pätnásť rokov. Čo o ňom viete?
„Zachytili sme v médiách prezentáciu vizualizácií a informácie o prácach na štúdii o Zimnom prístave, ale táto iniciatíva nie je naša. Ani nevieme, kto si tú štúdiu objednal. Na druhej strane, cítime náznaky zmeniť povahu prístavu, ale akýkoľvek takýto zámer si vyžaduje diskusiu s nami a zatiaľ nás nikto neoslovil.“
Naozaj neviete, kto si tú štúdiu objednal?
„Nie, naozaj. Poviem pravdu, nás to ani nezaujíma, lebo nikto sa nám neozval s konkrétnou požiadavkou alebo návrhom. Čítame o tom v novinách, že architekti pracujú na zadaní pre skupinu zahraničných investorov, neidentifikovali sme ich, ale ani sme to neskúšali. Za tie roky sa už objavilo viac vizualizácií, nápadov, čo so Zimným prístavom. Sme tu v dlhodobom prenájme, máme tu nainvestované peniaze, spoliehame sa, že keď to bude aspoň trochu reálne, že nás niekto osloví.“
Aké vlastne má Slovenská plavba a prístavy slovo pri budúcej povahe Zimného prístavu?
„Zásadné, pretože sme tí, čo tu podnikajú, tvoria, zamestnávajú a vyrábajú. Areál, teda pozemky si síce prenajímame od štátnej akciovej spoločnosti Verejné prístavy, ale všetka infraštruktúra a zariadenia sú tu naše. Inžinierske siete, cesty, budovy, žeriavy, sklady, prekladiská, od roku 2002 sme tu preinvestovali 70 miliónov eur. My sme vlastne prevádzkovateľom prístavu. Nebránim sa debate o zmene využitia prístavu, len to nemôže obmedziť naše podnikanie.“

Spomínali ste náznaky zmeniť povahu prístavu. Bol už v minulosti tlak developerov vytlačiť vás aspoň z časti prístavu?
„Konkrétne nie. Občas niekto niečo povie v médiách, ale že by nás niekto oslovil s konkrétnym projektom, to nie. Ale určite s tým treba rátať, že takéto aktivity sa budú stále objavovať. Realita je totiž taká, že keď sa tento prístav staval, fakticky sa staval mimo mesta, bola tu dedina. Rozvíjajúce sa mesto postupne prístav zhltlo a tento tlak bude pokračovať. Je to lukratívny priestor.“