SME
Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Poklad, ktorý posúva hranice

Nájsť poklad naozaj nie je každodenná vec. A čo potom nájsť taký poklad, ktorý zmení pohľad na dejiny, zdvihne historický význam celého územia? Presne toto sa podarilo archeologičke Margaréte Musilovej z Mestského úradu ochrany pamiatok, a jej tímu 11. au

Archeológovia pri práci.Archeológovia pri práci. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ FOTO: Peter Horanský)

gusta krátko predpoludním na Bratislavskom hrade.

Nikto nikdy nepredpokladal, že na miestach, kde stála krytá jazdiareň z obdobia tereziánskej prestavby Hradu z druhej polovice 18. storočia, by sa mohlo nájsť niečo cenné. Ani Margaréta Musilová nie. Jej úlohou bolo preskúmať pozostatky murív jazdiarne, špecifikovať jej stavebné etapy, napríklad Talherrovu prestavbu jazdiarne pre účely Generálneho seminára v roku 1784.

„Naozaj nikto neočakával, že výskum jazdiarne prinesie prevratné výsledky, preto sa výskumu tejto časti Hradu nevenovala pozornosť ani v 60. rokoch. Podľa nových projektov úprav Hradu, ktorý má dostať podobu z čias Márie Terézie, sa však počíta aj s replikou jazdiarne a archeologický výskum bol preto nevyhnutný," hovorí archeologička.

pohlad-r894_res.JPG

Objavenie rímskej stavby

Po odstránení drevenej palubovky seminára a piesčitej ílovitej vrstvy jazdiarne sa veľmi nízko pod povrchom začal črtať pôdorys neznámej kamennej architektúry.

„Kamene boli spájané kvalitnou štrkovo-vápennou maltou, ale čo ma najviac udivilo, bola zachovaná omietka," hovorí Musilová. „Zo začiatku som si myslela, že ide azda o stredovekú stavbu z čias zigmundovskej prestavby Hradu, ale keď som pri vytýčení inej sondy pri severozápadnom murive natrafila na kvalitnú dlažbu, ktorá mi svojím charakterom pripomenula dlažbu objavenú pri výskume doktora Lešáka na nádvorí Hradu, hneď som začala mať podozrenie, že situácia je vážnejšia. Pri odkrývaní zásypovej vrstvy interiéru stavby moju pozornosť opäť upútali veľké kusy črepov amforovitých nádob rímskej proveniencie, okraje, uchá premiešané s laténskymi črepmi, ale žiaden iný mladší materiál," spomína Musilová.


Dno prvej miestnosti stavby, akejsi vstupnej chodby, tvorila vrstva tmavej udupanej zeminy. Na jej dne sa nachádzali sklenené črepy, železné predmety a drobná strieborná minca neskorolaténskeho typu. „S kolegom Jožkom Kováčom sme zistili, že sa v nej okrem železa nachádzajú aj iné farebné kovy. Situácia ešte zvážnela a bolo treba pristúpiť k dôkladnému prieskumu."

Musilová si teda pribrala asistentov - Róberta Frecera, študenta klasickej archeológie z Karlovej univerzity v Prahe a svojho syna Maximiliána, ktorému plne dôverovala aj v prípade svojej neprítomnosti.

Zlato

Jedenásteho augusta archeológovia pristúpili k odkrývaniu vrstvy podlahy, rozdelenej na osem sektorov. O 11.27 našiel Róbert Frecer prvú zlatú mincu a vzrušený oznámil, že je na nej nápis BIATEC.

„Nemohla som uveriť svojim ušiam," hovorí Musilová. Objavila som už rôzne keltské mince, aj striebornú tetradrachmu v centre Bratislavy, ale zlatú, o tom som mohla len snívať. Ďalšie zlaté mince sa potom postupne odkrývali, jedna blízko druhej, to že sme ich našli pätnásť, bolo naozaj neuveriteľné šťastie. Takýto poklad zlatých mušľových statérov nielen s nápisom BIATEC, ale aj NONNOS, sa ešte u nás nenašiel. Keď som kolegom postupne oznamovala, že máme ďalší a ďalší, ani mi už nechceli veriť."

Zákazka pre keltských panovníkov

„Nájsť poklad, o tom asi každý niekde v kútiku duše sníva, ale archeológ musí objavovať a interpretovať nálezové situácie, musí vedieť čítať terén, jednotlivé kultúrne vrstvy," hovorí Musilová.

„Keď sa mu to podarí, tak má možno väčšiu radosť ako z pokladu bez súvislostí. „Mne sa, dúfam, podarilo oboje, odkryla som stavbu postavenú podľa antických predlôh, rímskeho charakteru, ale postavenú pre keltské knieža niekedy v polovici 1. storočia pred n. l. To mnohých ľudí pomýlilo a v médiách sa objavila správa, že ide o nález z rímskych čias. Je to stavba postavená pravdepodobne rímskymi staviteľmi, ale v keltskom prostredí. Čiže ešte z obdobia skoršieho, ako u nás nastala doba rímska. Bola to objednávka pre mocných a bohatých bojských vládcov, možno aj tých, ktorých poznáme podľa mien Biatec a Nonnos. Keltskí panovníci boli rozhľadení, objednávali si luxusné zákazky, víno, olej zo Stredomoria, razili vlastné mince, zlaté aj strieborné. To všetko svedčí o tom, že územie Bratislavy bolo pred vyše dvetisíc rokmi dôležitým obchodným aj mocenským centrom na strednom Dunaji."

Najvýznamnejšia

Historici z Rakúska a Maďarska bez váhania odobrili datovanie a zhodne vyslovili presvedčenie, že v prípade stavby ide o najreprezentatívnejšiu stavbu severne od Álp z neskorolaténskeho obdobia; stavba je pravdepodobne súčasťou rozsiahleho stavebného komplexu, ktorý v tomto období pokrýval celé hradné návršie. Jej účel zatiaľ nevieme interpretovať, ale podľa analógií ide o stavbu typu rímskeho domusu, aké sa našli najbližšie v Korutánsku, vo Francúzsku a v Španielsku, postavené tiež v keltskom prostredí.

Rimania prišli skôr

Prítomnosť Rimanov na našom území sme si doteraz spájali s Devínom, ktorý mal v rámci dunajskej hranice (Limes Romanus) mimoriadny strategický význam - išlo o križovatku európskych diaľkových ciest. Práve na Devíne sa našli doklady najstaršej prítomnosti Rimanov v oblasti.

„Doterajší devínsky primát významným spôsobom prekonal významný objav rímskych stavebných zvyškov na Hrade v Bratislave," hovorí doktor Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV v Nitre.

„Nález ešte nie je dostatočne preskúmaný a vyhodnotený, avšak už dnes svedčí o tom, že rímsku prítomnosť na Slovensku a v celej strednej Európe na sever od Álp musíme posunúť ešte o dve-tri desaťročia skôr, do doby, keď bola Bratislava najvýznamnejším strediskom - oppidom - keltského kmeňa Bójov. Záhadu, kto a pre koho postavil na brale Bratislavského hradu honosnú rímsku stavbu na najvyššej dobovej technickej úrovni, aká je známa len v centrách Rímskej ríše, rozlúšti len budúci výskum, do ktorého sa pre jeho mimoriadnu dôležitosť okrem autorov vykopávok zapoja mnohí poprední európski odborníci. Verím, že vynikajúco zachované ruiny rímskeho paláca budú v rámci veľkorysej rekonštrukcie hradného areálu dôstojne upravené a sprístupnené verejnosti ako ďalšia atraktívna pamiatka nášho hlavného mesta," dodala Musilová.

Ako sa robí výskum

Archeologický výskum na Bratislavskom hrade sa realizuje formou celoplošného odkryvu. Areál Hradu je rozdelený na tri samostatné výskumné pracoviská: nádvorie hradného paláca, barokovú záhradu (severná terasa) a jazdiareň (severná terasa). Toto delenie vychádza z historických daností a pôvodnej zástavby.

Výskum je realizovaný formou sond 5 x 5 m, medzi ktorými sú ponechané meter široké kontrolné bloky terénu. Sondy sú vyberané po jednotlivých kultúrnych vrstvách, ktoré obsahujú archeologický materiál od staroveku po súčasnosť.

Profily s vrstvami na kontrolných blokoch umožňujú archeológom rekonštruovať konfiguráciu a úroveň pôvodného terénu v danom historickom období. Pomocou nájdených predmetov možno časovo zaradiť zahĺbené objekty, odpadové jamy, hroby a iné ľudské zásahy do terénu. Nájdený materiál sa priamo na Hrade čistí a ukladá do papierových vreciek s označením presnej polohy. Denne sa zaplní niekoľko banánových škatúľ. Neoddeliteľnou súčasťou výskumu sú geodetické zameranie, grafická a fotografická dokumentácia.

Peter Horanský, kunsthistorik
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 19 539
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 16 660
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 477
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 665
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 12 620
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 416
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 176
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 619
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 343
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 336
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu