STARÉ MESTO. Prechádzka tajomnou podzemnou chodbou popri tehlách, stavebných mechanizmoch a stanoch archeológov - na toto v utorok čakali davy návštevníkov Bratislavského hradu. Odtiaľ si mohli odskočiť do susedného parlamentu alebo do jeho historickej budovy na Župnom námestí.
Voľný vstup na výstavy, do pracovných miestností v budove Národnej rady či možnosť zblízka vidieť, ako postupuje rekonštrukcia Hradu, boli súčasťou programu Dňa Ústavy SR.
V hlúčiku, ktorý čakal na odvoz zo Župného námestia, sa ošívali nedočkavé deti. Medzi niekdajším a novým parlamentom totiž premával vyhliadkový vláčik Prešporáčik. Niektoré rodiny si dopredu premysleli stratégiu - priebojnejší sa pretlačia a zvyšok pôjde pešo. Nakoniec sa zmestili všetci.
Malá šanca zaparkovať
Horšie na tom boli ľudia, ktorí sa na Hrad vybrali autami. „Nedalo sa zaparkovať, bolo to strašné," rozhorčoval sa starší pán. „Vyštverali sme sa až úplne hore a nikde žiadne miesto." Okrem provizórneho prašného parkoviska pred parlamentom autá zabrali aj trávu.
Hluk tých, ktoré bezradne krúžili okolo, prehlušila zmes hudieb z Hradu a spred budovy Národnej rady.
„Chcem vidieť tieto starodávne spevy a tance," zaťalo sa pred parlamentom dievčatko, ktorého rodičia sa skôr zaujímali o priestory, kde pracujú poslanci.
Niektorí čakanie vzdali
Pred dvanástou sa však mnohí ponáhľali k hradnému palácu. Bežne je pre rekonštrukciu zvnútra zavretý. Postup prác sa dá sledovať len čiastočne cez plot. Organizátori však v utorok presne napoludnie mali otvoriť bránu do podzemnej chodby, ktorá vedie k archeologickým náleziskám na Severnej terase.
Zo začiatku asi nikto netušil, že dnu sa naraz dostane len zopár ľudí. „Púšťajú po tridsiatich," šírili sa správy. „Nie, iba po desiatich," tvrdili iní. Časť čakateľov dala prednosť obedu, poddali sa dráždivým vôňam z neďalekého občerstvenia.
Nové a staré poklady
Vytrvalci, ktorým pred vstupom rozdali biele helmy, videli nádvorie so stanom, kde sa našla rímska dlažba. „Už je to potvrdené, ale zatiaľ ju nemôžete vidieť, lebo archeológovia ju čistia a reštaurujú," povedala Elena Valovičová z Kancelárie Národnej rady.
Prehliadka pokračovala podzemím, v ktorom má byť v budúcnosti výstava o dejinách Hradu, až k bývalej oranžérii - zimnej záhrade. „V minulosti tam šľachta hrávala aj loptové hry," povedala Valovičová.
Blízko oranžérie stojí ďalší stan archeológov, kde sa našiel poklad keltských mincí s nápismi Biatec a Nonos. „Bolo tam devätnásť zlatých a strieborných mincí."
Záujem nebol len o nové poklady. Nával bol ja v bašte Luginsland, kde sa už dlhšiu dobu vystavoval Košický zlatý poklad. V utorok mali návštevníci poslednú šancu vidieť ho tu. „Len do trinástej prišlo okolo štyristo ľudí," hovorí pani z pokladne. „To je viac, ako sme mali cez Noc múzeí."
