Archeologické nálezy, nájdené mince a texty v historických kronikách potvrdzujú, že mestské osídlenie na území dnešnej Bratislavy fungovalo slhé stáročia.
Medzi najdôležitejšie písomné doklady týkajúce sa dejín Bratislavy však nesporne patrí privilégium z 2. decembra roku 1291. Prešporským mešťanom ho udelil uhorský kráľ Ondrej III.
Kráľ Žigmund povolil Prešporku používať mestský znak Čítajte Neveľká, ale o to vzácnejšia pergamenová listina s rozmermi 576 x 304 mm je chránená v trezore mestského archívu a jej vernú kópiu môžu návštevníci vidieť v mestskom múzeu.
Zámerne spomínam mešťanov, lebo aj keď spomínaný dokument obsahuje prvé (presnejšie povedané prvé známe) kráľovské výsady udelené mestu, mestská komunita tu jestvovala už dávno predtým.
Najdôležitejšie výsady kráľa Ondreja III.
- vyňatie mesta spod právomoci župana
- právo voľby richtára a dvanástich prísažných (na Juraja) so súdnou právomocou
- súdna právomoc nad mešťanmi prislúchala len richtárovi a rade
- odvolacou inštitúciou bol kráľ
- oslobodenie od mýta
- sloboda usadiť sa komukoľvek, ak si vyrovnal podlžnosti u bývalého zemepána
- oslobodenie novousadlíkov od dane
- rovnaké právne postavenie Židom ako ostatným mešťanom
- uhorským a zahraničným obchodníkom právo v meste slobodne predávať svoj tovar
- možnosť opevniť mesto
Osídlením mestského typu bolo už staroveké keltské oppidum pred dvomi tisícročiami a dokonca malo trojnásobnú rozlohu ako neskoršie stredoveké osídlenie.
Aj neskôr, na prelome tisícročí, v tejto lokalite pretrvávala tradícia významného veľkomoravského sídla.
Na reverze denárov kráľa Štefana I. razených v bratislavskej mincovni okolo roku 1000 je vyobrazený kostol s krížom a v kruhopise je nápis PRESLAVVA CIV(ITAS) – čiže hrad či mesto Preslava – Bratislava.
Objavených mincí bolo len niekoľko a pre ich poškodenie sa pri skúmaní vyrazeného názvu diskutovalo či ide o písmeno P a či B. Napokon to nie je až tak dôležité, veď podľa vtedajších bavorských zvyklostí (z ktorých spomínané platidlá vychádzali) sa obe písmená spodobovali.
K tomu možno dodať, že podľa Salzburských análov z 10. stor. sa mesto nazýva Brezalauspurch a altaišské pokračovanie Fuldských análov z roku 1052 hovorí o Preslavvaspurchu.
Vo výpočte môžeme pokračovať. Roku 1002 sa spomínajú príjmy z mýta trhovej osady pod hradom, v Herrimannovej kronike z roku 1042 sa o Bratislave hovorí ako o meste „veľmi zaľudnenom“.
Čo viete o korunováciách v Prešporku? (kvíz) Čítajte Arabský cestovateľ a kartograf Muhammad al-Idrísí v službách sicílskeho kráľa Rogera II. písal o stredne veľkom meste s budovami tesne vedľa seba.
Navyše doklady hovoria, že mestu bola roku 1279 darovaná osada Lamač, roku 1280 neskôr zaniknutá osada Sellenddorf, potom osada Vydrica (v Mlynskej doline), na miestach dnešnej Obchodnej ulice i Schöndorf – Krásna Ves či Széplak, či majetky v Petržalke.
V roku 1221 sa kostol a neskôr i prepoštstvo z hradu presťahovali do podhradia a už v roku 1279 sa spomína richtár Jakub. Komu by richtár slúžil, keby tu nežili mešťania a nebolo mesto? Udelením mestských výsad sa tak vlastne len formálne potvrdil dávnejšie jestvujúci stav.
Postupne sa vytvorili dve skupiny obyvateľov – starousadlíci a nemeckí hostia, ktorých panovníci pozývali do vojnami vyľudneného kráľovstva a lákali udeľovanými výsadami. Tak sa z nich na dlhé stáročia stalo dominantné etnikum – universiatas civium.
Vzácna listina Bratislavskej kapituly zo 14. apríla 1427. Potvrdzuje fundáciu Magdalény z Riesenburgu pre farára u sv. Martina. Nachádza sa v Archíve mesta Bratislava. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
