Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
Prvé výsady udelil mestu 2. decembra 1291 kráľ Ondrej III. V porovnaní s iným slovenskými sídlami to bolo veľmi oneskorene.
V roku 1238 dostala mestské výsady Trnava, potom Krupina, Banská Štiavnica a Zvolen. V roku 1248 Nitra, Košice, Banská Bystrica a po nich spišské mestá Kežmarok a Levoča.
V Prešporku dohodli tri mierové zmluvy Čítajte Prečo napriek svojmu vtedajšiemu významu dostala Bratislava mestské privilégiá až s takým oneskorením, môžeme sa len dohadovať.
V prípade "oneskorenia" privilégií pre naše mesto jestvujú rôzne teórie. Romantickým môžeme nazvať názor, že Ondrejove privilégiá neboli prvé, lebo tie pôvodné (mestský archív bol uložený vo františkánskom kostole) boli vo vojnách okolo polovice storočia zničené.
Sám panovník v preambule donácií uvádza, že po vojnách obyvatelia mesta: „Veľkú škodu utrpeli vypálením svojich domov a stratou svojich majetkov...
a prikazujeme vykonať tú slobodu a milosť, aby desať rokov od vydania tejto listiny každý rok na sviatok svätého mučeníka Juraja platili z každej usadlosti len tri libry pozemkovej dane...
rovnako nech na sviatok svätého Juraja vyvolia z obce richtára alebo sudcu, ktorý spolu s 12 prísažnými bude môcť súdiť ich spory.“
Žigmund povolil Prešporku používať mestský znak Čítajte Listina s 22 bodmi znamenala dôležité vymoženosti.
Konkrétne slobodnú voľbu richtára (akú v iných krajinách nepoznali) bola príkladom neobvyklej stredovekej demokracie.
Treba zdôrazniť, že výsady v žiadnom prípade neznamenali písomnú formu zakladania mesta a mnohí odborníci ich považujú len za zhrnutie starších, ibaže písomne nepotvrdených či nedoložených výsad.
Išlo teda o potvrdenie daného stavu – dosiahnutého hospodárskeho a spoločenského postavenia mesta a jeho obyvateľov.
Lebo aj správy o prvom richtárovi Jakubovi máme z roku 1279 a už mince kráľa Štefana I. razené v Bratislave po roku 1000 mali v kruhopise nápis (B či P)RESLAVA CIV – názov mesta a civ(itas) v latinčine v tom čase označovalo osídlenie mestského charakteru.
Spomínanú, možno romantickú teóriu podporuje Žigmundova erbová listina z roku 1436. Tá je svetovým unikátom, lebo viedenský maliar Michal ju vyhotovil v dvoch exemplároch.
Kde skrývali korunovačné klenoty? Čítajte Panovník ňou pri svojej poslednej návšteve mesta nielen potvrdil všetky dovtedajšie výsady, ale ich aj rozšíril.
Vlastne ňou potvrdil aj užívaný erb – tri veže a hradby s cimburím na červenom štíte, ktorý mesto používa dodnes.
Celkovo zo 162 privilégií udelených Prešporku bolo "potvrdzovacích" 55. Ďalších 107 bolo pôvodných.
