Pred polovicou pätnásteho storočia žilo v Bratislave 472 vinohradníckych rodín, čo podľa takzvaného toskánskeho kľúča znamená, že približne polovica obyvateľov mesta žila z výnosov vinohradov.
Na svahoch Malých Karpát sa pestovali odrody viniča známe dodnes – tramín či muškát, ale i cyrifándel, gutedel, odroda lombardská, elblinská, tzv. kozie cecky (zrejme nazvané podľa tvaru hroznových bobúľ) či tymianové hrozno.
Polícia sídli U dvoch levov od roku 1926 Čítajte Časť odborníkov predpokladá, že tieto odrody hrozna boli menej cukornaté, a tak možno predpokladať, že aj obsah alkoholu vo víne bol nižší ako dnes. Množstvo obraných plodov viniča v našom regióne predstavovalo asi štvrtinu či pätinu súčasných výnosov.
Vinič sa rezal na hlavu či na hniezdo a iní odborníci sú zase presvedčení, že práve takto dorábané hrozno bolo cukornatejšie, voňavejšie a aromatickejšie. Dávalo kvalitné alkoholické a korenisté vína, chýrne široko-ďaleko.
Zaujímavá informácia pochádza z roku 1805, keď víno vraj malo taký obsah alkoholu, že sa dalo zapáliť. Za pravdivosť tejto informácie sa zaručil dobový zapisovateľ.
Bratislava bola druhým miestom, kde sa vyrábalo šampanské Čítajte Faktom však je, že po otvorení suda víno rýchlo oxidovalo. Obrat nastal v 17. storočí po znovuobjavení hermetického uzatvárania fliaš.
To umožnilo dlhodobé uchovávanie vína. Navyše, okolo roku 1750, bola vynájdená vývrtka.
Nemožno sa čudovať, že bratislavské oberačkové slávnosti boli v minulosti dôležitou spoločenskou udalosťou, na ktorú pozývali významných hostí. V roku 1825 oslavy poctil návštevou aj kráľ František I. s manželkou a Napoleonovým synom Orlíkom.
Štrnásťročný Orlík bol vychovávaný vo Viedni v rodine grófa Dietrichsteina sa s ostatnými členmi cisárskej rodiny zúčastnil na oberačke vo vinohrade starostu Zuckermandla Jána Ottmanna.
Ovidius Faust písal, že Ottmann bol taký polichotený vzácnou návštevou, že na pripomenutie udalosti dal vyhotoviť pamätnú mramorovú tabuľu. Napoleonov syn prišiel do Bratislavy ešte raz – o päť rokov neskôr sa zúčastnil na zasadnutí snemu a býval u grófa Imricha Esterházyho na Hlavnom námestí.
Snem sprevádzala hudba aj zábava Čítajte Zakrátko však (v roku 1832) zomrel. Povrávalo sa, že ho vraj rovnako ako jeho otca otrávili. A aj tabuľa sa stratila.
Spieva sa: „Aj tí naši píjavali, aj my píjať budeme“, ale pre nenapraviteľných pijanov boli určené odporúčania z roku 1665, keď ešte nepoznali antabus: Chyť jednu pijavicu a potlč ju na prach, daj opilcovi vypiť, nikdy viac nebude piť. Trtol a žlč orla potlč a vypi, nikdy v živote sa už neopiješ. Spáľ lastovičku, podrv na prášok a daj to vypiť vo víne.“
