historik Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
Tradičným fenoménom bratislavskej stredovekej ekonomiky bolo víno. Roku 1435 žilo v meste 472 vinohradníckych rodín, čo bola polovica obyvateľov mesta. Spotreba vína na jedného obyvateľa bola 2500 litrov. To hovorí o význame vína ako obchodnej komodity.
Prečítajte si tiež: Bratislava bola druhým miestom, kde sa vyrábalo šampanské Čítajte Náš región bol súčasťou pomyselnej gastronomickej hranice, kde sa kultúra vína prelínala s kultúrou piva. Bratislavské vinohradnícke tradície majú korene už v dávnych rímskych časoch.
Traduje sa, že rímsky cisár Marcus Aurelius Probus (276 – 282) nadobudol presvedčenie, že legionári nedostatočne využívajú voľný čas, tak prikázal v Panónii vysádzať vinohrady.
Víno milovali aj Kelti, vysádzaním viniča v našom regióne ako prví formovali kultúrnu krajinu.
Nálezy vinohradníckych nožov a nádoba na víno objavené v lokalite Molpír pri Smoleniciach však odborníci zaraďujú až do 7. storočia pred n. l. Zlatistý mok vytvorený slnkom, pôdou, ľudskými rukami a umom bol zrejme tým najlahodnejším, čo tento región ponúkal.
Starí bratislavskí fajnšmekri však napriek tomu mali chuť na niečo nové, neznáme či iné a pokúšali sa do mesta doviezť cudzie víno. Vinohradníci sa konkurencii úporne bránili a ich obchod s vínom ochraňovali obnovované panovnícke privilégiá.
Chuť a zvedavosť mali za dôsledok, že postupom času dovoz vína z iných regiónov povolili, ale za každé vedro privezeného cudzieho vína musel obchodník zaplatiť 40 denárov. Zákony sú však pre mnohých na to, aby ich obchádzali a nie aby ich dodržiavali. A tak je to nielen dnes, nie inak to bolo aj v minulosti.
Prečítajte si tiež: Víno sa vodou neriedilo, vodu zlepšovalo víno Čítajte Ako to fungovalo? Kupec jednoducho priviezol cudzie víno k niektorej mestskej bráne, tam ho zložil a potom už zodpovedného úradníka na magistráte nejakým „kolkom“ obmäkčil.
Konkurencia bratislavskému vínu neustále narastala a takéto móresy mali zrejme stúpajúcu tendenciu, lebo roku 1747 prišla zmena. Obchodník musel dostať povolenie ešte skôr, než bolo víno odoslané z miesta pôvodu. Navyše na zvýšenie dohľadu a lepšiu kontrolu sa víno mohlo privážať výlučne cez bránu na Suchom mýte. Stráže navyše dozerali, aby víno (a ani pivo) obchodníci neprivážali tajne v noci.
Magistrát nielenže rozhodol o potrestaní každého, kto z Hradu, Podhradia či iných miest bez povolenia doviezol víno, ba aj keď si tam išiel vypiť. Podhradie totiž nespadalo pod správu mesta.
Zákaz sa týkal najmä mladých tovarišov či študentov, ktorí iste nemali grošov nazvyš a radšej išli popíjať za hradby mesta. Ísť na víno hoci z Ventúrskej na Rybné námestie, to bol skutočne len kúsok.
