Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
Už akosi pravidelne sa počas celého roka stretávame s informáciami, ako padajú teplotné rekordy. A už dávno ako realitu a nie ako extrém vnímame aj viac ako tridsaťstupňové letné horúčavy.
Bratislava bola druhým miestom, kde sa vyrábalo šampanské Čítajte Slovenský hydrometeorologický úrad vydáva výstrahu prvého či druhého stupňa a v prvom prípade to znamená, že teploty môžu dosiahnuť 33 ºC, v druhom až 35 ºC. Nakoniec, kedy má byť teplo, ak nie v lete? Ale ani v minulosti to nebolo inak.
Pozrite sa na staré fotografie Bratislavy. Všade nad výkladmi obchodov boli plátenné markízy a domy na Hlavnom námestí mali drevené okenice, tak ako niekde v Stredomorí. Jedinou obranou proti sparnému letu bol totiž tieň, chládok a dostatočný pitný režim.
Deti milovali krachelík – vodu s cukrom či medom a octom. Keď sa pridala štipka sóda bikarbóny, pohár búrlivo vyšumel. Barbari pili víno neriedené, Rimania ho miešali s vodou. A hoci našich predkov učil piť víno už sám cisár Probus, od nepamäti v našich končinách platilo, že víno pančovať vodou sa nepatrí.
Ale až takí barbari sme zrejme neboli, lebo zlepšovať vodu vínom bolo povolené.
Veľká zmena nastala, keď slovenský benediktín Štefan Anián Jedlík vynašiel sódovú fľašu a v teple nebolo nič lepšie ako vínový strik, ktorý dnes jazykovedci nazývajú strekom.
Môže byť obyčajný či obrátený, ale v starej Bratislave sa víno so sódou miešalo v najrozličnejších pomeroch a jednotlivé druhy mali vtipné názvy.
Házmester (domovník) boli tri deci vína a dva deci vody.
Zástupca domovníka bolo víno a sóda v obrátenom pomere.
Domáci pán boli štyri decilitre vína a deci sódy.
Nájomník len deci vína a štyri deci sódy.
A nesmieme zabudnúť na Krúdy fröces, strek nazvaný podľa maďarského spisovateľa, povestného gurmána a autora románu Podolinské strašidlo Gyulu Krúdyho. To sa do litra vína pridalo deci sódy.
Za sódovku vďačíme benediktínovi Jedlíkovi Čítajte Či už je globálne otepľovanie realitou, alebo len hrozením klimatológov, žijeme v čase teplotných rekordov. Doteraz najvyššiu teplotu (od začiatku pravidelného merania roku 1851) v Bratislave namerali na letisku 8. augusta 2013 a bolo to 39,4 ºC.
Absolútne najvyššiu teplotu na území Slovenska, 40,3 ºC, namerali pred desiatimi rokmi v Hurbanove.
Pritom najvyššia nameraná teplota vzduchu je z roku 1913 v Kalifornii (51 ºC), ale Svetová meteorologická organizácia neuznala líbyjskú teplotu 57,8 ºC z roku 1922. Traduje sa, že pracovník, ktorý údaj telefonoval do Paríža, musel ísť údaj tri razy preveriť.
A aby sme sa až toľko nepotili, pridám aj niekoľko opačných údajov: najnižšiu teplotu v Bratislave - 36 ºC namerali v Devínskej Novej Vsi roku 1929 a slovenskou Sibírou, najstudenšou obcou je Oravská Lesná.
To však nie je nič v porovnaní s ozajstnou Sibírou, kde v ruskom Omjakone namerali neuveriteľných – 77,8 ºC. A to je taká zima, že už ani Rusom nechutí zmrzlina.
