Na evanjelickom lýceu v Bratislave 12. novembra 1803 začala činnosť Katedra reči a literatúry česko-slovanskej. Spolu s Bohuslavom Tablicom a Martinom Hamaliarom (takisto absolventmi univerzity v Jene) ju inicioval a presadil Juraj Palkovič, ktorý bol uvedený aj do funkcie profesora.
Korene tohto slávneho učilišťa siahajú až do roku 1606, v roku 1714 sa jeho rektorom stal Matej Bel a povzniesol ho na vysokú úroveň.
Štúr mal redakciu novín v byte na Panenskej ulici Čítajte Pôvodnú budovu gymnázia na Kostolnej ulici aj so vzácnou knižnicou zabrali jezuiti a dnes je v budove Teologická fakulta Trnavskej univerzity.
Škola sa presťahovala do evanjelickej štvrte pri Panenskej ulici a Palkovič prednášal nielen gramatiku a literatúru, ale i slovanské jazyky. Zámer realizovať inštitúciu na vydávanie slovenských tlačí a zbieranie slovanských starožitností sa mu však nepodarilo.
Jeho zaneprázdnenosť sa zmiernila, keď sa mu podarilo presadiť námestníka, ktorý zaňho vykonával všetky pedagogické a organizačné povinnosti. A tým námestníkom sa stal Ľudovít Štúr.
Palkovič sa mohol venovať literárnej práci – jeho najvýznamnejším dielom je dvojdielny Česko-latinsko-nemecký slovník, v slovenskom dialekte napísal divadelnú hru Dva buchy a tri šuchy, vydával populárno-vedecké brožúry, veľký význam a široký dosah mali jeho obľúbené kalendáre.
V Uhorskom sneme bol poslancom za Krupinu a po zániku Prespurských novín sa pokúšal vydávanie periodika obnoviť. Po dlhých prieťahoch dostal súhlas na vydávanie novín Týdeník a časopisu Tatranka.
Bol nekompromisným zástancom jednotného jazyka pre Čechov a Slovákov, proti snahám o kodifikáciu nového spisovného jazyka ostro vystupoval, s politickými a obrodeneckými snahami mladej generácie sa však stotožňoval.
Albertina sa rodila aj na hrade nad Prešporkom Čítajte Napokon tesne pred smrťou sa o novej spisovnej slovenčine vyjadril:
„Když takové věci vyvedlo to slovenské hýbání, když slovenčina takovou věc měla na srdce národa, že právě k tak krutému boji je roznítila, nu nech že si bude!... O však se mám co těšit, že národ náš tak se za jejich vedení pozdvihl. Já již myslil, že Slováci navěky jsou pochování a hle, slovenčina byla jejich křísitelem z mrtvých.“
Na lýceu študovali popredné osobnosti nášho národného hnutia (od štúrovcov po Milana Rastislava Štefánika) a na fasáde neoklasicistickej budovy Nového evanjelického lýcea na roku Konventnej a Lýcejnej ulice sú dve pamätné tabule so zoznamom 67 najvýznamnejších študentov.
Osadili ich v roku 1932 a ich autorom je architekt Dušan Jurkovič.
