Vladimír Tomčík ,združenie Devínska brána
Po tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika jeho telo i telá talianskych letcov pochovali na vrchu Bradlo nad jeho rodnými Košariskami.
Hneď po pohrebe začali bratislavskí skauti organizovať vybudovanie pamätného miesta a po piatich rokoch na Bradle osadili základný kameň budúceho pamätníka, ktorého autorom bol architekt Dušan Jurkovič.
Štefánik do Bratislavy nedoletel Čítajte Jeho stavbu zabezpečoval Spolok pre vybudovanie mohyly, jeho predsedom sa stal dr. Emil Sloboda a neskôr dr. Samuel Štefan Osuský.
Spolok pod heslom Národ svojmu hrdinovi vyhlásil finančnú zbierku, v rámci ktorej vyzbierali dva milióny korún, čo boli asi dve tretiny nákladov na vybudovanie pamätného miesta.
Jurkovič navrhol monumentálnu terasovitú stavbu (dlhú takmer 100 metrov) z bieleho travertínu, na vrchole s tumbou (náhrobkom), v ktorom spočinuli pozostatky Štefánika a jeho talianskej posádky, dvomi schodiskami, štyrmi obeliskami (symbolizujú štyri obete nešťastia a štyri krajiny, v ktorých Štefánik pôsobil) a vatrovými komorami v nárožiach.
Na odhalenie pamätníka 23. septembra 1928 prišli napriek dažďu a zlému počasiu desaťtisíce ľudí.
Veľké rozčarovanie a konšpiratívne špekulácie spôsobila neúčasť prezidenta republiky Tomáša G. Masaryka na slávnostnom odhalení, hoci v tom čase bol na svojom letnom sídle v Topoľčiankach. Na slávnosť neprišiel ani Edvard Beneš.
Vláda vyhlásila po smrti Hlinku štátny smútok Čítajte Príčinou prezidentovej neúčasti malo byť, že pozvanie od organizátorov nezodpovedalo predpísanému protokolu.
Noviny priniesli oficiálne stanovisko: „Ohľadom neúčasti pána prezidenta na Štefánikových oslavách sa úradne oznamuje:
Spolok usporiadajúci slávnosť odhalenia mohyly generálovi M. R. Štefánikovi na Bradle oznámil verejnosti, že na oslavách zúčastní sa osobne pán prezident republiky. Nakoľko si však spolok včas príslušnou formou túto účasť nezaistil, pán prezident sa osobne nezúčastní odhalenia tejto mohyly, ale bude zastúpený námestným predsedom vlády."
O dva týždne Masaryk v sprievode ministra zahraničných vecí Edvarda Beneša a slovenského krajinského prezidenta Jána Drobného prišli na Bradlo, položili veniec a prezident sa vrátil do Topoľčianok.
Na Sakrakopci zahynulo pri havárii lietadla 82 ľudí Čítajte Akcia však mala súkromný charakter, nebol prizvaný nikto z organizátorov, ktorí sa zaslúžili o postavenie mohyly, dokonca ani tvorca mohyly Dušan Jurkovič.
V časoch komunizmu dielo neobyčajne zosúladené s krajom okolitých myjavských kopaníc pustlo. Jeho devastáciu zastavila až rekonštrukcia v rokoch 1988 - 1996. Od roku 1968 je mohyla národnou kultúrnou pamiatkou .
