Do boja s horúčavou treba nasadiť stromy

Mesto má už štyri roky starú stratégiu na zvýšenie podielu zelene, namiesto toho však ďalej asfaltuje.

(Zdroj: sme/jozef jakubčo)

BRATISLAVA. Ulice v meste sú rozpálené, počet kolapsov stúpa. Magistrát sa horúčavy snaží zmierniť polievaním ulíc, v meste nainštaloval osviežovače s vodnou parou, cisterny s pitnou vodou, nechá dlhšie otvorené kúpaliská. To však podľa odborníkov nestačí. Ulice treba ochladzovať dlhodobo napríklad tým, že na nich bude dostatočný počet stromov.

Slovenský hydrometeorologický ústav v júli zistil, že teplotný rozdiel medzi rôznymi miestami v Bratislave môže byť až štyri stupne. „Bol preukázaný pozitívny ochladzujúci efekt zelených a vodných plôch v meste,“ skonštatovali klimatológovia, ktorí dúfajú, že ich merania mesto zapracuje do svojich strategických dokumentov.

Článok pokračuje pod video reklamou

Teplo, teplejšie, horí

Najrozpálenejšou bola Riazanská ulica v Novom Meste. Horúce je však aj centrum, kam denne prúdi najviac ľudí z ostatných častí mesta. Len o pol stupňa menej ako pri Poluse namerali na Primaciálnom námestí.

Chladnejšie bolo na neďalekom Šafárikovom námestí, obkolesenom starými stromami. Chladí ho zrejme aj Dunaj. Aj Park SNP v Líščom údolí bol stabilne o dva stupne chladnejší ako neďaleké sídlisko Karlova Ves.

Dlhodobé merania SHMÚ ukazujú, že leto v meste je čím ďalej, tým horúcejšie. Kým v roku 1991 bola priemerná letná teplota v júni až v auguste 21 stupňov, vlani to už bolo 27 stupňov.

„Počet tropických dní nad 30 stupňov Celzia bude narastať . Isté scenáre predpovedajú pre územie južného Slovenska vrátane Bratislavy v roku 2050 okolo 50 takýchto extrémne horúcich dní,“ hovorí krajinná architektka Zuzana Hudeková.

Aj vzduch je horší

Polievanie ulíc vodou na zmiernenie horúčav nestačí. „Voda je jedným z najefektívnejších prostriedkov, ako odviesť teplo z mestského územia. Vyparovanie vody spôsobuje stratu tepla a pokles teploty vzduchu aj nad povrchom,“ vysvetľuje klimatológ SHMÚ Jozef Pecho. Problém je však v tom, že ak nad poliatou cestou neexistuje dostatočné vetranie, vytvorí sa nepríjemné dusno.

Horúčava v meste pretrváva aj po schladení vodou či po západe slnka. „Umelé povrchy majú schopnosť akumulácie tepla počas dňa a postupného uvoľňovania večer a v noci,“ podotýkajú klimatológovia.

Treba tiež rátať s tým, že teploty v meste sú vyššie ako predpoveď. „Treba pripočítať aj sálavé teplo z rozpálených dlažieb a stien objektov, čím môže byť výsledná teplota, ktorá pôsobí na človeka, ešte značne vyššia,“ vraví hovorkyňa bratislavských hygienikov Katarína Nosáľová. Ľudské telo sa v horúčave prehrieva, zahusťujú sa tekutiny a hrozí kolaps, ktoré pribúdajú so stúpajúcimi teplotami.

Zhoršuje sa aj kvalita vzduchu. Počas horúčav totiž málo prší, vo vzduchu je tak viac prachových častí či prízemného ozónu. „To má za následok zvýšený výskyt srdcovo-cievnych ochorení, dýchacích ochorení, astmy a alergie a iných,“ upozorňuje Hudeková.

Je mesto naozaj zelené?

Liekom na to je jedine zeleň. „Mestské parky, líniové stromoradia, dostatočne veľké vodné plochy. Významnú úlohu pri odvádzaní prebytočného tepla môžu zohrať aj zelené, vegetačné strechy, prípadne aj vegetačné múry a vertikálne záhrady,“ vraví Pecho. Pomôžu podľa neho aj svetlejšie strechy a fasády domov.

Bratislava pritom nedávno obsadila tretie miesto v rebríčku najzelenších miest, ktorý zostavila holandská cestovná kancelária TravelBird. Mohlo by sa teda zdať, že jej zeleň nechýba. Zarátali však aj mestské lesy, ktoré sú na troch tisíckach hektárov. „Darmo bude mať nejaké mesto v katastri veľký les, keď v centre alebo na sídlisku je len betón a asfalt,“ hovorí Ján Dráb z Inštitútu environmentálnej politiky. Pohľad na mapu ukazuje, že zeleň tvorí asi len desatinu mesta.

Mesto má pritom stratégiu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, schválenú ešte v roku 2014. V praxi však podľa Hudekovej postupuje úplne v rozpore s jej navrhovanými opatreniami. Posledným príkladom je novo vyasfaltovaná plocha pred tržnicou v Novom Meste. „Napriek tomu, že dopravné uzly boli identifikované ako miesta, ktoré sa najviac prehrievajú, tu bol použitý asfalt,“ krúti hlavou odborníčka.

Karlovka sa chce ochladiť

Rozpálené ulice chce do najbližších piatich rokov schladiť mestská časť Karlova Ves, kde Hudeková pracuje. „Naše sídliská sa v lete menia na rozhorúčenú púšť, inokedy nás prekvapia nezvyčajne silné veterné smršte alebo prívaly dažďa. Ak sa nechceme obávať budúcnosti, musíme už dnes prevziať zodpovednosť,“ povedala starostka Dana Čahojová. Vyše 1,4 milióna eur získali od Európskej komisie, 78-tisíc zaplatí mestská časť z vlastných zdrojov.

Chystajú sa vysadiť 500 stromov a kríkov, zmeniť povrchy parkovísk na priepustné, vytvoriť klimatické jazierka, zelené strechy a zelené steny, plánujú zachytávanie zrážkovej vody. Základnú školu Alexandra Dubčeka a škôlku na Kolískovej ulici chcú zmeniť na budovy s takmer nulovou spotrebou energie. Čo vyprodukujú cez obnoviteľné zdroje, to si aj spotrebujú.

Zlepšiť by sa tak mala teplota v triedach, vetranie či osvetlenie, a tak očakávajú, že deti budú menej choré a zlepšia sa aj ich študijné výsledky. Karlova Ves chystá aj návody na rekonštrukciu panelákov.

Prvá zelená strecha má na budove miestneho úradu „vyrásť“ na jar, vtedy bude vidieť aj prvé úpravy na sídliskách.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  2. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  3. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  6. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  7. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  8. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  9. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  10. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  1. Dovolenka snov či chladnička plná jedla? Oslavujte s BILLA
  2. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  3. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  4. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  5. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  6. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  7. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  8. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  9. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  10. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 16 472
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 969
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 469
  4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 716
  5. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 589
  6. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 8 311
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 7 121
  8. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 5 808
  9. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 5 269
  10. Vodič dostal jasný odkaz: Na cyklotrase sa neparkuje 4 991