STARÉ MESTO. Na rozpálených námestiach v centre i v Ružinove sa ľudia môžu schladiť vďaka rozprašovačom vodnej hmly. Tie vodu premieňajú na mikročastice, ktoré osviežujú telo. No iba na chvíľu.
Vodárne si projekt pochvaľujú: „Túto obľúbenú letnú atrakciu si užívajú nielen Bratislavčania, ale aj turisti a najmä deti.“
„Zvlhčenie pokožky a odevu umožňuje nasledujúcim odparovaním vody ochladenie povrchu tela. Okrem príjemného pocitu dochádza k zmierneniu účinkov prehrievania organizmu, aj keď krátkodobému,“ vraví hovorkyňa bratislavských hygienikov Katarína Nosáľová. Pomohlo by podľa nej aj to, keby bolo v meste viac pitných fontánok, a to aj na športoviskách a kúpaliskách.
Náklady na prevádzku rozprašovačov nie sú vysoké, no minú veľa vody. „Spotreba vody je asi sto litrov na hodinu, podľa nastavenia,“ vraví vedúci PR oddelenia Bratislavskej vodárenskej služby Ján Pálffy. Za hodinu spotrebuje rozprašovač vodu za 10 centov a elektrinu za 85 centov.
Odborníčka na ekológiu krajiny Zuzana Hudeková si však myslí, že treba uprednostniť iné, udržateľné spôsoby ochladzovania mesta. „Zmena klímy v podmienkach bratislavského regiónu spôsobí zníženie zdrojov vody,“ vraví. Nárast teplôt pritom bude znamenať zvýšenie spotreby vody na pitie, hygienu a opatrenia v meste, čo môže spôsobiť problémy vo vodohospodárskej bilancii mesta.
Osobitnou kapitolou je znižovanie energetických nárokov – výroba energií je povačšinou spojená s emisiami oxidu uhličitého. Čím viac skleníkových plynov vypustíme, tým budú zmeny klímy, s ktorými sa budeme musieť popasovať, výraznejšie.
Rozprašovače pritom fungujú, aj keď nie je horúco. „Čo sa týka vypínania rozprašovačov v prípade zamračeného počasia, overujeme možnosti presunu senzora, ktorý zariadenie spúšťa,“ povedal Pálffy. Senzor totiž reaguje na teplotu chodníka, a tak na zmeny teploty vzduchu reaguje s oneskorením.
Kde sú:
Hlavné námestie
Hviezdoslavovo námestie
Medická záhrada
Námestie Martina Benku
Dulovo námeste
Park Andreja Hlinku
plán: Námestie slobody a Hurbanovo námestie