Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Zasadanie uhorského snemu, ktorý odmietol návrh Márie Terézie na urbársku reguláciu a zdanenie šľachty, sa v Prešporku začal 17. júna 1764.
Kde skrývali korunovačné klenoty? Čítajte V čase, keď rakúske armády išli od porážky k porážke, na Bratislavskom hrade vznikla legenda, podľa ktorej uslzená kráľovná v čiernych šatách s uplakaným následníkom v náručí tak dojala prítomných šľachticov, že tasili šable a volali pamätné Vitam et sanguinem. Teda, že za svoju kráľovnú obetujú krv i životy.
Až také romantické to však nebolo. Už na predbežných rokovaniach musela panovníčka za pomoc zaručiť šľachte jej nezdaniteľnosť a prisľúbiť ďalšie výhody.
Mladá Mária Terézia urputne bojovala na všetkých frontoch. Sama síce vojakov do útoku neviedla, ale uvedomovala si, že aj „priemerný mier je lepší ako úspešná vojna“.
Prelom prišiel po dvadsiatich rokoch jej vládnutia. Neustále vojny priviedli krajinu do obrovských ekonomických problémov a to ju prinútilo porušiť predchádzajúce dohody, aby získala finančné zdroje od šľachty a cirkvi.
Na túto požiadavku reagoval uhorský snem veľmi podráždene, zdanenie odmietol a navrhol zvýšiť daňové zaťaženie poddaných.
Veľký rozruch na sneme spôsobil spis Adama Františka Kollára, terchovského rodáka a kráľovninho poradcu, v ktorom kritizoval postoje uhorskej elity a žiadal zdanenie šľachty i cirkvi. Kollárov spis na Hlavnom námestí provokatívne spálili.
Kollár chcel zdaniť šľachtu Čítajte Poviete si, nič nového pod slnkom, nielen voľakedy politikom viac záležalo na osobnom prospechu ako na blahu krajiny. Mária Terézia však mala – dnes by sme povedali nedemokratické – možnosti.
Obmedzila právomoci uhorských úradov, najvyššie úrady neobsadila, snem rozpustila a už nikdy ho nezvolala. Za miestodržiteľa vymenovala Albrechta Sasko-Tešínskeho, svojho zaťa a manžela Márie Kristíny a začala vládnuť absolutisticky. Znamenalo to pozitívne zmeny a nebývalý rozvoj krajiny.
Presadila zdanenie pôdy, šľachtickej i cirkevnej, zaujímala sa o postavenie ľudu a znížila poddanské povinnosti (až na 1/5 predchádzajúcich), zakazovala mučenie, položila základy systematickej zdravotnej starostlivosti, zaviedla povinné očkovanie proti kiahňam, reformovala školstvo.
Mnohé reformy vznikli na nátlak Jozefa II., jej syna a spoluvládcu, ktorý opovrhoval systémom až tak veľmi, že dokonca odmietol dať sa uhorským kráľom korunovať a Maďari ho ironicky prezývali Kalapos király – teda kráľ s klobúkom namiesto kráľovskej koruny.
Čo viete o korunováciách v Prešporku? (kvíz) Čítajte
