Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Po osvieteneckých reformách sa z hradu, symbolu kráľovskej moci, stal Generálny seminár a napokon obyčajné kasárne.
A práve nepozornosti vojakov sa pripisuje vina za vznik požiaru (28. mája 1811), ktorý nezničil len hradný palác, ale vietor ho rozšíril aj na Podhradie, kde zhorelo množstvo domov, radnica, vyše sto rodín zostalo bez strechy nad hlavou a popolom ľahlo dokonca aj päť pivovarov.
Čo viete o korunováciách v Prešporku? (kvíz) Čítajte Pritom vieme, že už v polovičke 15. storočia malo jedenásť obyvateľov Podhradia právo variť pivo.
O Bratislave sa vždy hovorilo ako meste vína, ale nebolo to vždy tak. Je pravda, že tretina obyvateľov sa v stredoveku živila vinohradníctvom, ale spotreba piva bola v tom čase až neuveriteľná.
Dôkazom toho nie je len Pivný zvon či Zvon lumpov na veži Františkánskeho kostola, ktorého zvonenie ukončilo rozlievanie vína a piva v meste. Hovorí sa, že pivo je náš chlieb a v minulosti to skutočne tak bolo.
Napríklad bežnými stredovekými raňajkami dospelých i detí bolo zohriate pivo, ktoré sa zajedalo chlebom.
Pri vtedajších hygienických podmienkach bola voda zo studní zdrojom nákaz, spôsobovala nemoci a možno povedať, že aj smäd bol hádam väčší ako dnes. Čerstvé mäso bolo veľmi vzácne, mäso sa uchovávalo údením a solením.
Našu vtedajšiu spotrebu piva nepoznáme, ale ako príklad môžeme uviesť viedenský cisársky dvor, kde služobníctvo dostávalo dva litre piva denne a inde to bolo i viac.
Pilo sa od smädu, slúžilo na nasýtenie a prídel litra čierneho piva na Bratislavskom hrade mal podporiť dobré spanie.
Vynásobte si to počtom dní v roku a porovnajte s dnešnou spotrebou, ktorá u nás klesá a v súčasnosti to je 76 litrov na osobu (Česi vedú svetovú tabuľku s 144 litrami).
Bratislavčan predbehol Američanov Čítajte Treba však pripomenúť ešte jeden veľmi závažný moment. Pivo na rozdiel od vína bolo považované za pôstny nápoj. Mohlo sa konzumovať aj v čase najprísnejšieho veľkonočného pôstu. Stalo sa, že zbožní mnísi, ktorí v kláštore varili kvalitné a zrejme aj hodne alkoholické pivo, mali výčitky svedomia.
Keď pijú niečo také dobré, pivo, čo navyše rozveseľuje a rozjaruje, neporušujú cirkevné prikázania?
Rozhodli sa teda jeden sud piva poslať do Ríma pápežovi na posúdenie.
Kým sa však vzorka „kodrcajúc“ dostala cez Alpy do svätého mesta, skysla, a odpoveď: „Tohto môžete vypiť koľko len chcete,“ zbožných mužov isto potešila.
