BRATISLAVA. Na tréningovom ihrisku za „proletárskou“ tribúnou už nejestvujúceho štadióna Slovana hrali turnaj družstvá bratislavských ulíc.
Najslávnejší slovenský futbalový klub robil v roku 1956 výber. Mal exkluzívnu ponuku, hlásila sa takmer tisícka chlapcov.

Ivan Hrdlička prišiel z rodnej Rače. Chlapec z deviatich súrodencov (šesť chlapcov, tri dievčatá) bol malým futbalovým esom vtedajšieho predmestia metropoly.
Na výberový turnaj „hviezdu“ bratislavského predmestia angažovali zo susednej ulice.
Tréner s blokom v ruke
„Kedysi to bola z Rače na Tehelné pole riadna štreka. Kamoši aj ich rodičia z Cyprichovej ulice ma však ,kúpili´ na veľký turnaj a tréner Jozef Baláži si ma vybral.
Pamätám si ho ako dnes, s blokom v ruke, do ktorého zavše nazrel, mi povedal: Teba beriem. Prvú registračku som dostal ako trinásťročný, na prvého trénera nikdy nezabudnem,“ spomína Ivan Hrdlička v jednom z rozhovorov pre SME.
„Na tréningy som, samozrejme, chodil električkou. Tuším, že trikrát som musel prestupovať.“
Základ dostal akurátny. Ulice a priestranstvá medzi nimi boli v Bratislave plné malých nádejí, Jozef Baláži machrom na vyhľadávanie talentov. Tréneri a ich pomocníci, ktorým sa hovorilo šíbri, chodili krížom-krážom po meste.
„Tento spontánny pohyb a výber chýba. Nesťažujem si, že by som nemal medzi najmenšími talenty, ale asi by sme ich zvládli viac,“ povedal Hrdlička, dnes tréner najmenších.
Chlapca z deviatich detí formovalo prostredie vo vinohradníckej časti Bratislavy.

“Boli sme pohybliví, všetci sme sa venovali športu. Mama bola učiteľka a chcela, aby som hral na klavíri. Bol som tam dva- či trikrát a tým sa to skončilo. Viac nás bavilo športovať vonku, s kamarátmi sme si urobili kovové bránky a už sa hral futbal,” spomenul Hrdlička na časy, kým prišiel do Slovana.
Za prvé mužstvo dospelých tohto najslávnejšieho slovenského klubu postavil Hrdličku prvý v roku 1963 Leopold „Jim“ Šťastný, legendárny tréner, ktorý so Slovanom vybojoval prvé štyri tituly majstra ČSR (1949 - 1951 a 1955).
Predtým zažil sedem veľmi užitočných učňovských rokov v rôznych žiackych, dorasteneckých, juniorských výberoch i v B-mužstve.
Nabehal kilometre
Hrdlička bol klasickým záložníkom. Technicky perfektný s výborným prehľadom. Nabehal kilometre, bol pracovitý, vedel vystreliť. Spolu s Joklom a Jozefom Čapkovičom utvorili pamätný stred poľa belasých.
V takomto rozstavení nastúpil Slovan proti FC Barcelona 21. mája 1969 v bazilejskom finále európskeho Pohára víťazov pohárov. Diváci si ani nestačili sadnúť, keď Hrdlička v 1. min krátkou rýchlou prihrávkou pripravil Ľudovítovi Cvetlerovi streleckú pozíciu na prvý gól. Slovan vyhral 3:2.
„Pravdaže je to pre mňa najpamätnejšie stretnutie. Ale spomínam si aj na viaceré v reprezentácii. Napríklad, ako sme v roku 1966 zdolali v Amsterdame Holandsko aj s Cruyffom 2:1, ja som dal víťazný gól,“ hovoril v jednom z rozhovorov pre SME Hrdlička.
Nešťastné Mexiko

Hrdlička hral v reprezentácii 17-krát (premiéru mal v septembri 1964 proti Poľsku), bol na MS 1970, nastúpil v skupine proti budúcim majstrom sveta z Brazílie. V lige odohral 315 zápasov, v rokoch 1973 - 1975 pôsobil v Brne. Majstrovstvá sveta 1970 nepatria práve medzi najšťastnejšie spomienky celej generácie futbalistov.
"Mexiko je téma sama osebe. Možno sme mali najlepšie mužstvo v histórii. Trnava a Slovana boli na vrchole. Ibaže prišla normalizácia, federácia a súdruhovia vymysleli, že mužstvo musí byť aspoň trochu federálne. Vo vysokohorskom prostredí sme navyše hrali bez akejkoľvek aklimatizácie. Docestovali sme ako posledný tím, absolútne najposlednejší. Prvé polčasy sme neprehrali. V druhých nám došiel dych. Atmosféru v mužstve kazil aj funkcionársky prípad Puma – Adidas," opísal rodák z Rače.
Chcel byť ekonómom
Hrdlička má diplom inžiniera ekonómie, vyštudoval odbor ekonomicko-matematické výpočty. Na jeseň 1975 hral popri zamestnaní 3. ligu za ZŤS Petržalka, v petržalskom podniku pracoval ako vedúci cenového odboru.
„Vedel som, že futbalu sa budem venovať celý život, ale skôr amatérsky. Vážne som chcel pracovať v ekonomickej oblasti. Ibaže v roku 1976 ma zavolal Michal Vičan, či by som mu do slovanistického áčka neprišiel robiť asistenta. To sa neodmieta, hoci som mal trochu trému, veď za tím hrali ešte moji bývalí spoluhráči. To bol však môj životný bod zlomu, zostal som pri futbale profesionálne.“

Hrdlička, ktorému by nikto neodhadoval vek nad sedemdesiat, prízvukuje, že mohol pri najpopulárnejšom športe zostať tak dlho iba vďaka pochopeniu rodiny, manželky, syna, dcéry i dvoch vnučiek.
Trénoval všetky vekové kategórie. „Je to krásna práca. Skúšame im nahradiť tie naše pľace, ulice a čosi ich pritom naučiť. Žiačikov však treba nechať hrať sa. Musíte na nich vidieť, že sa futbalom zabávajú,“ hovorí Hrdlička o súčasnosti.
„Najdôležitejšou vlastnosťou pri najmladších i mladých žiakoch je trpezlivosť. A úsmev aj vtedy, ak vás ide šľak trafiť. Minule som takému špuntovi niečo futbalové zápalisto vysvetľoval. A on mi povedal: Pán tréner, aké máte pekné hodinky. A netrafil ma šľak.“
Ivan Hrdlička
Narodil sa 20. novembra 1943 v Bratislave. Československý reprezentant, účastník majstrovstiev sveta v roku 1970 v Mexiku (odohral zápas v základnej skupine proti Brazílii). V československej reprezentácii odohral 17 zápasov a strelil dva góly. Takmer celú svoju hráčsku kariéru spojil so Slovanom Bratislava, v ktorom pôsobil v rokoch 1962 - 1972. Neskôr pôsobil v lige v Zbrojovke Brno, odkiaľ odišiel po sezóne 1974/75 do Petržalky.