BRATISLAVA. O Wimbledone ľudia za socializmu aký-taký šajn mali. O Tour de France nevedeli takmer ani mäkké f. Mali sme náhradu: Preteky mieru. Až tak márne podujatie to však veľmi dlho nebolo.
Anton Tkáč sa stal kráľom Montrealu Čítajte Májové Preteky mieru či Praha – Berlín – Varšava (mestá si poradie striedali) boli udalosťou.
V socialistických krajinách všeobecne z pohľadu propagandy, na Západe boli veľmi dôležité pre cyklistov. Otvárali brány do profesionálneho pelotónu, rodili sa na nich budúci olympijskí zlatí medailisti.
Z Loun do Rače
Vlastimil Růžička, rodák z Loun (27. február 1925 – 29. marec 1985, Bratislava), ktorý sa v mladosti presťahoval s mamou a sestrou do bratislavskej Rače, bol naším hrdinom ciest medzi troma metropolami. Nevedel, čo je strach, nevnímal bolesť, nepoznal neprekonateľnú únavu.
Nižší, s trochu odstávajúcimi ušami bol neprehliadnuteľnou postavou. Jeho „psie kúsky“ sa šírili len ústnym podaním.
Ak v minulom režime nebol športovec aspoň na oko vzorom, mal po chlebe. Historkami o Ružičkovi sa však desaťročia zabávala celá športová obec.
Slávny cyklista nebol žiadny askét, ba naopak, patril medzi vtipných flamendrov. Vedel sa zabávať do hlbokej noci a na druhý deň vyhrať dvestokilometrovú etapu.
Vo fľaši čaj s rumom
Čambal bol esom tímu zlatých chlapcov Čítajte Kolovali tri verzie, akú tekutinu mal vo fľaši na občerstvenie. Čaj s rumom bola najčastejšia, nasledovala vodka so soľou a do tretice špiritus s citrónom.
Raz si nápoj vraj vehementne pýtal jeden z vysmädnutých Belgičanov. Československý cyklista gestikuloval, že nemôže.
Nakoniec podvolil, nebol žiadny lakomec. Belgičan si glgol a o niekoľko metrov skončil v priekope.
Vraj aj Ružička to raz prehnal. Spadol, vstal a začal naháňať pelotón. Ibaže opačným smerom.
Ružička Preteky mieru nikdy nevyhral. V roku 1950 bol celkovo tretí, 1951 desiaty, 1954 druhý a s družstvom vždy víťazný. Vyhral celkovo 12 etáp. Lúčil sa 34-ročný v roku 1957 v desiatom ročníku Praha – Berlín – Varšava i na cestách Okolo Slovenska.
Keď sa rozhodol skončiť, prehovorili ho redaktori športového oddelenia Smeny, aby dal svoj bicykel z Pretekov mieru ako cenu do súťaže pre mladých cyklistov. Záujem mali desaťtisíce.
Vo veľkej sále bratislavskej Dimitrovky (chemická továreň) o Ružičkov dar verejne žrebovali za cyklistovej účasti. Bicykel vyhral chlapec z obce Marcelová pri Komárne. Celá dedina bola na nohách a bicykel sa ocitol v dobrých rukách. Víťaz mal ešte šesť súrodencov. Túto peknú akciu pripomína stránka www.cycling-info.
Ťažké časy počas vojny
Kollárovitsa pasovali za rytiera bielej loptičky Čítajte Ružičkov otec bol známym motocyklovým pretekárom. Rýchla motorka ho, žiaľ, pripravila o život. Počas pretekov vo veľkej rýchlosti spadol a lekári už boli bezmocní.
Štrnásťročný Vlastimil po tejto tragédii prišiel s rodinou na Slovensko. Prežil dramatické roky druhej svetovej vojny. Ružičkovci sa museli vo fašistickom štáte skrývať, mali český pôvod. Dôvodom bolo údajné prechovávanie zbraní. V roku 1944 mamu i devätnásťročného chalana zatkli.
Počas vojnových rokov nemohol Vlasto ani len pomyslieť na cyklistické preteky, v slovenskom štáte také nepoznali.
Po vojne to mladík dobiehal. Jazdil v drese Práce Bratislava, Štefánik Račišdorf (názov obce do roku 1946) aj Lokomotívy Rača. Na ceste, dráhe, v teréne, ba i na motocykloch.
Ružička bol v prvom rade bojovníkom, akí sa rodia možno raz za sto rokov. V spojení s jeho rušným civilným životom to bola zaujímavá kombinácia.
Nepatril medzi športovcov, ktorí tvrdo trénujú, bol vyslovene pretekársky typ.
S roztrhanou dlaňou
Matocha dvakrát oboplával zemeguľu Čítajte V roku 1951 si chcel v etape z Gottwaldova (dnešný Zlín) do Ostravy niečo upraviť na bicykli za jazdy. Ruka sa mu však dostala medzi špice kolesa a tie mu roztrhali dlaň. Nepočkal na lekára, nedal sa ošetriť. Dokrvavený vyhral etapu.
Na českých cestách sa mu darilo. Etapy Pretekov mieru vyhral dvakrát v Gottwaldove a vo Vroclave, raz v Prahe, Děčíne, Ostrave, Pardubiciach, Lipsku, vo Varšave, v Katoviciach i v Lodži. Žiaľ, ani raz na Slovensku.
Štartoval na MS 1947 v Paríži, celé československé družstvo však podľahlo veľkej horúčave a vzdalo sa. Bol dokonca aj cyklokrosovým majstrom republiky.
Pri zrode dráhovej cyklistiky
Kariéra generácie Vlastimila Ružičku a Pražana Jana Veselého (v roku 1949 Preteky mieru vyhral, 16-krát vyhral na nich etapu) prudko spopularizovala nie až takú známu a populárnu etapovú cyklistiku v Československu. Ružička spolu s Karolom Menschym boli aj pri zrode dráhovej cyklistiky.
Po skončení aktívnej kariéry bol stále veľmi populárny. Pracoval ako šofér a nikdy sa nesprával ako hviezda. Chystal sa na oslavy šesťdesiatin, keď nečakane zomrel.
V ankete o najlepšieho slovenského cyklistu 20. storočia obsadil tretie miesto. Práve jeho meno niesol velodróm v hlavnom meste, ktorý v roku 2010 zbúrali.
