BRATISLAVA. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) o tom, že regulované nájomné je v rozpore s ľudskými právami vlastníkov reštituovaných domov, sa bratislavskej samosprávy priamo nedotkne.
Povinnosťou Bratislavy je však podľa zákona nájomníkom z reštituovaných domov zabezpečiť náhradné bývanie. Uviedol to bratislavský primátor Milan Ftáčnik.
Náhradné bývanie
Podľa primátora Ftáčnika bratislavská samospráva musí do roku 2016 zabezpečiť 500 náhradných bytov pre nájomníkov z reštituovaných domov. Práve toľko majú totiž žiadostí o náhradné bývanie.
Ako dodal Ftáčnik, mesto rozbehlo projekt výstavby nájomného domu pri Matadorke v Petržalke, kde pribudne približne 250 bytov a pripravené majú aj ďalšie lokality.
Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že regulované nájomné, ktoré sa na Slovensku uplatňuje viac ako 20 rokov po páde komunistického režimu, je v rozpore s ľudskými právami vlastníkov domov s takýmito bytmi.
Podľa primátora Ftáčnika sa toto rozhodnutie bratislavskej samosprávy priamo nedotkne, pretože je to úprava, ktorú prijal štát. „Keď štát prijal riešenie problému reštituentov – nájomníkov bytov z reštituovaných domov, neriešil otázku, ako je to s vlastníkmi,“ vysvetlil primátor. Zákon o reštituentoch totiž vlastníkov týchto domov neriešil a uložil povinnosť mestu, aby pripravili náhradné bývanie pre nájomníkov z reštituovaných bytov, dodal primátor s tým, že situáciu bude musieť riešiť štát.
Regulované nájomné
Sťažovatelia z kauzy Bittó a ďalší verzus SR sú vlastníkmi bytových domov v Bratislave a Trnave, na ktoré sa vzťahuje systém regulovaného nájomného. V sťažnosti podanej na Európsky súd pre ľudské práva tvrdili, že nájomné, ktoré sú oprávnení v súlade s platnými právnymi predpismi požadovať, je omnoho nižšie ako náklady na údržbu ich domov a je neprimerane nízke v porovnaní s trhovým nájomným.
Sťažovatelia preto žalovali Slovenskú republiku pre porušenie ich majetkových práv, zaručených protokolom k Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd. Predovšetkým tvrdili, že zásah do ich práva na pokojné užívanie majetku na nich uvalil neprimerané bremeno, pre ktoré neexistovalo žiadne opodstatnenie.
Tiež namietali, že sú diskriminovaní v porovnaní s vlastníkmi domov a bytov, na ktoré sa systém regulovaného nájomného nevzťahuje. ESĽP z procesných dôvodov odmietol časť sťažnosti, ktorá sa týkala tých bytov, kde sa regulácia nájomného prestala uplatňovať viac ako šesť mesiacov pred podaním sťažnosti.
Málo nájomných bytov
Európsky súd pripustil, že nedostatok nájomných bytov po páde komunistického režimu odôvodňoval úpravu vzťahov medzi vlastníkmi a nájomcami.
Legitímny spoločenský záujem podľa súdu však vyžaduje spravodlivé rozdelenie sociálneho a finančného bremena - o to viac v prípade, keď sa regulácia nevzťahuje na veľký počet bytov a opakovane došlo k časovým posunom pri plánoch vlády ukončiť reguláciu nájomného.
Podľa názoru ESĽP štátne orgány v tomto prípade nedodržali spravodlivú rovnováhu medzi všeobecným záujmom spoločnosti a ochranou majetkových práv sťažovateľov, "v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na pokojné užívanie majetku sťažovateľov".
Európsky súd osobitne neposudzoval námietku týkajúcu sa diskriminácie sťažovateľov. V závere poznamenal, že dostal ďalších 13 podobných sťažností a štátom uskutočnené legislatívne opatrenia neriešia situáciu existujúcu pred ich zavedením.
Štát preto bude povinný uskutočniť ďalšie opatrenia, predovšetkým osobitný prostriedok nápravy, ktorý umožní získať náhradu škody za zistené porušenie.
