BRATISLAVA. Spor úradníkov a lokálnych politikov o stavbu domu pod Bratislavským hradom zaujal aj architektov. Pripomínajú, že tam aj v minulosti stáli domy, výstavba tam podľa nich patrí.
Nezhodnú sa však na tom, či má vyzerať ako dom architekta Dušana Fischera, ktorý projektoval napríklad aj zimný štadión.
Pod Bratislavským hradom môžu stavať vyššie, ako im povolili Čítajte Vyššia zástavba z minulosti
Stavbu povolili dostavať stavebný úrad Starého Mesta aj okresný úrad napriek tomu, že už teraz je vyššie, ako majiteľom pôvodne povolili.
Magistrát trvá na tvrdení, že stavebník v rozpore s povoleniami zvýšil jednotlivé podlažia a spolu tak zvýšil stavbu o 2,5 metra. A to aj napriek tomu, že okresný úrad mu oponuje, že dom len začali stavať o 2,5 metra vyššie pre chyby v územnom pláne. Podlažia podľa okresného úradu nemenili.
Stavebný úrad pri dodatočnom povolení argumentoval aj tým, že na mieste domu bola v minulosti ešte vyššia zástavba. Vidieť to aj na archívnych fotografiách Bratislavy.
Miesto v historickom centre
Pôvodná zástavba siahala po Žigmundovu bránu do Hradu, hovorí architekt a urbanista Pavol Škorvánek. Z archívov nie je jasné, či bol trojpodlažný dom vyšší ako dnešná stavba.
Domy siahajúce až k bráne zbúrali v šesťdesiatych rokoch minulého storočia.
Viacerí architekti sa zhodujú, že stavby, hoci aj moderná architektúra, majú v historickom centre svoje miesto. Mala by však byť kvalitná a vytvárať dialóg s pôvodnou zástavbou.
Anketa
Ako sa vám pozdáva zámer domu architekta Dušana Fischera pod Bratislavským hradom?
Pavol Paňák, ateliér Kusý - Paňák, Národná banka, rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie
Projekt poznám z vizualizácií a z jeho hotového obrysu hrubej stavby. S jeho siluetou nemám problém. Na to, aby som mohol o tom hovoriť viac, mi vizualizácie nestačia - musím poznať materiál, jeho detail a remeselný nárok, či ako je dom vo vnútri organizovaný. Toto pokladám za závažnejšie okolnosti než znaky, ktoré reflektujú aktuálne trendy v architektúre.
Juraj Benetin, ateliér Compass, Slnečnice – Južné mesto
Na danom mieste bola historicky zástavba v podobnom (a väčšom) objeme a myslím, že Beblavého ulica potrebovala ukončenie. Riešenie fasád nerád hodnotím z vizualizácií, ale zdá sa, že mohlo byť striedmejšie a výrazovo neutrálnejšie, aby plynulejšie nadviazalo na historickú zástavbu. Nepoznám presne okolnosti sporov ohľadom súladu projektu s územným plánom a procesu povoľovania stavby, preto ich nehodnotím.
Pavol Škorvánek, architekt a urbanista, spoluautor knihy Stratené mesto
Do roku 1960 bola v tejto zóne tak hustá zástavba, že z Beblavého ulice nebolo Žigmundovu bránu skoro vidieť. Stav, ktorý dnes poznáme, je po plošných asanáciách, keď súdruhovia rozhodli, že historická časť mesta jednoducho zmizne. Som za to, aby sa pod Hradom stavalo. A pokojne nové objekty, nie len pseudohistorické kacoviny. Ale iba za predpokladu, že sa dodrží historická parcelácia a podobne hmotovo-priestorové členenie. Aby si tam niekto nepostavil nejakú vyčančanú Fičovinu.
