BRATISLAVA. Trojdňové oslavy pripomenú 100. výročie vysvätenia Kostola sv. Alžbety v centre Bratislavy, známeho pod názvom Modrý kostolík.
Podujatie s názvom Tri dni so svätou Alžbetou sa s pestrým programom uskutoční od 11. do 13. októbra.
Aj 13 svadieb za deň
"Storočnica kostolíka presahuje kresťanský význam. Je to jedna z najvýznamnejších turistických atrakcií mesta, ktorá priťahuje stále veľkú pozornosť. Preto sa pripájame k cirkvi pri oslave tejto rakúsko-uhorskej stavby ďalšími podujatiami," zdôvodnila na dnešnej tlačovej konferencii starostka bratislavského Starého Mesta Tatiana Rosová.
Aj podľa kňaza Mariána Kráľa z Farnosti svätej Alžbety je to významné jubileum obľúbeného kostola, ktorý je využívaný nielen na omše a liturgické podujatia. "Pravidelne sa tu konajú sobotné sobáše. Našiel som rekord 13 sobášov v jeden deň, v súčasnosti ich je v priemere päť. Každú nedeľu máme osem až desať krstov," potvrdil Kráľ.
Vínny festival aj charitatívny trh
Oslavy storočnice jedného zo symbolov hlavného mesta sa začnú v piatok (11.10.) večernou svätou omšou. Nasledujúca sobota na Šafárikovom námestí a v priľahlom parčíku bude patriť Staromestskému vínnemu festivalu. Na ňom sa predstaví asi 20 nielen domácich popredných vinárov a vinohradníkov, ale aj z Česka, Maďarska, Rakúska a Francúzska.
Počas celého dňa budú atmosféru dotvárať vystúpenia hudobných skupín. Večer po svätej omši sa v kostolíku uskutoční slávnostný koncert skupiny Gaudium.
"Na Staromestskom vínnom trhu sa zúčastnia aj členovia Malokarpatskej vínnej cesty (MVC). Toto podujatie sa stane tradičným a chceme sa na ňom podieľať aj v budúcich rokoch," uviedla pre TASR Anna Píchová z MVC.
Nedeľný záver patrí dopoludňajšej slávnostnej svätej omši za účasti arcibiskupa Zvolenského a Staromestskému charitatívnemu trhu svätej Alžbety. Ten bude na Šafárikovom námestí, kde sa predstaví vyše desať charitatívnych organizácií.
Staviteľská firma funguje aj dnes
Základný kameň 30,9 metra dlhého kostolíka s výškou múrov 11 metrov položili v auguste 1909. V secesnom štýle ho postavila firma Pittel a Brausewetter v rokoch 1909-1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera.
"Bol to nevšedný projekt s finančnými nákladmi 234.000 zlatých korún. Stavbu sledovala nielen verejnosť, ale aj vládni úradníci z Budapešti a Viedne," povedal Peter Rybár, zástupca spoločnosti TSS Pittel+Brausewetter, ktorá má sídlo vo Viedni, ale vznikla v Bratislave.
Kostol je zaujímavý modrou farbou omietky, modrou mozaikou a glazovanou strešnou krytinou. Mozaika sv. Alžbety, dcéry uhorského kráľa Ondreja II. narodenej na Bratislavskom hrade v roku 1207, je nad hlavným vchodom. Obraz tejto svätice je aj na hlavnom oltári.
Kostol tvorí spolu s farou a blízkym gymnáziom ucelený urbanistický komplex postavený v secesnom duchu. Zmenšenina jedinečného secesného kostolíka reprezentuje slovenskú architektúru v bruselskom Parku mini Európa.
Podujatie podporilo Ministerstvo kultúry SR, Medzinárodný vyšehradský fond, Bratislavský samosprávny kraj a jeho Bratislava Tourist Board.
V blízkosti Modrého kostolíka plánujú garáže pre 600 áut. Obyvatelia aj aktivisti sú proti. Čítajte viac.
