O plánovanej výstavbe vodného diela v Bratislave sa samosprávny kraj dozvedel až z médií.
Obavy z výstavby vodného diela na Dunaji v Bratislave vyslovili zástupcovia Bratislavského kraja aj mimovládne organizácie.
BRATISLAVA. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) požiada v súvislosti s výstavbou vodného diela Bratislava – Pečniansky les o stretnutie s ministerstvom hospodárstva a ministerstvom životného prostredia.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
O jeho plánovanej výstavbe sa kraj dozvedel z médií, povedal to dnes na brífingu v Bratislave podpredseda BSK Martin Berta. „Mrzí nás, že sme o tomto pláne nevedeli. Pripravujeme nový územný plán a predpokladám, že musela byť táto problematika v rezorte hospodárstva už dlhšie prerokovaná a k nám sa táto informácia nedostala,“ poznamenal s tým, že všetky problémy, ktoré by výstavba vodného diela mohla priniesť, berie kraj veľmi vážne.
Na základe dnešného rokovania s mimovládnymi ochranárskymi organizáciami na pôde BSK sa rozhodlo, že požiadajú o stretnutie a dodanie informácií ministerstvo hospodárstva aj rezort životného prostredia.
„Ide o informácie, ktoré by sme mohli brať skutočne vážne a informovať by mali aj verejnosť o tom, ako je táto problematika myslená a akým spôsobom to má byť realizované,“ dodal Berta.
Viac informácií a diskusia
Kraj spolu s ochranármi si myslí, že je potrebné, aby bola diskusia, aby bol vytvorený priestor aj pre občanov, mimovládne organizácie, samosprávy a mesto Bratislava, aby sa mohli k problematike vyjadriť a dostať relevantné odpovede.
Toto vodné dielo má byť podľa prvotných informácií zaradené aj do návrhu energetickej politiky, počíta sa s jeho výstavbou na území Slovenska. „Blízko je hranica s Rakúskom, no v ňom je pôvodný plán budovať vodné dielo už zrušený,“ priblížil riaditeľ organizácie Greenpeace Slovensko Juraj Rizman. Organizácia bola prekvapená, že o tomto pláne nikto z kompetentných, či už z mesta alebo kraja, nemal informácie.
Aj napriek tomu, že to s predstaviteľmi mesta a kraja nebolo prerokované, sa informácia o strategickej výstavbe vodného diela v návrhu nachádza. Greenpeace vidí isté riziká, ktoré by takýto plán mohol znamenať pre ochranu životného prostredia, zdroj podzemných vôd a podobne.
„Preto, aby sme sa vedeli postaviť k takémuto návrhu, potrebujeme viac informácií,“ vysvetlil Rizman a dodal, že je veľká škoda, že ministerstvo hospodárstva, ktoré viedlo verejnú diskusiu, o takýchto dôležitých návrhoch neinformovalo kompetentných relevantným spôsobom.
S plánovaným vodným dielom nesúhlasia ekológovia, vodáci ani Rakúšania. Čítajte viac.
O problematiku výstavby vodného diela Bratislava – Pečniansky les sa intenzívne zaujíma aj občianske združenie Nie ropovodu. Jeho výstavba by významne ohrozila dva vodné zdroje Sihoť a Pečniansky les. „Preto spoločne so zástupcami mimovládnych organizácií a Bratislavského samosprávneho kraja budeme žiadať od rezortov hospodárstva a životného prostredia čo najviac informácií,“ povedal na brífingu predseda správnej rady združenia Nie ropovodu Miroslav Dragun.
Budú sa zaujímať aj o informácie od Vodohospodárskej výstavby, pretože tá má výstavbu vodného diela v kompetencii. „Toto vodné dielo sa nachádza v dokumentoch Slovenska už niekoľko rokov, pričom ministerstvo hospodárstva ich chce teraz aplikovať aj v strategických dokumentoch ako je energetická politika, je preto dôležité, aby oba rezorty začali o tejto problematike diskutovať,“ uzavrel Dragun.
Ministerstvo životného prostredia zatiaľ nemá o plánovanej výstavbe vodného diela Bratislava - Pečniansky les žiadne informácie. Podľa hovorcu envirorezortu Maroša Stana sa tým začne rezort zaoberať až vtedy, keď dostane príslušný podnet od ministerstva hospodárstva. Ostrov Sihoť je však podľa neho mimoriadne citlivá oblasť, zásadná pre zásobovanie Bratislavy vodou.
Podľa ministerstva hospodárstva je výstavba vodného diela Bratislava - Pečniansky les je dlhodobá vízia zapracovaná do energetickej politiky na nasledujúce roky. "Materiál bude schvaľovaný na jeseň a doteraz neboli podniknuté žiadne konkrétne kroky alebo riešenia," uviedol pre agentúru SITA hovorca rezortu Stanislav Jurikovič.
Dlhodobá vízia
Po zastavení prípravy na výstavbu spoločného rakúsko-slovenského vodného diela Wolfsthal – Bratislava najmä pre odmietavý prístup rakúskej strany sa Slovensko snaží nájsť adekvátne riešenie, a to umiestnením vodného diela výlučne na slovenskom úseku Dunaja. Vodné dielo by malo byť podľa Jurikoviča na úseku Dunaja medzi diaľničným mostom Lafranconi a ostrovom Sihoť, resp. vyústením karloveského ramena Dunaja.
Ide o viacúčelové dielo, slúžiť by malo predovšetkým na celoročné zabezpečenie plavebnej hĺbky, ktorá vyhovuje kritériám medzinárodnej plavebnej cesty ako aj na využitie hydroenergetického potenciálu Dunaja na výrobu elektriny ročne v objeme približne 900 GWh. Termín investície zatiaľ ministerstvo nestanovilo a takisto náklady na stavbu zatiaľ neboli vyčíslené. "Bude to predmetom projektu, ktorý dá vypracovať investor diela," dodal hovorca rezortu hospodárstva Stanislav Jurikovič.
Autor: khu