Štát plánuje priehradu nad mostom Lafranconi. Už dnes vzbudzuje nesúhlas.
BRATISLAVA. V návrhu energetickej politiky, ktorým sa má na jeseň zaoberať vláda, je aj plán postaviť na Dunaji kúsok nad mostom Lafranconi vodné dielo. Nesúhlasia s tým ekológovia, vodáci ani Rakúšania.
Výstavba vodného diela v Bratislave je podľa ministerstva hospodárstva zatiaľ len v dlhodobej vízii.
„Doteraz neboli podniknuté žiadne konkrétne kroky alebo riešenia,“ tvrdí hovorca ministerstva Stanislav Jurikovič.
Vodné dielo by malo celoročne zabezpečiť plavebnú hĺbku, ktorá vyhovuje kritériám medzinárodnej plavebnej cesty, a slúžilo by aj na výrobu elektriny.
Napriek dlhému suchu a vysokým teplotám však ani dnes lodná doprava pre nízku hladinu vody nie je obmedzená.
S výstavbou na Dunaji sa počítalo už v 50. rokoch. S pôvodným zámerom, aby priehrada vznikla pri prvej rakúskej dedine za hranicami Wolfsthal, nesúhlasili Rakúšania.
Slovensko sa preto podľa Jurikoviča snaží nájsť primerané riešenia a umiestniť vodné dielo len na svojom úseku Dunaja.
Rakúsky starosta: Nikdy
Na rakúskych brehoch dnes leží národný park Donau Auen. Nie je jasné, či by tak blízko od neho bolo možné stavať. Na rakúskej strane by sa potom zdvihla hladina vody, čo by malo vplyv na národný park aj zdroje pitnej vody.
„S istotou možno očakávať nesúhlas rakúskej strany s budovaním vodného diela čo i len na našej strane,“ myslí si ekológ Jaromír Šíbl zo združenia BROZ.
Wolfsthalu počas tohtoročnej povodne chýbalo málo, aby sa Dunaj prelial za hrádzu a zaplavil zdroje pitnej vody neďaleko rieky.
„V Rakúsku prevláda národný konsenzus, že východne od Viedne sa už nebude stavať žiadne vodné dielo,“ hovorí starosta obce Gerhard Schödinger. „Wolfsthal chce aj naďalej ležať pri Dunaji a nie za niekoľko metrov vysokou hrádzou,“ tvrdí.
„Všetku pitnú vodu berieme z podzemných vôd sprievodného toku Dunaja. Dnes síce nevieme povedať nič o prípadných dôsledkoch, ale nie sme ochotní vziať do úvahy ani najmenšie riziko týkajúce sa nášho zásobovania vodou,“ hovorí starosta.
Náčrt vodného diela Pečenský les.
VIZUALIZÁCIA - MIROSLAV ČOMAJ
Vodáci sú zdesení
Kapitán Vodáckeho klubu Tatran Karlova Ves a karloveský poslanec Juraj Kadnár hovorí, že priehrada by znamenala zánik vodáctva v lokalite.
Do Karlovoveského ramena by ústil odpadový kanál, ktorý by spôsobil silný prúd.
Kritizuje aj to, že slovenské vodné diela neumožňujú prechod vodákom, ktorí cez ne prenášajú lode s veľkou námahou.
„Dúfam, že to je len výmysel, ktorý nebude zrealizovaný. Bola by to pre nás absolútna katastrofa,“ povedal pre SME.
Karloveské rameno je tréningovou plochou bratislavských vodákov. Trénovali na ňom aj bratia Hochschornerovci.
FOTO - ARCHÍV SME
Vplyv na chránené územia
Zmena vodného režimu by podľa Šíbla znamenala zánik mokradí, lužných lesov a vzácnych živočíšnych spoločenstiev najmä v okolitých chránených oblastiach Pečniansky les, Karlovoveské rameno a Sihoť.
„Dnes tu žije viacero vzácnych a ohrozených tzv. prúdomilných druhov rýb, napríklad jesetery, ktoré po prehradení stratia vhodné podmienky na život,“ tvrdí Šíbl.
Vážne by sa tým poškodili viaceré územia európskeho významu. „Takže s istotou možno očakávať sankcie od Európskej komisie za porušenie smerníc o biotopoch a o vodách.“
Bratislava ani Bratislavská vodárenská spoločnosť plány ministerstva nekomentujú. „Bratislava nemá zatiaľ žiadne oficiálne informácie. Preto je predčasné sa k tejto iniciatíve vyjadrovať,“ napísal hovorca magistrátu Stanislav Ščepán.
Vodné dielo by podľa ekológov mohlo poškodiť chránené územia európskeho významu. Na fotografii je Karloveské rameno.
FOTO - ARCHÍV SME
