SME

Začnite jednoducho, radí Bratislave cyklistický lobista

Cyklolobista ANDRZEJ FELCZAK bol v 90. rokoch pri premene Viedne na mesto pre cyklistov.

Viedenský cyklolobista Andrzej Felczak radí začať s oberaním nízko visiacich plodov - najjednoduchšími riešeniami ako je sprístupnenie jednosmeriek cyklistom v oboch smeroch.Viedenský cyklolobista Andrzej Felczak radí začať s oberaním nízko visiacich plodov - najjednoduchšími riešeniami ako je sprístupnenie jednosmeriek cyklistom v oboch smeroch. (Zdroj: SME - KRISTÍNA HUDEKOVÁ)

Narodil sa vo švédskom Malmö poľským rodičom, žije vo Viedni a pracuje pre Siemens. ANDRZEJ FELCZAK je viedenský aktivista za cyklistickú dopravu a predseda cyklistickej loby Argus. Stretli sme sa na svetovej cyklokonferencii Velo­city vo Viedni. V rakúskom hlavnom meste chcú, aby desať percent všetkých ciest po meste robili do dvoch rokov Viedenčania na bicykli.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako cykloaktivista pôsobíte vo Viedni od začiatku 90. rokov. Aké tu boli začiatky mestskej cyklistiky?

„Organizácia Argus, v ktorej pôsobím, má 34 rokov. Zo začiatku bola ekologickým hnutím, združovala ľudí, ktorí chceli mať lepšie životné prostredie, bojovali proti znečisteniu, nadmernej premávke, elektrárňam a podobne. Na cyklistiku sme sa zamerali celkom rýchlo, pretože je to spôsob, akým ľahko a rýchlo dosiahnete aspoň malú zmenu a nepotrebujete na to veľké investície.“

SkryťVypnúť reklamu

Ako to vo Viedni vyzeralo predtým, ako ste tu začali pôsobiť? Boli Viedenčania zvyknutí bicyklovať, existovala aspoň nejaká cyklistická infraštruktúra?

„Zo začiatku tu neboli cyklopruhy ani cyklocesty. Mesto najprv chcelo budovať samostatné cyklocesty vyvýšené na úroveň chodníka, ale tie nebolo možné urobiť všade. Takýmto spôsobom chceli vybudovať pre cyklistov sieť. Mali kúsok trasy tu a kúsok tam a medzitým cestu, čo odstrašovalo ľudí, ktorí neboli dostatočne skúsenými cyklistami. Začal som sa tu angažovať v roku 1990. Pôsobil som v 21. okrese, kde som býval. Ako prvé som navrhol, aby tu pustili cyklistov do protismeru jednosmerných ciest.“

velocity066_r8592_res.jpg

Veľká časť jednosmerných ciest vo Viedni je prísupná pre cyklistov v oboch smeroch.

FOTO SME - KRISTÍNA HUDEKOVÁ

SkryťVypnúť reklamu

Aké na to boli reakcie? Rovnaké riešenie presadzujú aj v Bratislave.

„Spočiatku boli veľmi opatrní, ale súhlasili, aby sme to skúsili v niekoľkých uliciach. Zistili, že to funguje, a postupne takto sprejazdnili až dvesto jednosmeriek v 20. a 21. okrese. Toto riešenie je skvelé v tom, že je lacné, bezpečné a jednoduché. Dnes je v celej Viedni okolo 200 kilometrov jednosmerných ciest prístupných pre cyklistov v oboch smeroch.“

Je to ozaj bezpečné? Nevznikali najmä na začiatku nebezpečné situácie, kým si šoféri nezvykli?

„Keď bicyklujete v protismere jednosmerky a stretnete auto, tak vy vidíte auto, šofér auta vidí vás a ak si vás nevšimne, vždy máte možnosť sa mu vyhnúť. Je oveľa bezpečnejšie ísť oproti autu ako v jeho smere.“

Nemuseli ste čakať na zmenu zákonov? Na Slovensku vjazd cyklistov do protismeru donedávna nepovoľoval zákon.

SkryťVypnúť reklamu

„Zákony to povoľovali, ale nevyužívalo sa to. Mnoho jednosmeriek vo Viedni má parkovanie po oboch stranách a priestor pre jeden a pol auta, takže sa tu auto a cyklista pohodlne obídu.“

Bicyklovali Viedenčania odvždy?

„V šesťdesiatych rokoch socialistické vedenie mesta povedalo, že chce, aby sa všetci ľudia mohli voziť v autách a všetko sa tak preorientovalo na autá a priestor pre ne. Bicykle boli považované za spôsob prepravy chudobných. Zmena nastala, keď mesto začalo budovať cyklistickú infraštruktúru, ktorá prilákala cyklistov. Videli, že teraz smú jazdiť po uliciach.“

Kedy nastal obrat smerom k podpore cyklistiky vo vedení mesta?

„Začalo to v deväťdesiatych rokoch, no bolo to len tak napoly. Infraštruktúru budovali len tam, kde neubrali miesto autám. Cyklistická sieť tak mala mnoho dier. Potom nastúpilo terajšie zeleno-červené vedenie mesta, v ktorom sú zelení zodpovední za dopravu. Tí začali vyplňovať diery, robiť ťažké rozhodnutia.“

V Bratislave sa politici akoby báli robiť radikálnejšie kroky, ktoré by ubrali automobilovej doprave. Ako súčasnú procyklistickú politiku vnímajú Viedenčania?

„Socialistická strana investuje do hromadnej dopravy, čo je veľmi dobré, ale cyklistika je dobrým doplnkom. Zelení robia ťažkú prácu, za ktorú znášajú aj mnoho kritiky.

velocity082_r6873_res.jpg

Vo Viedni sa dnes šesť percent dopravných výkonov robí na bicykli.

FOTO SME - KRISTÍNA HUDEKOVÁ

Čo by ste odporučili Bratislave ako mestu, ktoré začína s mestskou cyklistikou?

„Začal by som oberaním nízko visiacich plodov – najjednoduchšími riešeniami. Tými sú sprístupnenie jednosmeriek cyklistom v oboch smeroch, vytvorenie zmiešaného priestoru pre chodcov a cyklistov tam, kde je dosť miesta a nejazdí tam priveľa cyklistov, či budovanie stojanov na bicykle, aby sa menej kradli.“

Ste predsedom mimovládnej organizácie Argus. Vo Viedni pôsobí okrem vás ešte jedna podobná organizácia Radlobby, aj magistrát má človeka zodpovedného za cyklistiku, Martina Bluma. Ako vyzerá vaša spolupráca s magistrátom?

„My ako Argus máme dvojitú rolu. Sme mimovládna organizácia, ktorá reprezentuje cyklistov, ale sme aj združením expertov. Úradníci nemajú dostatok vedomostí, ako najlepšie vytvárať cyklistickú infraštruktúru, tak im pomáhame. Máme pravidelné stretnutia s mestom a pomáhame pri plánovaní. Každý mesiac napríklad pre〜diskutujeme všetky veľké projekty. Zúčastnia sa na tom okrem všetkých oddelení magistrátu aj organizácie zastupujúce cyklistov, ale aj automobilistov a podobne. Vyhľadávame aj ľudí, ktorí by spolupracovali s mestskými časťami.“

Za cyklistov bojujete vo voľnom čase alebo ste za to platený?

„Robím to vo voľnom čase. Na chlieb si zarábam v Siemense.“

Akú rolu hrá vo Viedni systém požičiavania si bicyklov? Pretože v Bratislave sa žiadna firma neprihlásila do súťaže na službu požičiavania.

„Vo Viedni tento systém prevádzkuje firma Gewista, čo je reklamná spoločnosť ktorú vlastní mesto. Takže je to koniec koncov prevádzkované mestom. Využívajú to najmä turisti a ľudia, ktorí dochádzajú z okrajových štvrtí hromadnou dopravou. Sám to rád využívam, pretože bývam ďalej od centra.“

Z pohľadu Bratislavčana majú viedenskí cyklisti skvelé podmienky. Je vo Viedni ešte niečo, čo treba zlepšiť?

„Niektoré cyklochodníky sú tu príliš úzke alebo na nich hrozí kolízia s chodcami, čo je viditeľné najmä na Ringstrasse.“

Viedeň by chcela dosiahnuť, aby 10 percent dopravných presunov ľudia robili na bicykli. Myslíte si, že sa také množstvo cyklistov zmestí na existujúce cyklochodníky?

„Nie, určite nie. Táto kampaň sa začala pred dvoma rokmi a funguje. Už teraz sú niektoré cyklotrasy preťažené. Malo by sa na to ísť krok za krokom, najprv presvedčíte ľudí, aby viac bicyklovali, a potom uvidíte, ktoré miesta sú preťažené. Vtedy sa oveľa ľahšie argumentuje za výstavbu lepšej, novej infraštruktúry.“

Zúčastnili ste sa na plenárnom stretnutí Európskej cyklistickej federácie (ECF), ktoré sa tento rok konalo v Bratislave. Ako sa vám tam bicyklovalo?

„Necítim sa na hodnotenie stavu cyklistickej infraštruktúry v Bratislave. Páčila sa mi však jedna vec – cyklopiktokoridory. Tie by sme chceli zaviesť aj vo Viedni na miestach, kam sa nezmestí cyklopruh.“

Prečítajte si tiež - Viedeň je mesto cyklistov

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  2. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  3. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  4. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  5. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  6. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  7. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  8. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  1. Stanovisko LESY Slovenskej republiky, š. p.
  2. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  3. Prečo sú dovolenky na obrích výletných lodiach lacné?
  4. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  5. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  6. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  7. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  8. Tajomstvo najšťastnejších krajín sveta
  1. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 5 628
  2. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 4 241
  3. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože 4 099
  4. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 3 730
  5. Prečo sú dovolenky na obrích výletných lodiach lacné? 3 337
  6. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 2 800
  7. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko 2 664
  8. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých 2 231
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  2. Ľuboš Vodička: Bratislavský Robinson Karl Jetting
  3. Juraj Mravec: Projekt Nového Lida nereflektuje záujmy Petržalky
  4. Pavol Pálfy: Úradná tabuľa - zákonná povinnosť alebo služba pre občana?
  5. Danica Chames: Zbláznili sa, šli na dovolenku do Bratislavy
  6. Radko Mačuha: Sídlisko, kvôli ktorému bolo zbúrané podhradie. ( cyklus bratislavská krutosť)
  7. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  8. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  1. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 26 626
  2. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 18 639
  3. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 17 724
  4. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov 9 471
  5. Janka Bittó Cigániková: Zdravotníctvo má liečiť, nie financovať cirkev 6 386
  6. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú. 6 260
  7. Vladimír Bojničan: Z Devína sa stáva festival kléro-fašistických príšer 4 874
  8. Otilia Horrocks: Tzv. lokálpatrioti ukázali občanom prostredník. 4 364
  1. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej.
  2. Věra Tepličková: Východná alebo Keď má orientácia na všetky štyri svetové strany trhliny
  3. Marcel Rebro: Nad Kyjivom znovu tma: keď rakety vyvracajú slovenské lži
  4. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  5. Post Bellum SK: Nicholas Winton zomrel pred desiatimi rokmi. Jeho príbeh zostáva inšpiráciou dodnes
  6. Roman Kebísek: Britka objavila hrob Adele Harms, modelky maliara Schieleho
  7. Věra Tepličková: Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky...
  8. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.
SkryťZatvoriť reklamu