Narodil sa vo švédskom Malmö poľským rodičom, žije vo Viedni a pracuje pre Siemens. ANDRZEJ FELCZAK je viedenský aktivista za cyklistickú dopravu a predseda cyklistickej loby Argus. Stretli sme sa na svetovej cyklokonferencii Velocity vo Viedni. V rakúskom hlavnom meste chcú, aby desať percent všetkých ciest po meste robili do dvoch rokov Viedenčania na bicykli.
Ako cykloaktivista pôsobíte vo Viedni od začiatku 90. rokov. Aké tu boli začiatky mestskej cyklistiky?
„Organizácia Argus, v ktorej pôsobím, má 34 rokov. Zo začiatku bola ekologickým hnutím, združovala ľudí, ktorí chceli mať lepšie životné prostredie, bojovali proti znečisteniu, nadmernej premávke, elektrárňam a podobne. Na cyklistiku sme sa zamerali celkom rýchlo, pretože je to spôsob, akým ľahko a rýchlo dosiahnete aspoň malú zmenu a nepotrebujete na to veľké investície.“
Ako to vo Viedni vyzeralo predtým, ako ste tu začali pôsobiť? Boli Viedenčania zvyknutí bicyklovať, existovala aspoň nejaká cyklistická infraštruktúra?
„Zo začiatku tu neboli cyklopruhy ani cyklocesty. Mesto najprv chcelo budovať samostatné cyklocesty vyvýšené na úroveň chodníka, ale tie nebolo možné urobiť všade. Takýmto spôsobom chceli vybudovať pre cyklistov sieť. Mali kúsok trasy tu a kúsok tam a medzitým cestu, čo odstrašovalo ľudí, ktorí neboli dostatočne skúsenými cyklistami. Začal som sa tu angažovať v roku 1990. Pôsobil som v 21. okrese, kde som býval. Ako prvé som navrhol, aby tu pustili cyklistov do protismeru jednosmerných ciest.“
Veľká časť jednosmerných ciest vo Viedni je prísupná pre cyklistov v oboch smeroch.
FOTO SME - KRISTÍNA HUDEKOVÁ
Aké na to boli reakcie? Rovnaké riešenie presadzujú aj v Bratislave.
„Spočiatku boli veľmi opatrní, ale súhlasili, aby sme to skúsili v niekoľkých uliciach. Zistili, že to funguje, a postupne takto sprejazdnili až dvesto jednosmeriek v 20. a 21. okrese. Toto riešenie je skvelé v tom, že je lacné, bezpečné a jednoduché. Dnes je v celej Viedni okolo 200 kilometrov jednosmerných ciest prístupných pre cyklistov v oboch smeroch.“
Je to ozaj bezpečné? Nevznikali najmä na začiatku nebezpečné situácie, kým si šoféri nezvykli?
„Keď bicyklujete v protismere jednosmerky a stretnete auto, tak vy vidíte auto, šofér auta vidí vás a ak si vás nevšimne, vždy máte možnosť sa mu vyhnúť. Je oveľa bezpečnejšie ísť oproti autu ako v jeho smere.“
Nemuseli ste čakať na zmenu zákonov? Na Slovensku vjazd cyklistov do protismeru donedávna nepovoľoval zákon.
„Zákony to povoľovali, ale nevyužívalo sa to. Mnoho jednosmeriek vo Viedni má parkovanie po oboch stranách a priestor pre jeden a pol auta, takže sa tu auto a cyklista pohodlne obídu.“
Bicyklovali Viedenčania odvždy?
„V šesťdesiatych rokoch socialistické vedenie mesta povedalo, že chce, aby sa všetci ľudia mohli voziť v autách a všetko sa tak preorientovalo na autá a priestor pre ne. Bicykle boli považované za spôsob prepravy chudobných. Zmena nastala, keď mesto začalo budovať cyklistickú infraštruktúru, ktorá prilákala cyklistov. Videli, že teraz smú jazdiť po uliciach.“
Kedy nastal obrat smerom k podpore cyklistiky vo vedení mesta?
„Začalo to v deväťdesiatych rokoch, no bolo to len tak napoly. Infraštruktúru budovali len tam, kde neubrali miesto autám. Cyklistická sieť tak mala mnoho dier. Potom nastúpilo terajšie zeleno-červené vedenie mesta, v ktorom sú zelení zodpovední za dopravu. Tí začali vyplňovať diery, robiť ťažké rozhodnutia.“
V Bratislave sa politici akoby báli robiť radikálnejšie kroky, ktoré by ubrali automobilovej doprave. Ako súčasnú procyklistickú politiku vnímajú Viedenčania?
„Socialistická strana investuje do hromadnej dopravy, čo je veľmi dobré, ale cyklistika je dobrým doplnkom. Zelení robia ťažkú prácu, za ktorú znášajú aj mnoho kritiky.“
Vo Viedni sa dnes šesť percent dopravných výkonov robí na bicykli.
FOTO SME - KRISTÍNA HUDEKOVÁ
Čo by ste odporučili Bratislave ako mestu, ktoré začína s mestskou cyklistikou?
„Začal by som oberaním nízko visiacich plodov – najjednoduchšími riešeniami. Tými sú sprístupnenie jednosmeriek cyklistom v oboch smeroch, vytvorenie zmiešaného priestoru pre chodcov a cyklistov tam, kde je dosť miesta a nejazdí tam priveľa cyklistov, či budovanie stojanov na bicykle, aby sa menej kradli.“
Ste predsedom mimovládnej organizácie Argus. Vo Viedni pôsobí okrem vás ešte jedna podobná organizácia Radlobby, aj magistrát má človeka zodpovedného za cyklistiku, Martina Bluma. Ako vyzerá vaša spolupráca s magistrátom?
„My ako Argus máme dvojitú rolu. Sme mimovládna organizácia, ktorá reprezentuje cyklistov, ale sme aj združením expertov. Úradníci nemajú dostatok vedomostí, ako najlepšie vytvárať cyklistickú infraštruktúru, tak im pomáhame. Máme pravidelné stretnutia s mestom a pomáhame pri plánovaní. Každý mesiac napríklad pre〜diskutujeme všetky veľké projekty. Zúčastnia sa na tom okrem všetkých oddelení magistrátu aj organizácie zastupujúce cyklistov, ale aj automobilistov a podobne. Vyhľadávame aj ľudí, ktorí by spolupracovali s mestskými časťami.“
Za cyklistov bojujete vo voľnom čase alebo ste za to platený?
„Robím to vo voľnom čase. Na chlieb si zarábam v Siemense.“
Akú rolu hrá vo Viedni systém požičiavania si bicyklov? Pretože v Bratislave sa žiadna firma neprihlásila do súťaže na službu požičiavania.
„Vo Viedni tento systém prevádzkuje firma Gewista, čo je reklamná spoločnosť ktorú vlastní mesto. Takže je to koniec koncov prevádzkované mestom. Využívajú to najmä turisti a ľudia, ktorí dochádzajú z okrajových štvrtí hromadnou dopravou. Sám to rád využívam, pretože bývam ďalej od centra.“
Z pohľadu Bratislavčana majú viedenskí cyklisti skvelé podmienky. Je vo Viedni ešte niečo, čo treba zlepšiť?
„Niektoré cyklochodníky sú tu príliš úzke alebo na nich hrozí kolízia s chodcami, čo je viditeľné najmä na Ringstrasse.“
Viedeň by chcela dosiahnuť, aby 10 percent dopravných presunov ľudia robili na bicykli. Myslíte si, že sa také množstvo cyklistov zmestí na existujúce cyklochodníky?
„Nie, určite nie. Táto kampaň sa začala pred dvoma rokmi a funguje. Už teraz sú niektoré cyklotrasy preťažené. Malo by sa na to ísť krok za krokom, najprv presvedčíte ľudí, aby viac bicyklovali, a potom uvidíte, ktoré miesta sú preťažené. Vtedy sa oveľa ľahšie argumentuje za výstavbu lepšej, novej infraštruktúry.“
Zúčastnili ste sa na plenárnom stretnutí Európskej cyklistickej federácie (ECF), ktoré sa tento rok konalo v Bratislave. Ako sa vám tam bicyklovalo?
„Necítim sa na hodnotenie stavu cyklistickej infraštruktúry v Bratislave. Páčila sa mi však jedna vec – cyklopiktokoridory. Tie by sme chceli zaviesť aj vo Viedni na miestach, kam sa nezmestí cyklopruh.“
