Z Bratislavy vyvážajú tony odpadu. A nič za to nechcú

Väčšina odpadu z lesov by sa dala zrecyklovať, hovorí MATÚŠ ČUPKA zo Zelenej hliadky.

Zakladateľ Zelenej hliadky Matúš Čupka pri jednom z upratovaní.(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Hoci majú čistotu ulíc na starosti hlavne mesto a mestské časti, už dva roky vyváža tony odpadu z Bratislavy občianske združenie Zelená hliadka. Jej zakladateľ MATÚŠ ČUPKA však chce motivovať aj obyvateľov, aby sa starali o čistotu.

Sneh v Bratislave sa roztopil a spod neho vykukli nielen snežienky, ale aj množstvo špiny a odpadkov. Začína sa vám sezóna?

„Ulice sa v Bratislave upratujú iba na jar a na jeseň. Síce to kopíruje problémy, keď sa roztopí sneh, ale nie je to riešenie. Naša robota sa nezačína tým, že prišla jar. V zimných mesiacoch neorganizujeme skupinové akcie, ale občasné zbery, keď každý vyzbiera vo svojom okolí nejakú igelitku odpadkov. Snažíme sa ľudí motivovať, aby sa o svoje okolie starali celoročne. “

Máte pocit, že to ľudia pochopili?

„Našlo sa minimálne niekoľko stoviek ľudí, ktorí si na našich akciách vyskúšali skupinovú dobrovoľnícku prácu. Ale je aj množstvo ľudí, ktorí upratujú denno­denne a posielajú nám fotky z výsledku ich akcií.“

Minulý rok sa do vašich akcií zapojilo 863 dobrovoľníkov. Na začiatku, keď ste začali upratovať pred hokejovými majstrovstvami, vás bolo iba šesť?

„Prvých osem až desať akcií sme absolvovali iba ja a brat. Snažili sme sa upratať naše sídlisko. Začali sme to dávať na sociálnu sieť, hovorili sme kamarátom. Potom sa začali pridávať ďalší ľudia, mamka, kamaráti. Zrazu sme boli šiesti. Prelomom bolo upratovanie Chorvátskeho ramena v Petržalke, kam začalo chodiť pravidelne desať až pätnásť ľudí a vďaka tomu sme dokázali to rameno pomerne rýchlo vyčistiť. Dnes nás na sociálnej sieti sleduje 2700 ľudí. (V deň publikovania rozhovoru sa číslo zmenilo na 3500 ľudí, pozn. red.) Ľudia chápu, že sme neformálna alternatíva k riešeniu nejakého problému, ktorá síce potrebuje nejaký čas, aby dosiahla niečo celomestské, ale prejavujú záujem. Prídu, urobia niečo pre svoje okolie, stretnú príjemných ľudí a majú pocit, že čas strávili zmysluplne.“

Množstvo odpadkov ste vyniesli z lesov. Nevrátili sa?

„Upratali sme lesy od Starého mosta po Prístavný most, kde sme našli naozaj tony odpadu. Potom sa tam tie skládky vrátili. Síce nie tony, ale stovky a desiatky kilogramov. Je to o tom, že sa tam ľudia autom dostanú a anonymne to vyhodia do lesa. Snažili sme sa, aby tam magistrát osadil zábrany proti autám. Odpovedali však, že tam treba postaviť nejakého policajta, ktorý by to riešil. Pritom sú také zábrany kilometer odtiaľ a autá tam naozaj nejazdia. Napríklad tie, ktoré tam dal vodohospodársky podnik. Čierny les bol súvislá skládka, z ktorej sme dostali asi 250 kubických metrov odpadu. Tam sme vjazd do lesa z jednej strany uzavreli drevenými podvalmi a z druhej strany to zablokoval majiteľ blízkeho areálu betónovými kvádrami. K vjazdom do lužného lesa sme postavili malé kôpky kamenia z Dunaja, aby sme dali najavo, že sa nám nepáči, že autá tam jazdia, ale vydržalo to asi tri dni.“

Nie ste demotivovaní, keď sa skládka zjaví opäť?

„Určite nie, nemáme ambíciu čistiť celú Bratislavu a robiť pravidelnú údržbu verejných priestorov. Za to sú platení iní. Myslím si aj, že obyvatelia by sa mali viac starať o svoje okolie. Snažíme sa spraviť pre danú lokalitu, čo sa dá. A keď sa smeti vrátia, tak je tam buď nejaký spoločenský problém, že lokalita je nejakým spôsobom zanedbávaná, alebo je atraktívna pre ľudí, ktorí robia čierne skládky. Aj dnes som išiel okolo Chorvátskeho ramena – odpad je späť. Ale je tam toho o polovicu menej, ako keď sme sa tam objavili my. Je to však aj výzva pre Petržalku, aby začala starostlivosť o Chorvátske rameno brať zodpovednejšie. Pokiaľ tam nie je verejné osvetlenie a odpadkové koše, nemôžeme očakávať, že sa tam poriadok spraví sám.“

Možno ovplyvniť ľudí, aby odpad nehádzali na zem?

„Dvadsať percent spoločnosti je ochotných niečo spraviť. Vyzbierajú niečo, zdvihnú zo zeme, starajú sa o okolie. Vždy bude desať-dvadsať percent, ktorým to bude úplne jedno a aj keby sme mali ulice obstavané kontajnermi, tak by tie smeti na zem hádzali. A zvyšok – mlčiaca väčšina, tým na tom záleží, ale nie sú ochotní pre to nič spraviť. Práve tí sú našou cieľovou skupinou.“

Nemali by poriadok viac strážiť mestskí policajti a hádzanie odpadkov na zem pokutovať? Pokuta do 33 eur nie je málo. Tvrdia však, že človeka musia pri čine pristihnúť a to je problém.

„Oni majú problém s medziľudským kontaktom s človekom, ktorý porušuje nejaké pravidlo. Nedávno si istý poslanec dal cez infozákon žiadosť o výšku pokút a zistil, že iba deväť pokút sa týkalo verejnej čistoty. To znamená, že mestskí policajti najradšej nasadia anonymne papuču a idú preč. Nevšimol som si nikdy, že by nejaký mestský policajt vyskočil z auta a niečo povedal človeku, ktorý hádže na zem špak. Sankcie tu sú, nariadenia mestských častí obsahujú blokové pokuty. Ale pokiaľ človek nemá vo svojom okolí niekoho, kto pokutu dostal, tak sa jej nebojí. Nie som za šikanovanie ľudí na uliciach, ale ak niekto má vedľa seba odpadkový kôš a hodí to radšej na zem, tak ten by si ju naozaj zaslúžil.“

mcupka_res.jpg

Matúš Čupka chce presvedčiť Bratislavčanov, aby odpadky na zem nielen nehádzali, ale ich aj zbierali po iných.

FOTO SME - GABRIEL KUCHTA

Keď už často suplujete prácu magistrátu a mestských častí, aspoň vám pomáhajú?

„Magistrát nás podporuje cez participatívny rozpočet, získali sme vrecia, náradie a prívesný vozík za automobil. Tým sa spolupráca končí. Spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu nám bezplatne doručí kontajner a odvezie. Upratovali sme aj celú Raču, kde nám samospráva odvážala odpad, ale sami neprišli veľmi pomôcť. Keď sme upratovali Chorvátske rameno, spolupracovali sme s Petržalkou, ktorá odvážala odpad, to isté sa týkalo aj lužných lesov. Neurobia však reálne opatrenia preto, aby bolo mesto čistejšie. Skôr si myslím, že sa spoliehajú na nás, že budeme viac robiť. Vidno to aj na číslach mestského rozpočtu, kapitola likvidácia čiernych skládok bola znížená trojnásobne na 13-­tisíc eur.“

Takže na poriadok ide čoraz menej peňazí.

„Robili sme kalkuláciu, koľko mestské časti investujú do odpadového hospodárstva a vyšlo to na 5,5 eura ročne na obyvateľa. Staré Mesto investuje asi 18 euro, ale to je pochopiteľné. Bratislava má na letnú údržbu verejných priestranstiev asi tri milióny eur, no veľmi to na uliciach nevidno.“

Čo najviac ľudia vyhadzujú?

„Pokiaľ ide o pouličný odpad, sú to igelitové tašky a obrovské množstvo škatuliek od cigariet, celofánov z cigaretových škatuliek. Rôzne obaly z cukríkov, vreckoviek, plechovky, plastové, sklenené fľaše. Naozaj však dominuje odpad, ktorý vytvárajú fajčiari. Na čiernych skládkach je väčšinou stavebný odpad a množstvo plastu. Zlikvidovali sme aj jednu vypratanú kanceláriu, nielen nábytok, ale aj oficiálne dokumenty, celé šanóny.“

V lese nie je problém nájsť ani pohovku.

„Samozrejme. Našli sme aj autíčko z autodrómu, pneumatiky, plastovú masku z nákladného auta. Nočníky, množstvo matracov i oblečenia, naozaj veci, ktoré keby sme dokázali nejakým spôsobom zhodnotiť, tak by sme mali dosť peňazí na to, aby sme aspoň traja – štyria ľudia žili tým, že robíme Zelenú hliadku.“

Odpad v prírode rozmnožujú aj bezdomovci, ktorí si tam navláčia rôzne "poklady".

„Sú ľudia bez domova, ktorí odpad hromadia a pracovať sa s nimi nedá, lebo im to je jedno. Ale snažíme sa spolupracovať so združením Vagus a máme množstvo pozitívnych príkladov, kedy ľudia bez domova s nami upratovali. Mali sme aj akciu v Pečnianskom lese, kde si sami upratali vo svojom okolí. My sme obstarali kontajner, ale väčšinu tej práce urobili sami.“

Veľa z toho, čo nájdete v lese, by sa dalo aj recyklovať?

„Príkladom sú pneumatiky. Sú mnohé firmy, ktoré ich recyklujú za obrovské peniaze z Recyklačného fondu alebo z eurofondov. Napriek tomu ich ľudia vyhadzujú do prírody, kde sa dá.“

Neskúšali ste ich recyklovať sami?

„Skúšali, prišli ľudia, ktorí chceli separovať. Ale ak nás je pätnásť, nemôže jeden človek niesť vrece na plasty, druhý na sklo, ďalší na elektroodpad. Odpadu je také množstvo v takých škálach, že sa to nedá. Pri Zlatých pieskoch sme sa venovali špeciálne plastovému odpadu, keďže sme tam našli množstvo fliaš, plastových pohárov, téglikov. Tam sme naozaj polovicu odpadu vyseparovali do žltých vriec, ktoré zrecyklovalo OLO. Pri štandardných skládkach sa to však nedá, aj odpad je v takom stave, že by ho do nejakej recyklačnej stanice ani nezobrali.“

Takže jednoducho recyklovať treba už doma.

„Samozrejme. Mnoho ľudí ani nevie, že umiestnenie kontajnera na plast, papier alebo sklo je bezplatné. Môžu si ich kedykoľvek objednať.“

A nemuseli by skončiť napríklad na skládke.

„Problém so skládkami je aj ten, že cieľom úradníkov je vytvárať zisk. Máme OLO v zisku, ale mesto je plné odpadkov. Zatvárajú zberné dvory. Máme dva, na Ivanskej ceste a v Podunajských Biskupiciach. Takže ak človek vypratáva svoj byt v Devínskej Novej Vsi, pochybujem, že si dá tú námahu, aby to previezol na opačný koniec mesta. Malé dvory, ktoré majú mestské časti, sú často za poplatky. Pýtajú si občianske preukazy a sú tam limity na množstvo odoberaného odpadu. Napríklad za štyri pneumatiky vypýtajú päť eur. Tak sa nečudujem, že keď niekto príde pred spaľovňu a zapýtajú si od neho päť alebo desať eur, tak to šupne do lesa za rohom.“

K smetiakom ich už vyhodiť nemôžu?

„OLO skončilo s vypratávaním veľkoobjemného odpadu pri kontajneroch, čo spôsobilo hromadenie odpadu pri kontajnerových stojiskách, ale aj v lesoch. Ak sú s tým spojené vyššie náklady, čo bol hlavný argument pri rušení tejto služby, tak likvidácia čiernych skládok je niekoľkonásobne drahšia.“

zelhfilialka_res.jpg

Koncom marca vyrazila Zelená hliadka na Filiálku.

FOTO SME - GABRIEL KUCHTA

V zahraničí ľudí prinútili separovať aj tým, že odvoz zmiešaného odpadu je najdrahší, za recyklovaný platia menej.

„U nás si človek platí len za zmesový odpad a nie je to dostatočne motivujúce. V brazílskom meste Kuritiva však majú program Jedlo za odpad, venovaný sociálne slabším obyvateľom. Človek, ktorý donesie päť kilogramov vyseparovaného odpadu, dostane kilogram jedla. Tým sú podporovaní i chudobní ľudia i miestni producenti potravín, od ktorých ich vykupujú. Mesto tak ušetrí množstvo prostriedkov, lebo odpad končí tam, kde chce a zároveň materiálna pomoc je menej riziková na zneužitie i oveľa lacnejšia ako štandardné poskytovanie služieb ľudom bez domova,“

Chcete to skúsiť aj tu?

„Chceme sa pokúsiť komunikovať o tom s mestskou časťou Nové Mesto, ktorá má obchod pre sociálne slabších, kde si za body nakupujú potraviny. Chceme sa s nimi dohodnúť, či by človek za vyseparovaný odpad nedostal nejaké body k dobru.“

Bezdomovci však už dnes vyberajú kontajnery, napríklad na papier a odnášajú do zberu.

„Tam by bol dôležitý monitoring odpadu, aby sa tam nedostával odpad, ktorý niekto presype z kontajnera do tašky, ale aby to bol naozaj odpad z ulice, ktorý by mal skončiť v zbernom dvore. Sú aj bezdomovci, ktorí sa venujú likvidácii čiernych skládok, lebo hľadajú kovy. Preto my kovy nenachádzame. Ale je to aj problém štátu, keby plastové fľaše a konzervy boli recyklované, tak by tie skládky vyzerali inak.“

Možno by inak vyzerali aj Zlaté piesky, ktoré zase zamorujú rekreanti.

„Zlaté piesky sú problémom hlavne na východnom brehu, ktorý je bezplatný a deje sa tam čokoľvek. Nechcem paušalizovať, ale akonáhle je nejaký areál, ktorý nie je regulovaný, tak si tam ľudia robia, čo chcú. Preto ten východný breh sa zmenil na obrovské parkovisko, z ktorého sa práši a medzi autami sa nachádza množstvo odpadkov. Nie sú tam koše a ľudia ich vyhadzujú tam, kde akurát sú. Tam sa nám podarilo vyriešiť len jedinú vec, spolu s Ružinovom sme tam osadili koše, ktoré Ružinov vypratáva v rámci svojich verejnoprospešných služieb. Napriek tomu, že tam nemajú žiadne kompetencie, časť pozemku patrí súkromnému majiteľovi a zvyšok magistrátu. Odtiaľ máme slabú spätnú väzbu, v podstate sa vyhovárajú na územnú štúdiu, kde sú naplánované pri Zlatých pieskoch rôzne hotely, výstavba parku, cyklotrás.“

A to by podľa nich vyriešilo ten problém?

„Áno, ale tá správa je, myslím, z roku 2004. A odvtedy sa nič nestalo, keďže je kríza.“

Prečo čistota nie je pre mesto či mestské časti prioritou?

„Boli časy v 90. rokoch, keď skupiny, ktoré sa venovali ekológii a životnému prostrediu, boli veľmi silné. Postupne sa však problematika čistoty verejných priestorov dostala do podradnej roly v porovnaní napríklad s dopravou. Nikto sa tomu systematicky nevenuje. Chceme byť práve tí, ktorí sa začnú pýtať otázky na správnych miestach a zisťovať, kam idú milióny eur investované do verejnej čistoty v Bratislave každý rok.“

Okrem upratovania plátate aj výtlky.

„Opravujeme chodníky, cyklotrasy a vyrábame jednoduché nájazdy na chodníky. Chceme poukázať na to, že mesto je bariérové, všade sú obrubníky, diery, prekážky. Upravili sme studeným asfaltom asi 17 lokalít, ktoré sú dôležité z pohľadu chodcov, kde ľudia majú záujem mať bezbariérové riešenie. Ale pojem pešia doprava je na Slovensku neexistujúci, alebo ho obsahujú len najprísnejšie dopravné štúdie. Pešia doprava je pritom rovnako dôležitá ako automobilová a cyklistická. Mali by sa už aj na magistráte zaujímať o to, akým spôsobom sa ľudia pešo prepravujú po meste. A mnohokrát sú to lokality, ktorými aj politici prechádzajú každý deň. Či už je to Hodžovo námestie, alebo okolie Nového Mesta, Prievozská ulica a tie obrubníky tam stále sú.“

Kde beriete prostriedky na vašu činnosť?

„Podpora je individuálna, ľudia nám donesú vrecia, rukavice. Máme aj pár súkromných donorov, ktorí nám nákupy preplatia.“

Doplácate však aj z vlastného vrecka?

„Samozrejme, na každú akciu treba materiál doviezť, je tam množstvo benzínu i času, aj asfalt niečo stojí. Ale má to zmysel.“

Ak máte niekoľko akcií do týždňa, stíhate popri tom chodiť do práce?

„Momentálne som na úrade práce, ale keď som pracoval, tak som mal čas iba na komunikáciu s ľuďmi a organizovanie akcií, ale nemal som čas na malú investigatívnu robotu, ako sa investujú peniaze na odpadové hospodárstvo a ako Bratislava sa snaží regulovať reklamu – vizuálny smog.“

zelhliadasfalt_res.jpg

Dobrovoľníci zaplátali aj diery, aby uľahčili vozíčkarke cestu do práce.

FOTO SME - GABRIEL KUCHTA

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  2. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  3. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  7. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  1. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  2. Cíťte sa v priestore príjemne
  3. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  4. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  5. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  6. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  7. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  8. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  9. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  10. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  1. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 5 721
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 906
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 511
  4. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 497
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 081
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 2 565
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 2 545
  8. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 005
  9. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 107
  10. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 957