Keďže v mnohých častiach takmer niet pohľadu, ktorý by nesmeroval aspoň na jedno ich stanovište a niet cesty, ktorou by práve jeden nešiel, dá sa povedať, že si z mesta ukrajujú riadny kúsok. A že ich nie je málo.
Táto hojnosť je veľmi príjemná vo chvíli, keď sa človek niekam potrebuje rýchlo a lacno dostať a nechce pritom držať volant, ale taxikárov nemá prečo tešiť. Ak chcú, aby sa im tu podnikalo lepšie, asi sa budú musieť zmieriť s tým, že ich bude menej.
Najprv by sa však mali prestať zosmiešňovať hlúpymi požiadavkami prednesenými hlúpym spôsobom. Teda by už nemali obťažovať štrajkom nevinných obyvateľov a prosíkať radnicu, aby za nich riešila ich problémy. Napríklad s cenovým marketingom.
Telefonické zľavy sú síce čudné, ale sú ich. Tak nech s nimi niečo spravia. Ktovie, možno taký štrajk, ktorým by sa vyzúrili najmä na majiteľoch taxislužieb, by zabral viac. Majitelia najlepšie vedia, ako by ich bolelo, keby taxikári jedného dňa vzdorovito nepreberali objednávky.
Verných zákazníkov by taký štrajk na chvíľu naštval, ale neodradil zavolať si auto nabudúce. Ba dokonca, verní zákazníci by si aj priplácali, keby raz bolo treba. Ale to už by ich bolo o trochu menej, taxi predsa nie je chlieb.
A keď raz bude menej taxíkov aj zákazníkov, možno pribudne šťastnejších taxikárov. To by Bratislavu viac priblížilo k Londýnu, než keby sme hneď zajtra premaľovali všetky taxíky na čierno.
