Slovensko ukážu cez stavby totalít

Gotická, vínna a najnovšie už aj totalitná cesta. Bratislava môže lákať turistov aj panelákmi.

Moderné či totalitné v slovenskej architektúre 20. storočia približuje výstava, Slovensko majú stavby reprezentovať v rámci novej Európskej kultúrnej cesty.

BRATISLAVA. Nie Bratislavský hrad či Devín, ale Generálna prokuratúra a petržalské paneláky môžu v budúcnosti lákať domácich a zahraničných turistov.

Vybrané architektonické diela totalitných režimov sa totiž majú stať súčasťou Európskej kultúrnej cesty. Ľudia by po nej mali kráčať podobne ako po gotickej či vínnej ceste.

Do medzinárodného projektu sa zapojilo 11 krajín juhovýchodnej Európy, cesty v krajinách ako Taliansko, Srbsko, Albánsko či Grécko by mali vzniknúť do roku 2015.

Slovensko ponúka sedem zastavení, päť z nich je v hlavnom meste, keďže Bratislava práve totalitnou architektúrou vyniká.

Boh na prokuratúre

Diela, ktoré vybrali

Národná banka, Bratislava, 1937
Námestie slobody, Bratislava, 1940
Reprezentačný dom, Žilina, 1940
Socialistické mesto, Nová Dubnica, 1952
Sídlisko Petržalka, Bratislava, 1967
Most SNP, Bratislava, 1968
Slovenský rozhlas, Bratislava 1970

Olja Triaska Stefanovic

„Diela predstavujú architektonické a urbanistické tipy,“ hovorí Maria Topolčanská z oddelenia architektúry Ústavu stavebníctva a architektúry SAV v Bratislave.

Teoretici z oddelenia pracovali na medzinárodnom projekte Architektúra totalitných režimov v mestskom plánovaní a robili aj výber slovenských diel.

„Každé dielo stojí ako akási značka stavieb, ktoré sú za ňou,“ dodáva Topoľčanská.

Najväčšie sídlisko v strednej Európe bratislavská Petržalka tak neprezentuje len samotnú Petržalku, ale hromadnú výstavbu sídlisk, vybraná Nová Dubnica zas typ socialistického mesta a Slovenský rozhlas výraznú architektúru.

Takou je aj budova Národnej banky Československa, dnes Generálna prokuratúra na Šturovej ulici od funkcionalistického architekta Emila Belluša. Z rokov 1936 až 1938 je najstarším dielom zo slovenského výberu.

V akoby prázdnom ráme vstupného priečelia mala stáť socha gréckeho boha Hermesa, ktorý je patrónom obchodníkov, no aj zlodejov, približuje budovu Peter Szalay z oddelenia architektúry Ústavu stavebníctva a architektúry SAV.

Komunizmus zaujíma Ameriku

Práve zaujímavosti o stavbách majú ľudia spoznávať na novej Európskej kultúrnej ceste. Schváliť ju musí ešte Európska komisia, projektom sa má zaoberať v roku 2014, v ďalšom by už mala fungovať.

„Každému dielu to dá istú pridanú hodnotu,“ hovorí Topoľčanská. „Mestá by to mohli využiť v rámci cestovného ruchu.“

Beáta Lenhardová, dlhoročná turistická sprievodkyňa po Bratislave si myslí, že cesta po totalitnej architektúre bude mať úspech.

Už dnes môžu turisti v meste absolvovať prehliadku komunistickou Bratislavou a aj samostatnú exkurziu súčasnej aj historickej Petržalky.

Po postsocialistickom hlavnom meste vozí návštevníkov aj embéčka, je súčasťou takzvaných retrojázd pod názvom Authentic Slovakia.

Zo štyroch turistických autobusov vraj asi jeden smeruje na takto ladenú prehliadku mesta. „Komunistická minulosť zaujíma najmä Američanov,“ dodáva sprievodkyňa.

Televízne žurnály

Jednotlivé zastavenia budúcej cesty po totalitnej architektúre sa dajú spoznať už dnes na veľkorozmerných fotografiách Olje Triašky Stefanovič, srbskej fotografky, ktorá žije a pracuje v Bratislave.

Fotografie tvoria výstavu s názvom Moderné a/alebo totalitné v slovenskej architektúre 20. storočia, ktorú minulý týždeň otvorili vo výstavnom priestore oddelenia architektúry SAV na Dúbravskej ceste 9.

Zachytáva tri tendencie – obdobie Slovenského štátu, nástup sovietskeho vplyvu v 50. rokoch a obdobie politického uvoľnenia začiatku 60. rokov. Výstava je prístupná do 1. februára.

„Nejde tu len o krásu fotografií a kvalitu architektúry,“ hovorí Szalay. Upozorňuje na koncepciu celej výstavy, ktorú nainštalovali do kruhu. Vonkajšiu stranu kruhu, tú ideálnu, tvoria fotografie, opisuje Szalay, „Vnútro je ťaživejšie, ide o totalitný kontext.“

Teoretici architektúry SAV robili totiž výskum v Slovenskom filmovom ústave a vybrali 20 krátky filmových týždenníkov.

Z vnútra kruhu sa preto ozýva nadšený hlas, v dokumente oslavne opisuje stavby, ktoré v minulom storočí vyrástli na Slovensku.

Za architektonickým návrhom inštalácie stojí architekt Martin Jančok, viacnásobný držiteľ ceny CE.ZA.AR. Autor bratislavského letného pavilónu SNG či dnes už neexistujúceho kníhkupectva Alexis v Cvernovke. Grafický koncept inštalácie navrhla Pavlína Morháčová, grafická dizajnérka, ktorá vytvára aj mapu kultových miest Bratislavy.

Prečítajte si viac o exkurziách v embéčke - tu

Prečítajte si rozhovor s fotografkou Oljou - tu