Turisti chcú poznať nielen oficiálne pamiatky, ale aj život za komunizmu a zmeny po jeho páde.
BRATISLAVA. Stará škodovka čaká na Námestí SNP. Teplomer stúpa k tridsiatke, v aute to poriadne pečie. Okamžite sa prilepíme na koženkové sedadlá. Vyrážame na cestu do nedávnej minulosti.
Šofér a sprievodca Braňo Chrenka nám na cestu rozdá horalky, kofolu a vineu, teda značky, ktoré prežili aj pád komunizmu. Natankované je, pred výpravou však treba do benzínu naliať trochu olova. „Na dnešný bezolovnatý nie je zvyknutá,“ vysvetľuje Braňo, ktorý spolu s bratom už tretí rok prevádzkuje retro jazdy po Bratislave pod názvom Authentic Slovakia.
Cesta kontrastovOdvezie nás k hotelu Bôrik. „Najprv ideme okolo Hradu cez Palisády ukázať krásne štvrte, aby sa pokochali, aká je Bratislava bohatá a luxusná. Im sa páči ten kontrast, že vidia aj veľmi peknú vilovú štvrť a vidia aj totálny socík,“ vraví Braňo.
Ukazuje aj výhľad z hotela Bôrik na niekdajšiu železnú oponu. Ako vyzeral ostnatý drôt, si pozrú pri petržalských bunkroch.
Trasa
Škodovkou po Bratislave
Bôrik, Slavín, Most SNP,
Námestie slobody, Trnavské mýto, Istropolis, Cvernovka, bunkre v Petržalke, trhovisko na Miletičovej;
dvojhodinová – od 17
do 25 eur (podľa počtu ľudí);
štvorhodinová – 25 až 39 eur.
Na Námestí slobody si turisti vypočujú o soche Gottwalda, v tržnici na Trnavskom mýte im nalejú kyslé malokarpatské víno. „Majú to v cene,“ uškŕňa sa Braňo. Jazda pokračuje do Domu odborov – Istropolisu. „Obložený je mramorom od Fidela Castra,“ podotýka Braňo.
Turistov to zaujíma viac ako klasické pamiatky. „Chceme spoznať nielen české a slovenské pivo, ale aj mestá, hlavne komunistickú architektúru,“ píše na internete Paul z Londýna. „Bolo veľmi zaujímavé pozrieť si Bratislavu z inej perspektívy,“ napísali zase dvaja Braňovi klienti z Holandska.
„Chceme im ukázať vývoj tohto mesta za posledných dvadsať rokov, zmenu postsocialistického mesta,“ hovorí Braňo. Zastavia tak na trhovisku na Miletičovej aj v Eurovei. Pivo, samozrejme, nechýba. No v klasickej krčme, napríklad vo Funuse pri Horskom parku. „Účet si potom nechajú ako suvenír – tri eurá za tri pivá.“
Turisti sa vypytujú aj na život za komunizmu, aké boli ceny, aké sú dnes platy. Braňo sa narodil šesť rokov pred pádom komunizmu, takže vyťahuje aj „dojemné“ historky zo života. „Hovorím im o tom, ako sme bývali hore na kopci a pozerali sme sa do Rakúska, kam sa nedalo dostať.“
Braňo s bratom Petrom vozia turistov popri práci.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Vytiahne aj deväťdesiatkuŠkodovka, v ktorej dnes vozia turistov aj na hranice, predtým premávala len na myjavských kopaniciach. Vypýtali si ju od dedka. „Je to ročník 1974 a vytiahne veľmi pekných 90 kilometrov za hodinu.“ Čo to žerie? Pýtame sa. „Do desať litrov. Je to neekologické, ale už ich nie je veľa.“ STK vraj absolvovala.
„Teraz uvažujeme o ďalšej škodovke. Firma chce rásť, možno zainvestujeme,“ žartuje Braňo. „Biznis“ začali
s bratom rozbiehať ako študenti – on geografie, brat filozofie. Hoci podobné výlety na trabante fungujú aj v nemecku či Poľsku, Braňo tvrdí, že sa nimi neinšpirovali.
Pôvodne vraj chceli ukazovať zanedbanú tvár Bratislavy, aby tak mestské autority prinútili k činu podobne ako istý Belgičan, ktorý dosiahol zmeny v meste Charleroi. „Potom som však pochopil, že turisti sa chcú hlavne zabávať. Tak sme vymysleli kombináciu zábavy s poznaním.“
Najprv stavili na hostely, dnes už však klientov vyzdvihujú aj spred luxusných hotelov. „Minulý rok sme mali 65 exkurzií, čo je 300-percentný nárast.“ Začali tak hľadať ďalších sprievodcov.
Obaja dvojhodinové a štvorhodinové jazdy podnikajú popri práci. „V najbližších rokoch to určite nebude náš hlavný zdroj príjmu,“ myslí si Braňo.
Mesto, ktoré turistom ukazujú, sa zatiaľ mení. Slovenskú národnú galériu aj hotel Kyjev čaká modernizácia. „Komunistická tvár? Dúfajme, že tu ešte bude zopár rokov,“ uzatvára Braňo.
Na dnešný benzín nie je zvyknutá.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
