Linka X13 medzi Šafárikovým námestím a Hlavnou stanicou v sebe spája tajomno i nešťastie.
Nejde ani tak o autobusy plné ľudského tepla, ale skôr o to, čo symbolizuje: veľké a neuskutočnené plány a večne dočasné riešenia.
Spomínam si, čo ešte nedávno fungovalo a čo všetko som o budúcnosti dopravy za posledné roky počul. Keď sa napríklad povie „nosný dopravný systém“, musím sa veľmi snažiť, aby som neprepadol skepse.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Spomeniem si na nedávnu nekonečnú jazdu električkou z centra do Dúbravky. Jednotka tuším jazdila cez tunel na stanicu. Jednotka neexistuje, tunel je opäť zatvorený a na stanicu nepremávajú električky už trinásť mesiacov.
To som už pri septembrovom týždni mobility s podporou hromadnej dopravy na úkor automobilov. Hoci autá vôbec nepovažujem za zlo, skôr naopak, myšlienka mi bola sympatická.
V situácii, keď sa zo stanice, kde sa premelú tisícky ľudí denne, nedá dostať po električkovej koľaji, je akákoľvek podobná akcia s dočasným buspruhom, ktorý zrýchli dočasnú X13 o tri minúty, len smiešnym gestom. Zábavnejšia je hádam už len integrovaná doprava: experiment sa začal v roku 1999 a o trinásť rokov neskôr sme sa mohli dočítať že „postupne naberá reálne kontúry“.
Ako cezpoľný musím poďakovať. Najmä za tunel Sitina a most Apollo. Vďaka nim mi celá cesta autom z práce domov trvá pol hodiny. Keď chcem s X13 stihnúť vlak, vyjde to narovnako. Len po tej polhodine som ešte stále na stanici.© SME
Prečítaj si viac o električke na stanicu - tu