BRATISLAVA. Takmer stovka nespokojných obyvateľov bytov v reštituovaných bytoch dnes prišla protestovať pred úrad vlády v Bratislave. Už takmer 800 z nich dostalo na základe platnej legislatívy výpovede od vlastníkov domov, obávajú sa o svoju budúcnosť.
Majú dve základne požiadavky. Chceli by dostať do zákona, že majú nárok na finančnú náhradu za byt, ktorá by sa vypočítala ako 0,7-násobok ceny bytu podľa cien nehnuteľností stanovených Národnou bankou Slovenska. Poukazujú na to, že v minulosti mali nájomníci niekdajších obecných bytov možnosť odkúpiť si ich za výhodné ceny.
O probléme si prečítajte aj tu: Bez bytu zostanú stovky ľudí
FOTO - SITA
Rýchle riešenie
"My im to nezávidíme, my dokonca ani toľko nechceme, lebo vieme, že tie naše byty si už odkúpiť nemôžeme," povedal predseda občianskeho združenia Právo na bývanie Kristián Straka s tým, že navrhované riešenie je podľa neho rýchle, efektívne a vyjde štát lacnejšie.
Okrem toho chcú dosiahnuť, aby pri posudzovaní ich žiadostí o náhradne ubytovanie nebolo nutné posudzovať ich majetkové pomery, čo proces veľmi predlžuje. "To sa u tých ľudí, ktorí si v minulosti odkupovali do osobného vlastníctva, nikdy nemuselo," povedal Straka.
Nájomníci bytov z reštituovaných bytov pripomínajú vláde, že zákon, ktorý kritizujú, ani ona v čase pôsobenia v opozícii nepodporila. Predstavitelia Smeru im v minulosti sľúbili, že ho zmenia. Teraz sa už blíži 1. október, kedy sa podľa zákona naplní lehota na prvé výpovede z bytov.
FOTO - SITA
Skončia na ulici?
U ľudí, ktorí nebudú dovtedy mať v rukách rozhodnutie, že majú nárok na náhradný byt, budú podľa Straku výpovede právoplatné. "Je to už len na tom majiteľovi, či toho nájomníka vyhodí po 1. októbri na ulicu, alebo nie," dodal.
K problému sa prednedávnom vyjadril aj bratislavský primátor Milan Ftáčnik. Myslí si, že ak by mesto nemuselo skúmať majetok obyvateľov bytov v reštituovaných domoch, žiadosti o náhradné bývanie by vedeli posúdiť do pol roka.
Podľa neho je reálne dostať do novely návrh, aby nemuseli posudzovať majetkové pomery žiadateľov o náhradné bývanie.
Mesto pripravilo návrh a požiadali poslanca NR SR Maroša Kondróta, aby návrh predložil do parlamentu. Akútne problémy sa majú riešiť malou novelou zákona, ktorú môže podať poslanec. Otázka preverovania majetku a finančného odškodnenia by sa potom vyriešila tzv. veľkou novelou.
Návrh na novelu zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom je na programe 7. schôdze Národnej rady SR. Podľa novely budú môcť nájomníci reštituovaných bytov podať výpoveď, ak im ju vlastník bytu - reštituent nedal, a mať tak zo zákona nárok na náhradný byt.
Nájomníci môžu výpovede podávať od účinnosti zákona do konca decembra. V tej istej lehote môže dať aj vlastník bytu výpoveď nájomníkovi.
Podľa nového zákona budú môcť nájomníci reštituovaných bytov podávať žiadosti o náhradné bývanie do konca apríla.
FOTO - SITA
Hľadajú riešenie
K prvému aprílu bolo obyvateľom z reštituovaných bytov doručených 799 výpovedí. Žiadosti o náhradné bývanie podalo 433 z nich. Podľa slov primátora Milana Ftáčnika k 17. septembru bolo posúdených 74 žiadostí.
Ako uviedol predseda správnej rady Spoločnosti pre rozvoj bývania Oliver Kríž, po dohode s Milanom Ftáčnikom začali hľadať riešenia v otázke náhradného bývania pre obyvateľov reštituovaných bytov. Ako ďalej povedal, o konkrétnych projektoch nechce hovoriť, pretože ešte nie je stanovený počet ľudí, ktorí budú potrebovať náhradné byty.
Podľa slov Olivera Kríža mesto požiadalo Spoločnosť pre rozvoj bývania o projekty v širšom centre mesta tak, aby bolo bývanie relevantnou náhradou.
Náhradné bývanie pre obyvateľov z reštituovaných bytov, ktorým bol priznaný nárok, musí byť zabezpečené do roku 2016.
FOTO - SITA
FOTO - TASR
Stovka ľudí protestovala pred úradom vlády.
FOTO - SITA