Polícia zatiaľ nezistila, kto stavbami hausbótov ničí prírodu. Teraz má od neznámych páchateľov vymáhať škodu.
BRATISLAVA. Už viac ako dva roky vedia úrady o nelegálnych stavbách na Jarovskom ramene Dunaja. Zatiaľ ani jeden z nich nezbúrali a nedokážu vypátrať majiteľov hausbótov.
Ľudia, ktorí si postavili „plávajúce domy“, pritom podľa Štátnej ochrany prírody zničili lužný les európskeho významu. Na brehy Dunaja nasypali kameň, vybudovali si nelegálne parkoviská a príjazdové cesty so závorami.
Pontóny stavajú aj z vyradených železničných vagónov či vrtných rúr. Kotvenie je povolené, úpravy brehov, trávnikov či dláždenie cestičiek a stavba kozubov nie. Hausbóty sú ukotvené na pozemkoch Vodohospodárskej výstavby. Tá ich nemôže dať odstrániť a čaká na vyjadrenie polície.
Polícia to už nerieši
Už v júli 2010 Vodohospodárska výstavba informovala políciu o hausbótoch a tá prípad začala vyšetrovať ako trestné činy ohrozenia a poškodzovania životného prostredia, rastlín a živočíchov.
„Po doručení rozhodnutí sme pripravení hneď konať a čierne stavby odstrániť aj na vlastné náklady,“ tvrdí hovorkyňa vodohospodárov Diana Migaľová Baschierová.
Čakajú však zbytočne. „Trestné stíhanie je prerušené. Obvinenie nebolo vznesené proti žiadnej osobe,“ povedala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Petra Hrášková. Nepodarilo sa totiž vypátrať, kto škody spôsobil.
Kto hausbóty vlastní, sa bežne zistiť nedá. Register plavidiel je od roku 2010 neverejný.
„Nahliadnuť doň a žiadať výpis alebo odpis môže ten, kto preukáže právny záujem,“ píše sa v zákone o vnútrozemskej plavbe. Polícia by si zrejme údaje mohla vyžiadať.
Hrášková dnes informovala, že polícia problémy na Jarovskom ramene stále rieši. Podľa nej z vlastnej iniciatívy podali podnety úradu životného prostredia.
"Dňa 06.06.2012 zaslalo Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave V na Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave štyri podnety týkajúce sa podozrenia zo spáchania priestupku na úseku ochrany životného prostredia," povedala. Jeho prednosta Patrik Lutter však už minulý týždeň SME povedal, ak by aj chceli ukladať pokuty, musia tiež zistiť konkrétneho človeka, čo škody spôsobil.
Škody za státisíce
Polícia sa k prípadu bude musieť aj tak vrátiť. Štátna ochrana prírody porátala škody, ktoré hausbóty v prírode spôsobili.
„Celková škoda na prírodných biotopoch bola vyčíslená na 437 712,97 eura. Zničených bolo 24-tisíc štvorcových metrov,“ povedal agentúre SITA Ján Cibuľa, riaditeľ Štátnej ochrany prírody v Bratislave.
Jeden z pôvodných hausbótov patrí rybárovi.
FOTO SME – GABRIEL KUCHTA
Dostanú ďalší podnet
Jeho správu už dostal Obvodný úrad životného prostredia, ktorý má škody riešiť.
„Odstúpime to orgánom činným v trestnom konaní, pretože to je škoda veľkého rozsahu,“ povedal jeho prednosta Patrik Lutter.
"Snažia sa to ohradiť a keď tam človek ide, tak sa bojí, že vybehne strážny pes, lebo je na súkromnom pozemku a pritom to tak nie je. Veľa ľudí mi hovorilo, že tam majú hausbóty viacerí ľudia, ktorí majú páky všelikde,“ povedal minulý týždeň SME bývalý riaditeľ Obvodného úradu životného prostredia Michal Drotován.
Vodohospodári sľubujú, že žiadnu legalizáciu nechystajú. Legálna je dnes len jedna z príjazdových ciest, stará asi dvadsať rokov.
„Všetky ostatné príjazdové cesty neboli zo strany štátneho podniku povolené. Z našej strany nie je ochota ich spätne legalizovať,“ povedala Vlasta Poredošová, vedúca právneho odboru Vodohospodárskej výstavby.
Zákon ich nevidí
Hausbóty si po revolúcii začali stavať rybári a vodní motoristi. Dnes ich podľa Drotována vytláčajú „hrubokrkí“. Láka ich romantika zátoky, ktorú volajú aj filmárska. Pokusy SME kontaktovať majiteľov boli bezvýsledné.
Existencia hausbótovej osady dodnes nie je upravená v žiadnom zákone. Do novelizácie v roku 2009 zákon o vnútrozemskej plavbe nepoznal ani samotný pojem hausbót. Vymenili ním označenie ubytovací čln, no bližšie ho neopísali.
Hausbóty donedávna zákon definoval ako ubytovacie člny.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Treba zmeniť zákon
Vodohospodárska výstavba ako riešenie situácie na Jarovskom ramene navrhuje zmenu zákona o vnútrozemskej plavbe a vodného zákona.
„Povoľovanie umiestnenia plávajúceho zariadenia treba zladiť s pravidlami povoľovania stavieb na pozemkoch,“ tvrdí Poredošová. Vtedy by sa museli pri povoľovaní riešiť aj odpady a inžinierske siete.
K plávajúcim zariadeniam by sa podľa Poredošovej mali vyjadrovať aj úrady životného prostredia.
„Cieľom je, aby takéto umiestňovanie bolo aj v súlade s územným plánom oblasti vrátane povoľovania spôsobu odvedenia odpadových vôd, odvozu komunálneho odpadu, komunikácií potrebných aj pre sanitku či požiarnikov, inžinierske siete a iné,“ tvrdí Poredošová.
Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý je správcom vodného toku, určuje miesto na ukotvenie hausbótu.
Podľa jeho hovorcu Pavla Machavu žiadal podnik o úpravu pravidiel pre hausbóty ešte pri príprave zákona o vodách v roku 2002.
„Vtedy neboli pripomienky vodohospodárskeho podniku zapracované,“ vysvetľuje. Znova sa o to pokúsi v ďalšej novelizácii plavebného zákona, ktorá sa už pripravuje.
Reportáž z Jarovského ramena si prečítajte tu: Bývanie na vode už je obsadené.
