SME

Bývanie na vode je už obsadené

Hausbóty pribúdajú na brehu aj pár metrov od hrádze. Viac miesta na kotvenie už nie.

(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

BRATISLAVA. O okolie bratislavskej hrádze smerom na Čunovo je záujem. Zatiaľ čo na brehu neďaleko galérie Danubiana chcú developeri vystavať novú luxusnú štvrť, iba pár stoviek metrov bližšie k mestu už nová štvrť vznikla. Nie však z domov, ale z hausbótov. A bude ich ešte viac, na niektorých miestach sú zatiaľ iba pontóny.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zoskupenie plávajúcich domov rôznych veľkostí a tvarov sa nachádza na Jarovskom ramene. Dnes ich tam kotví už 266, ďalšie miesta voľné nie sú a nové sa nepripravujú.

Najviac vytŕča veľký hausbót s vežičkami, ktorý ešte dostavujú. V niektorých domoch na pontónoch bývajú ľudia celoročne, iné používajú iba ako chaty.

SkryťVypnúť reklamu

Ich majitelia o svojom bývaní nechcú hovoriť, záujem o znečisťovanie prírody, stavby na brehu, budovanie príjazdových ciest a plašenie vtákov ich znervózňuje. Na okoloidúcich zazerajú aj stavební robotníci.

Život na vode hojdá

Pod prísľubom zachovania anonymity sa s nami rozprával jediný z tamojších obyvateľov. „Hausbót je druh relaxu. Tá voda, les a slnko človeka dobíjajú energiou. Vodu aj les si veľmi vážim,“ opisoval svoj vzťah k plávajúcim domom. Tí, ktorí si prírodu nevážia, sú na ramene podľa neho v menšine.

„Samozrejme, že sa to občas hojdá, ale po čase si to prestanete všímať,“ opisuje svoje bývanie v Jaroveckom ramene. Hausbót využíva ako chatu, jazdí tam na kanoe, pláva po Dunaji.

„Pohyb človeka necítiť, ale keď silno fúka, najmä vyššie stavby to rozhojdá. Majiteľ hausbótu v Komárne dokonca hovoril, že pri vetrisku ho chytá až morská choroba,“ hovorí zasa staviteľ hausbótov Peter Mandl.

SkryťVypnúť reklamu

Na hausbót si nevybavíte hypotéku, banky ho berú ako hnuteľný majetok, v ktorom nemôžete mať trvalý pobyt. Napriek tomu domov na pontónoch pri hrádzi pribúda.

Začalo sa to starými loďami pri prečerpávacej stanici, z ktorých sú hausbóty už asi tridsať rokov. „Postupne sa to začalo rozrastať smerom k hlavnému toku, až je tam dnes zaplnené skoro všetko. Už to vyzerá trochu ako v šanghajskej dedine,“ hovorí Mandl.

Prečítajte si rozhovor so staviteľom hausbótov a lodí Petrom Mandlom.

Pozornosť športovcov na hrádzi púta aj hausbót s vežičkami.

FOTO SME - GABRIEL KUCHTA

V chránenej oblasti

Mnohým sa rozrastanie plávajúcej osady nepáči aj preto, že sa nachádza v chránenom vtáčom území Dunajské luhy. Prednosta bratislavského obvodného úradu životného prostredia Michal Drotován pre týždenník Plus 7 dní povedal, že chránené druhy z územia zatiaľ neodišli, no brehové porasty, v ktorých vtáky hniezdia, už pre hausbóty takmer vymizli.

SkryťVypnúť reklamu

Hausbót je podľa zákona plávajúcim zariadením, ktoré nie je určené na opakované premiestňovanie. „Na Jarovskom ramene sa nachádza len jedno plavidlo, ktoré je klasifikované ako hausbót s vlastným pohonom, je vybavený závesným motorom a môže sa presúvať,“ tvrdí hovorkyňa Štátnej plavebnej správy Jana Vadkertyová.

Úpravy pozemkov a ciest

Majitelia hausbótov dostávajú povolenie na kotvenia a aj na využívanie brehu. „V žiadnom prípade ho nemajú právo upravovať, okrem osadenia vyväzovacích zariadení, čo umožňuje zákon,“ tvrdí hovorca vodohospodárskeho podniku Peter Machava.

Pred viacerými hausbótmi vidieť upravené trávniky, ale aj vydláždené cestičky či kozuby. Vodu viacerí berú zo studní, zvonku potrebujú obyvatelia hausbótov doviesť iba elektrinu.

Domy sú na pontónoch vyrobených aj z vyradených vlakových vagónov či zo starých rúr z vrtných súprav. Novšie plaváky vyrábajú aj zo železobetónu. Steny sú potom väčšinou z dreva.

Nevítaní hostia

Na niektoré príjazdové cesty k hausbótom si domáci umiestnili aj závory. Les pri ramene im síce nepatrí, no turista či cyklista je tam nevítaný hosť.

„Všetky stavby aj cesty a závory sa môžu zriaďovať po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov. Ak súhlas nemajú, sú nelegálne,“ hovorí starosta Jaroviec Pavel Škodler.

Na vode sa začalo táboriť po revolúcii

Dunaj bol prísne strážený aj lode museli na noc zatvárať do lodeníc a zamykať.

BRATISLAVA. Hausbóty začali dunajské brehy obsadzovať až po nežnej revolúcii. Za komunizmu totiž bol na Dunaji prísny hraničný režim. Športovci nemohli cez noc nechávať svoje lode na vode, aby na nich niekto neemigroval. Mohli sa plaviť len cez deň a na noc museli lode vyťahovať na breh žeriavom a zamykať.

„V lete sa plavili po Dunaji aj vodáci. Bolo potrebné povolenie od Štátnej plavebnej správy a štátna vlajka na člne. Stanovať mohli iba v Hrušove, Gabčíkove a pri Komárne,“ píše portál Plavba.net.

Aj lode z Rakúska či Nemecka mohli Dunajom preplávať len v sprievode pohraničnej stráže. "Platil prísny zákaz vstupovať na palubu, brať od posádky veci," spomína na portáli bývalý pohraničník.

Prvým majiteľom hausbótu v zátoke pri Slovnafte bol Dodo Zsoldos, niekdajší majster Európy vo vodnom motorizme. Hovorieval, že s ťahaním lodí na breh to bola poriadna oštara, vyrobil si tak pre svoju loď garáž na vode. Z garáže sa krátko po otvorení hraníc v roku 1990 stala reštaurácia a motorest pre člny.

Keď si tam totiž raz varil guláš, pristavil loď jeden Rakúšan, ktorému tak zachutilo, že sa vrátil aj s priateľmi. „Urobme z toho kšeft, nebudeme tých Rakúšanov vykrmovať zadarmo,“ povedal vtedy Zsoldos, ktorý vlani zomrel.

him

Pontóny pre hausbóty stavajú aj z vyradeným železničných vagónov či vrtných rúr.

Steny mávajú hausbóty z dreva alebo podobného materiálu.

FOTO SME - GABRIEL KUCHTA

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Firmy otvorene o tom, kam AI pustia a kam už nie
  2. Operácia očí je riešením pre každú profesiu
  3. Bývanie v centre Bratislavy? Kúpa sa oplatí viac ako prenájom
  4. Hodnotenie profesionála: Maldivy si užijete i s nižším rozpočtom
  5. Majster cukrár radí: Tento dezert dodá každej letnej párty šťavu
  6. Private equity fondy priťahujú čoraz viac slovenských investorov
  7. S tanečnicou Katarínou Jakeš na výlete v Košiciach
  8. Hodnotenie profesionála: Hotely na Zakynthose prekvapia detailmi
  1. Operácia očí je riešením pre každú profesiu
  2. Bývanie v centre Bratislavy? Kúpa sa oplatí viac ako prenájom
  3. Hodnotenie profesionála: Maldivy si užijete i s nižším rozpočtom
  4. Private equity fondy menia budúcnosť rodinného podnikania
  5. Private equity fondy priťahujú čoraz viac slovenských investorov
  6. Navrhni si tričko, sadni do tieňa a oddychuj
  7. Ako komplexne a účinne vyriešiť problém akútnej hnačky
  8. Majster cukrár radí: Tento dezert dodá každej letnej párty šťavu
  1. Majster cukrár radí: Tento dezert dodá každej letnej párty šťavu 10 260
  2. Hodnotenie profesionála: Hotely na Zakynthose prekvapia detailmi 7 833
  3. Bývanie v centre Bratislavy? Kúpa sa oplatí viac ako prenájom 5 521
  4. S tanečnicou Katarínou Jakeš na výlete v Košiciach 4 299
  5. Expert varuje: Takto vás podvodníci oberú o všetky úspory 3 904
  6. Nie je zlato ako zlato, nájdete ho pri bežnom nákupe potravín 3 887
  7. Čo môže spôsobiť minúta navyše pri pražení kávy? 2 817
  8. Dajte zabrať vášmu mozgu, preverí ho Tréning pamäti 2 441
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  2. Ľuboš Vodička: Bratislavský Robinson Karl Jetting
  3. Juraj Mravec: Projekt Nového Lida nereflektuje záujmy Petržalky
  4. Pavol Pálfy: Úradná tabuľa - zákonná povinnosť alebo služba pre občana?
  5. Danica Chames: Zbláznili sa, šli na dovolenku do Bratislavy
  6. Radko Mačuha: Sídlisko, kvôli ktorému bolo zbúrané podhradie. ( cyklus bratislavská krutosť)
  7. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  8. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  1. Ivan Čáni: Migaľ si svoje prvé a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou aj posledné volebné obdobie užíva „naplno“. 35 468
  2. Matúš Radusovsky: Biela pena na mede – Znak kvality alebo dôvod na obavy? 12 750
  3. Ľudmila Križanovská: Zlákal ju multilevel marketing. Prišla o peniaze, aj priateľov 9 524
  4. Rado Surovka: Robert, tak sa o má robiť, do psej matere ! 8 063
  5. Matej Galo: Pán Fico, profitujete z ruského plynu? Len sa pýtam. 7 836
  6. Juraj Kumičák: Atrapa 6 899
  7. Ľuboslava Šusteková: Chrumkavé sladkokyslé zavárané uhorky mojej babky 6 270
  8. Daniel Guľaš: Drony nad Moskvou: Úderný zásah do ruskej ekonomiky 5 041
  1. Marcel Rebro: Verím, že dobijeme dobrým ľuďom baterky
  2. Roman Kebísek: Štúr na Slovanskom zjazde r. 1848: Prioritou Slovanov nie je záchrana Rakúska
  3. Post Bellum SK: Priatelia-Maďari, ktorí zohrali kľúčovú rolu počas Nežnej revolúcie
  4. Radko Mačuha: Peter Pellegrini je prezidentom vojny.
  5. Marcel Rebro: Za každým padlým hrdinom zostala stolička pri stole. A často aj dieťa, ktoré stratilo otca
  6. Marcel Rebro: Deti z Nikopola túžia po tábore. Autobusy však nejdú, vodiči majú strach z dronov
  7. Marcel Rebro: Majú dvadsaťštyri. Namiesto vysokej školy žijú v diere na fronte a eliminujú Rusov.
  8. Roman Kebísek: Po vyše sto rokoch preložili z francúzštiny životopis Štúra od Turcerovej
SkryťZatvoriť reklamu