Mesto na turistoch zarába milióny. Prilákať ďalších by mala nová Bratislavská organizácia cestovného ruchu, ktorú mesto založilo v decembri spolu s podnikateľmi v tejto oblasti. Zatiaľ o nej veľa nepočuť. Jej riaditeľka MICHAELA POTOČÁROVÁ hovorí, že propagácia Bratislavy v zahraničí bude oveľa efektívnejšia.
Vlani prišlo do Bratislavy o sto tisíc turistov viac ako v roku 2010. Vrátili sa teda do Bratislavy?
„V roku 2011 sme zaznamenali výrazný nárast. Stabilizuje sa to, kríza je na ústupe. Vďaka majstrovstvám sveta v ľadovom hokeji bol máj minulého roka výrazne silnejší. Bratislava je tiež viac viditeľná, pomohli aj viaceré aktivity, ktoré boli orientované na prilákanie turistov na zahraničných trhoch. Ľudia zistili, že je príjemná a ponúka množstvo atraktívnych vecí.“
Vyzerá to, že kým niektoré národy ako Briti sem chodia menej, iní Bratislavu objavujú.
„Veľká Británia mala najväčší boom, keď začala Sky Europe prevádzkovať lacné spojenie s Bratislavou. Toto už je na ústupe, Briti prichádzajú skôr už na oddych a príjemné trávenie predĺžených víkendov. Ich lákadlá sú iné, prichádzajú aj za športovými atrakciami, kultúrnymi podujatiami. Čo je pre nás pozitívne, pretože klientela, ktorá prichádzala na rozlúčku so slobodou, bola pre nás trochu zaťažujúca práve pre tie piatky a soboty.“
Koho sa sem snažíte prilákať? Chcete, aby sa vrátili hokejoví fanúšikovia?
„Medzi naše prioritné trhy, okrem susedných krajín, patria Nemecko, Taliansko, Španielsko, Veľká Británia, Škandinávske krajiny, Rusko. Veľmi výrazne minulý rok stúpli narástli Rakúšania. Boli by sme radi, keby sa stali našou pravidelnou klientelou. “
Takže nás objavili?
„Je to kuriozita. Keď sme robili prieskumy na rakúskom trhu, tak mnoho Viedenčanov sa vyjadrilo, že v Bratislave nikdy neboli. Rakúšania stále vnímajú Slovensko, ako keby bolo za bariérou, ani si neuvedomujú, že je to menej ako hodina po diaľnici. Okolité krajiny majú výhodu vďaka blízkej dostupnosti, preto je jednoduchšie ich prilákať aj na opakovaný pobyt.“
Čím ich vieme zaujať?
„Určite je to kultúra, radi chodia na operu, výstavy. Môžu ich prilákať aj podujatia v meste. Vedia sa veľmi príjemne dopraviť loďou priamo do centra Bratislavy. Dôležité je propagovať aj nákupný cestovný ruch. V Rakúsku sú cez víkendy zatvorené nákupné strediská a my ich máme do večera otvorené. To je ďalšia naša konkurenčná výhoda, ktorou by sme ich vedeli prilákať. Tým pádom by si tu vedeli zabezpečiť aj ďalšie služby počas ich pobytu, ako je kozmetika, kaderníctvo, oddychový wellness program.“
Keď však chceme, aby nás objavili ďalšie národy, sme asi obmedzení tým, kam lieta Ryanair?
„Je tu nový dopravca, Norwegian. Zabezpečuje priame spojenie s Oslom a Kodaňou. Zaznamenali sme veľký dopyt po Bratislave, aj letisko nám hlásilo, že o linku je veľký záujem. A to je úplne iný typ klientely, oveľa viac míňajú, sú viac aktívni, využívajú služby, užívajú si destináciu naplno so všetkým, čo ponúka.“
A už to nie sú pivní turisti...
„Áno, sú sofistikovanejší.“
Štatistiky ukázali aj vyšší počet prenocovaní. Čo to znamená?
„Prenocovaní je viac, ale dĺžka prenocovania zaznamenáva pokles. Spôsobuje to záujem o poznanie, čo najširšieho spektra destinácii a zároveň tým, že sú ľudia dnešnej doby veľmi zaneprázdnení, majú obmedzený čas na trávenie dovolenky, mnoho turistov chodí na predĺžený víkend. U nás strávia v priemere jednu, alebo dve noci.“
Viac o tom, ako sa vyvíja počet turistov, si prečítajte tu: Turisti čakajú úsmev
FOTO - GABRIEL KUCHTA
Aké problémy turistov musíte riešiť?
„Pripravili sme materiál, čo zlepšiť. Určite turistický informačný systém. Snažíme sa eliminovať niektoré negatívne aspekty s dopravným podnikom.“
Napríklad?
„Napríklad revízorov. Opakujú sa sťažnosti na revízorov, že sa nesprávali slušne. Máme pripravené menšie projekty, ktoré by pomohli informovanosti turistov na autobusových zastávkach o spôsobe zakúpenia lístkov. Je tu tisíc drobností, ktoré treba spraviť, orientačné tabule, mobilné aplikácie pre turistov. Musíme tiež motivovať podnikateľov, aby vytvárali čo najlákavejšie produkty na viac dní, aby v Bratislave bolo čo robiť. Aby nebola jednodňovou destináciou a ľudia tu zostávali aj dlhšie.“
Spomínali ste revízorov, turisti sa sťažujú aj na neprívetivosť čašníkov. Viete toto riešiť?
„Na tom ťažko niečo zlepšíme my. To musí byť hlavne záujem podnikateľa, aby sa ľudia vrátili naspäť. Ale môžeme sa snažiť s nimi aspoň rozprávať, pokiaľ máme echo od turistov.“
Bratislava pred pol rokom založila organizáciu destinačného manažmentu. Čím sa líši od bežného oddelenia cestovného ruchu? Dostávate peniaze aj od štátu?
„Oddelenie cestovného ruchu bolo financované z mestského rozpočtu s oveľa nižším rozpočtom. Táto organizácia je spoluprácou verejného a súkromného sektora. Členské príspevky si platia aj podnikatelia, teda cestovné kancelárie, agentúry, sprievodcovia, hotely, reštaurácie, dopravcovia, inštitúcie a pod. Rozdiel je v tom, že tá spolupráca je oveľa výraznejšia. Máte priamy kontakt na aktérov na trhu, spolupráca je oveľa rýchlejšia, flexibilnejšia. Členovia sa priamo podieľajú na rozhodnutiach organizácie, schvaľujú plán činnosti, volia si predstaviteľov, ktorí zastupujú ich hlas v organizácii. Každý z týchto členov má hlas na valnom zhromaždení, keď rozhodujeme akým smerom sa bude Bratislava uberať. Každý z členov má hlas na valnom zhromaždení, keď rozhodujeme, akým smerom sa bude Bratislava uberať.“
Zároveň máte viac peňazí, ako keby ste boli len oddelenie mesta. Koľko je rozpočet vašej organizácie?
„Necelých 400tisíc dostávame od mesta. Od štátu dostávame podľa stavu štátneho rozpočtu. Podnikatelia platia členské príspevky od 30 do 1800 eur podľa druhu, ak je to sprievodca, platí menej.“
Fungujete pol roka, verejnosť však o vás veľmi nevie. Prečo?
„Pretože naše aktivity sú orientované smerom von. Veľa z PR na domácom trhu sme ešte nestihli zrealizovať, ale budeme sa snažiť.“
