Dopravný podnik by náklady na bezplatnú MHD sám neušetril.
BRATISLAVA. Z električiek by zmizli revízori, z ulíc autá. Aj to by sa mohlo stať, ak by v Bratislave bola mestská doprava zadarmo.
Minulý týždeň sa to stalo v estónskom Tallinne, u nás je to nereálne. Dopravný podnik by totiž žiadal viac peňazí a na to zadlžené mesto nemá.
Myšlienka však je podľa hovorcu primátora Ľubomíra Andrassyho dobrá, keďže mesto chce, aby ľudia uprednostnili MHD pred vlastnými autami.
"Otázka možného modelu bezplatného cestovania v MHD je do budúcna zaujímavým priestorom na diskusiu. Takýto krok má aj výrazný ekonomický rozmer. Museli by sme dať odpoveď na to, ako zabezpečiť financovanie podniku bez príjmov z cestovných lístkov," povedal.
Dnes na to mesto peniaze nemá. „Nedokáže pokryť ani tie výkony, ktoré si objednáva, a ani splatiť dlhy z uplynulých rokov,“ tvrdí dokonca hovorkyňa dopravného podniku Agáta Staneková.
Dotácia na dopravu je pritom najväčšou položkou mestského rozpočtu, tvorí až štvrtinu z celkovo 220 miliónov eur.
Pýtali by viac
Bilanica
MHD zadarmo
- plusy:
menej áut v meste,
žiadne pokuty od revízorov; - mínusy:
mesto by platilo viac,
potrebné nové autobusy,
neprišla by konkurencia,
Ak by mala byť doprava zadarmo, dotácia by sa podľa Stanekovej musela zdvojnásobiť. Podnik by totiž prišiel o príjmy z lístkov, ktoré boli vlani 37,5 milióna eur a o pokuty za 1,6 milióna eur.
MHD zadarmo už vyskúšali napríklad v Ostrave, keď bolo mesto extrémne znečistené smogom. Verejnou dopravou tam cestovalo výrazne viac ľudí, no po zdražení nafty si to už mesto nemohlo dovoliť.
Bez peňazí sa dá mestskou dopravou jazdiť napríklad v centre amerického Seattlu, kde tiež chceli dosiahnuť menej áut v centre.
Ak by bola MHD v Bratislave zadarmo, dopravný podnik by zrušil automaty na výrobu lístkov, prepustil predavačky, revízorov a ľudí z oddelenia tarify.
Expredseda parlamentu Richard Sulík (SaS) ešte v novembri 2006 vyrátal, že práve vďaka takémuto šetreniu by mohla byť bezplatná MHD reálna. Nemal však presné čísla.
Podnik čísla tají
Financovanie DP
Príjmy z cestovných lístkov:
- Rok 2010 – 34 118 939 eur
- Rok 2011 – 37 480 078 eur
Príjmy z pokút:
- Rok 2010 – 1 617 941 eur
- Rok 2011 – 1 649 325 eur
Dotácia od mesta:
- Rok 2010 – 54 miliónov eur
- Rok 2011 – 51,5 milióna eur
Bratislavský dopravný podnik teraz nechce vyčísliť, koľko by takto ušetril.
„Podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, keď nie je dotknuté financovanie z rozpočtu mesta, nie sme povinní sprístupňovať tieto údaje,“ povedala hovorkyňa podniku Agáta Staneková.
Ide však podľa nej iba o jedno percento z tržieb z predaja cestovného, čo by na kompenzáciu výpadku nestačilo.
Šéf dopravnej komisie mesta Jozef Uhler si myslí, že by čísla mali zverejniť. „Každopádne, platia ich občania. Sú to verejné peniaze,“ hovorí. Sám odhaduje, že by bezplatnou MHD mohli usporiť až štyri – päť miliónov eur.
Prirátať treba aj náklady na ochranku pre revízorov i na právnikov, ktorí vymáhajú pokuty, províziu za sms lístky.
Bezplatná MHD by pritom podľa dopravného experta Jozefa Drahovského mohla podniku vyhovovať.
„Ak by sa to takto spravilo, zlikvidujete akúkoľvek možnosť konkurencie a reálnosti nákladov,“ povedal. Konkurencia môže do MHD prísť už o dvatri roky s električkou do Petržalky.
MHD proti smogu
Skúsenosti s bezplatnou MHD majú v Ostrave. Tam fungovala predminulú zimu. Dôvodom bol smog. Hneď ako na jeho zvýšenie meteorológovia upozornili, vodiči si museli vyvesiť ceduľku: Smog, neoznačujte lístky.
„Mimoriadna preprava prispela k intenzívnejšiemu využívaniu verejnej dopravy a zníženiu počtu automobilov v meste,“ zhodnotil námestník primátora Aleš Boháč.
Opatrenie však Ostrava zrušila vlani na jeseň, keď sa zvýšila cena nafty. Bezplatnú MHD totiž platilo mesto zo svojej rezervy a vyšla ho na 23 miliónov korún. Či sa k nej niekedy vrátia, zatiaľ podľa hovorkyne magistrátu Andrey Vojkovskej nevedia.
Ak by MHD využívalo viac ľudí, podľa Uhlera by bolo treba kúpiť viac vozidiel a zhustiť intervaly. Peniaze by tak opäť podnik pýtal od mesta. „Jedna nízkopodlažná nová električka stojí vyše dvoch miliónov eur,“ hovorí Staneková.
Cestujúci už by viac neplatili pokuty, Dopravný podnik by na nich neposielal exekútorov.
FOTO SME - ARCHÍV
Doplatili by opäť ľudia
V Tallinne zrejme budú bezplatné cestovné „dotovať“ majitelia áut, ktorým chcú zvýšiť poplatky za parkovanie. Dopravný expert Jozef Drahovský takýto systém odmieta. „Jedna skupina by bola pozitívne diskriminovaná na úkor druhej,“ hodnotí.
Viac o zmenách v estónskej metropole si prečítajte tu: Talinn si zvolil bezplatnú MHD.
Bratislava beztak práve pripravuje spoplatnenie parkovania. Pôvodne plánovalo vyberať parkovné vo všetkých častiach, aktuálne vylúčilo tie okrajové.
Hoci nie je známe, koľko peňazí by vybrali, hovorca primátora tvrdí, že ich chcú investovať do skvalitnenia MHD, posilnenia spojov v špičke a budovania parkovania. "Máme tu viac ako 20-ročnú dlžobu na budovaní parkovacích domov a parkovacích miest," hovorí Andrassy.
K myšlienke bezplatnej MHD by sa ale podľa Uhlera malo mesto vrátiť, keď na tom bude finančne lepšie.
Prečítajte si aj stĺpček Tina Čikovského: Koľko stojí zadarmo.
