Keby si Bratislava zajtra zmyslela, že chce mať verejnú dopravu naozaj zadarmo, musela by na iných daniach vybrať viac o zhruba sedemdesiat eur na hlavu ročne.
Lebo len šetrením by dopravný podnik výpadok príjmov z lístkov nenahradil. Okrem toho je sporné, či by autobusy, trolejbusy a električky zadarmo znamenali, že ich budeme využívať viac.
Skutočné dôvody, prečo za pohodlnejšie považujeme auto, sú iné ako to, že by to bolo lacnejšie. Jazdíme ním po Bratislave skôr preto, lebo naň netreba čakať, na dlhších trasách netreba prestupovať, lebo zaň platíme drahý lízing, tak sa ho snažíme využívať, lebo nám v robote preplácajú benzín a to sa nám potom zdá, ako keby sme na tom zarábali, lebo v aute môžeme mať na zadnom sedadle bordel, kým v MHD je zakázané rozhadzovať veci.
A ešte aj to snorenie po parkovacom mieste strávime v teplúčku nášho auta. Napriek tomu sa oplatí provokovať a skúmať, či by aj na prvý pohľad extrémne riešenia neboli vlastne prínosom a ľahko uskutočniteľné.
Bratislava je totiž príliš bohatá na to, aby v nej počet áut stúpal aj naďalej rýchlejšie, ako jej schopnosť stavať nové cesty.
Skôr či neskôr preto príde chvíľa, keď napriek strachu z rozhnevaných motoristov bude musieť mesto rozmýšľať, ako ich od návštevy mesta odradiť.
Smog, mestské dlhy a čas stratený v zápchach nás potom prinútia pochopiť, koľko nás naozaj stojí, keď sa Bratislavčan vyberie do mesta vlastným autom namiesto toho, aby sme ho tam doviezli dotovanou MHD.
