V zafajčenom bare spustila šansóny aj jazz. Kapela hrala barovo, k pivu a k malej oslave.
Neplánovane zahrali oslávenkyni, špeciálne jej upravili pesničku na počkanie, skromne si zobrali aj z torty. A na konci, keď už dohrala hudba, a ona už odchádzala z baru, prišla ku každému stolu a poďakovala sa za potlesk.
To speváčka neznámej bratislavskej jazzovej kapely ďakovala každému poslucháčovi za to, že mu mohla zaspievať, že vôbec prišiel.
Zavanul z toho ozajstný šansón. Nebola mladá ani sexi, spievala asi len celkom dobre. Tým záverom sa však zmenila na divu.
Reportér amerických New York Times si v Bratislave zamiloval pivo. Za dva dni toho nestihol veľa, obišiel najmä miestne krčmy s vlastnými pivovarmi, chválil ich dokonca viac ako české.
Najviac mu chutil Richtár Jakub. Pivo, ktoré donedávna tieklo práve priamo do krčmy, kde spievala tá šansónová speváčka.
Pivovar a krčma sa zrejme pohádali a rozišli. Jakuba už čapujú inde.
Pivo je v tej hudobnej krčme už obyčajnejšie. No zostala tam speváčka, ktorá sa príde každému poďakovať.
Ktovie, čo by na ňu povedal ten americký reportér. Možno by z toho namiesto textu o skvelom pive bol text o skvelých ženách. A ak aj nie, dúfam, že aspoň tento je taký.
