Niektoré školy pustili grafity do svojich areálov. Narýchlo robené čmáranice tam nahradili pestrofarebné grafity. Legálnych plôch na graffiti je v Bratislave aj tak málo.
BRATISLAVA. Sprejeri často tvoria v noci, narýchlo v strese pred dolapením políciou. Výsledkom tak bývajú aj kresby, ktoré majú ďaleko od umenia a skôr ničia ako skrášľujú.
Štyri bratislavské školy sa rozhodli, že jednoduchšie ako bojovať so sprejermi a zatierať po nich steny, je dať im po odsúhlasení návrhu priestor.
„Je mi jasné, že tá stena dlho nevydrží biela a za chvíľu bude počmáraná,“ hovorí Alena Turčanová, raditeľka spojenej školy Tilgnerovej, kde sprejerom vyčlenili jednu stenu a ďalšie graffiti kreslili po odobrení návrhu riaditeľkou.
Sprejerov vpustili aj do areálov školy Kalinčiakova, Karloveská 61, či gymnázia Jána Papánka.
„Premaľovávanie grafitov je to posledné, na čo máme peniaze,“ tvrdí riaditeľka Tilgnerovej. Tie grafity, ktoré odsúhlasila, zatiaľ nikto neprekreslil. Aj preto uvažuje o dohode s writermi aj po pripravovanej prestavbe telocvične.
Kontrolovať sa nedajú
Na stenách škôl by si riaditelia priali aj farebný a prinajlepšom školský motív, čomu writeri nie vždy vyhovejú. „Mohli by urobiť napríklad hviezdnu oblohu, kde by sa deti zároveň učili rozoznávať Veľký a Malý voz,“ navrhuje riaditeľka Tilgnerovej.
Na základnej škole Kalinčiakovej, ktorá sa nachádza v susedstve vynoveného zimného štadióna, pochopili, že sprejerov veľmi kontrolovať nemôžu a motívy nechali na nich.
„Zo začiatku som chcel, aby tam bol aspoň názov školy, dnes ich už nechávam tak,“ hovorí riaditeľ školy Kalinčiakova Dušan Noga. Odkedy povolil sprejovanie na betónovom plote, sú steny školy čisté.
Trestný čin
Sprejovanie bez súhlasu majiteľa plochy je podľa zákona trestným činom poškodzovania cudzej veci. „Výška trestu sa odvíja od výšky spôsobenej škody,“ tvrdí policajná hovorkyňa Petra Hrášková.
Sprejer Dalibor, ktorý sprejoval aj v podchode na Trnavskom mýte pred hokejovými mastrovstvami, dostal napríklad pred pár rokmi pokutu 24tisíc korún. Prichytili ho pri sprejovaní na budovu Steinu.
Legálnych plôch na maľovanie grafity je v Bratislave málo, o voľné steny je medzi writermi bitka, hovorí sprejer Sofoklez. „Na legálnych stenách si bežný writer nezamaľuje, lebo sú určené pre vybraných umelcov.“
V Bratislave je povolené kresliť len na niekoľkých múroch, ich oficiálny zoznam neexistuje. Vo Viedni majú mapu legálnych plôch pre graffiti a street art.
Sprejerov v Bratislave pustili napríklad aj do podchodu na Trnavskom mýte pred hokejovými majstrovstvami sveta. Teraz to vyzerá, že hokejové grafity zmiznú, lebo podchod chcú prestavať.
Ak niekto povolí sprejovanie na svoj majetok, mestskí policajti sa to často dozvedia až pri kontrole. „Povolenie musí mať zodpovedná osoba počas akcie pri sebe,“ tvrdí hovorca bratislavskej mestskej polície Peter Pleva.
Prečítajte si aj Stĺpček z mesta: Detské autogramy
Sprejeri často kreslia v noci, narýchlo v strachu pred dolapením políciou.
Tvorba jedného diela môže trvať aj päť hodín.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Legálnych plôch je málo
Sprejovať bez povolenia, to je základ grafity, nie však ničenie pamiatok, hovorí stavebný inžinier a writer Sofiane Zinai – SOFOKLEZ.
Je v Bratislave dostatok plôch, kde je možné tvoriť graffiti legálne?
„Legálnych plôch určených na realizáciu graffiti je tu v pomere k počtu writerov veľmi málo. Mesto sľúbilo na graffiti vyhradené priestory, no zatiaľ sme nič neobdržali. Absolútne nevieme pochopiť, prečo mesto nepovolí viac plôch, keď vo Viedni môžu mať, keď vo Viedni môžu mať takmer 3 km stien pozdĺž Dunaja v centrálnej lokalite alebo v Prahe inžinierske dopravné stavby v časti Těšnov, Barandov.“
Aký je váš názor na ilegálne graffiti?
„Ilegálne nápisy sa mi páčia, je to nenahraditeľná súčasť graffiti umenia ako celku. Podstata graffiti artu je totiž robenie ilegálov ako street bombing (narýchlo namaľované grafity, väčšinou striebornej farby s čiernym obrysom, pozn. red.), tagging (podpis writera, pozn. red.), maľovanie vlakov, metra prípadne iných dopravných prostriedkov. V skratke všetky tie podpisy na ulici, ktoré nemajú veľmi pozitívny ohlas medzi ľuďmi.“
Je ale v poriadku, keď niekto posprejuje čerstvo namaľovaný múr alebo pamiatku?
„Keď niekto pokreslí čerstvo namaľovaný múr, tak s tým určite nesúhlasím a s pomaľovanými pamiatkami už vôbec. Som stavebný inžinier a viem, že pojem estetika vo verejnom priestore a estetika stavby má svoj význam. Rozdiel je to pri stavbách, ktoré sa budú buď búrať, ich účel doslúžil alebo sa nachádzajú niekde na periférii. Tam mi to až tak nevadí.“
(khu)
