Povedať tínedžerovi, aby nesprejoval na stenu domu, školy, banky, kostola, garáže, nemocnice, ministerstva, radnice či baru svoj nezmyselný znak, je asi také zbytočné ako hlásenie riaditeľa školy vo filme Obecná škola, aby žiaci v zime neoblizovali zábradlie pred školou.
S tým rozdielom, že nikto zo sprejerov sa k stene neprilepí.
Odhodlanie mladého muža či ženy so sprejom v ruke zanechať za sebou značku je veľké a sotva zastaviteľné.
O chytenom sprejerovi sa spieva len v detskom hite a navyše dostať poznámku za sprejovanie môže byť „kúl“, takže ani s poznámkami to nepôjde. Napadajú mi len dve čiastkové riešenia.
Rodičia aj pedagógovia by sa mali s mladými sprejermi porozprávať o kvalite ich tvorby. Má zmysel, aby za sebou niekto nechával značku, keď vedľa ďalších nudných klikov hákov jeho čmáranica vôbec nevynikne? Nemá, lebo steny budov sú už také pomaľované, že si ho všimne asi len autor a pár kamošov z partie.
Ich tagy už nie sú frajerina, prejav odvahy, prejav slobodného ducha. Takúto tvorbu by som pred spolužiakmi aj doma strápnil. Možno to niekto vzdá.
A skúsil by som povedať, nech vymyslia niečo svoje, originálne.
Druhý návrh už niektorí riaditelia škôl objavili a ich kolegovia by ich mali nasledovať. Dajte deťom spreje do ruky a nájdite im múr, nech sa na ňom vybláznia. © SME
