BRATISLAVA. Opravené cesty, viac škôlok, miesta na parkovanie, menej developerov tam, kde chcete žiť pokojne. Sľuby starostov bratislavských mestských častí majú niečo spoločné. Nesplnili ich.
Dušan Antoš (SDKÚ) sľuboval zachovanie vidieckeho charakteru Rusoviec. No jeho úrad povolil výrub časti aleje pagaštanov a nezastavil výstavbu sídliska.
Antoš je obvinený v kauze pozemkovej mafie s bývalým príslušníkom SIS Michalom Hrbáčkom.
Čierne stavby a byty
Starostka Starého Mesta Tatiana Rosová (SDKÚ) zasa sľubovala boj proti čiernym stavbám, doteraz však v centre rozobrali len sklenenú terasu na reštaurácii Le Monde na Hviezdoslavovom námestí, žiadnu z veľkých čiernych stavieb búrať nezačali.
V Rači zasa napriek sľubu starostu Petra Pilinského (SZ) prideľovať byty iba sociálnym prípadom priklepli za pár stoviek byt, ktorý pred rokmi obsadili jeho obyvatelia násilím.
Cesty, hlasy, bytovky
Neustupovanie developerom sľubovala aj starostka Vrakune Ľudmila Lacková (nezávislá). Obytné domy na Píniovej sa však vďaka ústretovosti jej úradu majú zmeniť z dvojposchodových na desať a päťposchodové.
Podobne starostka Karlovej Vsi Iveta Hanulíková (Smer) nezaviedla elektronické hlasovanie poslancov, Jozef Krúpa (SDKÚ, SaS, Most-Híd) nevie nájsť peniaze na opravu ciest v Záhorskej Bystrica. Rozšírenie cesty v Dúbravke zasa už od roku 2006 sľubuje Ján Sandtner (nezávislý).
Čunovo, Devín, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Jarovce, Karlova Ves, Lamač, Nové Mesto, Petržalka, Podunajské Biskupice, Rača, Rusovce, Ružinov, Staré Mesto, Vajnory, Vrakuňa, Záhorská Bystrica
Čunovo zmenia mladé byty
V najjužnejšej časti sa vedenie nezmenilo, vyhrala nezávislá Gabriela Ferenčáková. Čunovo má najmenej obyvateľov, necelú tisícku. Zmeniť to môže výstavba obytnej zóny Mladé Čunovo, radovú zástavbu už skolaudovali. Pôvodní obyvatelia sa boja dopravného zaťaženia.
Devín spravuje štát
Devín po posledných voľbách pokračuje so starostkou Ľubicou Kolkovou (SaS, SDKÚ, KDH, OKS), mestskú časť vedie s podporou pravicovej väčšiny. Pre obrovské dlhy je v nútenej správe.
Starostka viedla kampaň v duchu zachovania vidieckeho charakteru obce limitovním výšky novostavieb. Devínčania vyrokovali s developerom, že prepracuje projekt štvorposchodových vilových domov, na čom podľa starostky obec a Skanska spolupracujú.
Devínska Nová Ves nedostala kamery
Mestskú časť, ktorá to má bližšie do Rakúska ako do Bratislavy, vedie starosta Milan Jambor (SDKÚ, SaS). Vystriedal dlhoročného starostu Vladimíra Mráza. Až na jediného poslanca sa kompletne vymenilo aj zastupiteľstvo. Najpočetnejšie zastúpenie má pravica.
Devínskou vlani otriasla streľba šialenca, ktorý zabil osem ľudí. Na druhý pokus napokon miestni poslanci predĺžili prenájom priestorov pre štátnu políciu. Kamerový systém však stále neexistuje. Zastavila to polícia, ktorá chce montovať kamery po celom meste. Nie je jasné, koľko ich bude v Devínskej. Starosta Jambor tvrdí, že ak rýchlo neprídu, dá na to obecné peniaze.
Starostovi vyčítajú predaj centra malých obchodov na Eisnerovej, proti ktorému protestoval prokurátor.
Mestská časť je vďaka zákonu o environmentálnych záťažiach bližšie k odstráneniu dlhoročnej skládky ropných gudrónov. Chce sa uchádzať o eurofondy.
Jarovce sú bez ľavice
V Jarovciach, mestskej časti medzi Petržalkou a Rusovcami, sa starosta nezmenil. Vo funkcii ostal Peter Škodler (nezávislý). Pred voľbami hovoril, že chce zrekonštruovať tamojšiu základnú školu, za rok dostala nové okná. V zastupiteľstve sú len siedmi poslanci, pričom ľavica nemá žiadneho.
Vidiecky ráz Jaroviec mení výstavba. Skolaudovali tam projekt Jantár s 52 bytmi a obchodmi. Jarovce bojujú za protihlukovú zábranu na diaľnici D2. Petíciu už starosta odovzdal ministerstvu dopravy.
Lamač sa chce izolovať od D2
Starosta Peter Šramko (SDKÚ – KDH – Most-Híd a OKS) viedol mestskú časť v rokoch 2002 – 2007, v posledných voľbách vystriedal Oľgu Keltošovú (HZDS). V deväťčlennom zastupiteľstve má tesnú väčšinu ľavica.
Ako svoje priority formuloval Šramko vybudovanie protihlukovej steny popri diaľnici D2. Ochranu pred hlukom z diaľnice malo
v agende aj predchádzajúce vedenie samosprávy. Zatiaľ sa podľa starostu podarilo vyrokovať postupnosť zabezpečenia celého projektu. Nedokončili ani sľubovanú kanalizáciu a plynofikáciu Lamača.
Projekt multifunkčnej športovej haly, ktorá má vyrásť v časti Na Barine,
a ktorú schválilo predchádzajúce zastupiteľstvo, obyvatelia Lamača odmietajú. Miestne zastupiteľstvo sa zaoberá možnosťou vypovedania nájomnej zmluvy.
Podunajské Biskupice brzdia zápchy
Na čele zostala starostka Alžbeta Ožvaldová (nezávislá). Trvá aj najväčší problém – doprava a zápchy. Situáciu má vyriešiť rýchlostná cesta R7 alebo diaľničný obchvat D4. Cez rok dobudovali Biskupice kanalizáciu.
Rača rieši bytové kauzy
„Chceme, aby Rača konečne fungovala bez káuz. Obecné byty budeme prideľovať len tým, ktorí sú na ne odkázaní. Avšak aj to len na prechodné obdobie,“ sľúbil svojim voličom nový račiansky starosta Peter Pilinský zo Strany zelených.
Práve za jeho pôsobenia však Rača ukončila dlhoročný súdny spor s rodinou, ktorá sa v roku 1994 vlámaním nasťahovala do bytu mestskej časti. V júli starosta zaslal súdu oznámenie, že spor môže skončiť mimosúdne.
V októbri potom zastupiteľstvo, v ktorom prevažuje pravicová koalícia, byt rodine pridelilo na neurčitý čas. „Ide o 17-ročný spor, ktorý sme zdedili po predchádzajúcich vedeniach. K legalizácii užívania bytu manželmi Dobiášovými došlo už v roku 2002 uzavretím nájomnej zmluvy s mestskou časťou,“ bránil sa starosta. Rovnaký názor však nemal jeho predchodca, ktorý len vlani podal na súd ďalší návrh na vypratanie. Nájomná zmluva z roku 2002 totiž trvala len do júna 2005.
Návrh na vypratanie Pilinský stiahol po tom, čo jeho zastupiteľstvo rodine byt opäť pridelilo. Protestoval proti tomu len poslanec Michal Drotován. „Upozornil som poslancov, že v prípade schválenia prenájmu obecných bytov na neurčitý čas je to de facto predaj obecných bytov za zostatkovú cenu 300 – 500 eur.“ Za návrh nakoniec nehlasovali piati poslanci z 15.
Vajnory trápi tunel D4
Vajnorčania so starostom Jánom Mrvom (SDKÚ) spísali petíciu za to, aby nultý okruh D4 prekryli tunelom pri Vajnoroch. Odmietajú, aby sa diaľnica napájala k Ivanke pri Dunaji ponad Dé jednotku.
Vrakuňa sa na webe neotvorila
Iba necelých 28 percent voličov si zvolilo na čelo samosprávy starostku Ľudmilu Lackovú (NEKA, predtým SNS). Starostkou bola aj šestnásť rokov predtým do roku 2006. Zastupiteľstvo sa takmer celé zmenilo, pravica a ľavica sú zastúpené rovnomerne.
Mestská časť má problémy najmä s drogovou kriminalitou a prehustenou dopravou.
Vrakunčania sú nespokojní s informovanosťou. Uznesenia miestneho zastupiteľstva zverejňujú s veľkým oneskorením, viaceré chýbajú, na oficiálnej stránke Vrakune nie sú ani zverejnené kontakty na miestnych poslancov.
V kampani starostka deklarovala snahu nepodľahnúť tlaku developerov, hoci výstavbe sa nebráni. Miestni jej vyčítajú práve ústupky tlakom developera pri obytných domoch na Píniovej, ktoré sa majú zmeniť z dvojposchodových na desaťposchodový a päť päťposchodových domov.
Územné plánovanie a výstavbu vo Vrakuni vedie Andrej Petrek, bývalý starosta Starého Mesta, za ktorého v centre mesta klientelisticky rozdeľovali mestské byty.
Záhorská Bystrica rastie
Vlani vystriedal dlhoročného starostu Vladimíra Kuboviča Jozef Krúpa (SDKÚ, SaS, Most-Híd). Deväťčlenné zastupiteľstvo je pravicové. Samospráva sa postupne modernizuje – v centre obce zaviedli free wifi zónu, začala vydávať noviny.
Miestna škola, z ktorej odchádzali deti, má po roku nové vedenie, rozbehlo sa Senior taxi. Vo voľbách starosta sľuboval opravu komunikácií, na čo nemá obec peniaze.
