O odťahovacej službe sa písalo a píše toľko, že netreba ani osobnú skúsenosť.
Čo by teda Bratislavčan očakával, ak by sa v rovnakej situácii ocitol v Londýne? Zrejme ešte vyššiu pokutu, ešte dlhšiu cestu do areálu a najmä ešte väčšie peniaze. O to šokujúcejší bol čerstvý zážitok autora stĺpčeka.
Keď som ráno prišiel k miestu, kde som v noci zaparkoval a nestálo na ňom auto, ktoré som sa práve chystal vrátiť do požičovne, hromžil som na seba, že som mal predsa len brať plnú žltú čiaru vážne. Výška nákladov a vybavovanie hrozilo škaredou jazvou na londýnskom výlete.
Lenže potom som uvidel niečo, čo by každý Bratis〜lavčan mohol považovať za zázrak. Auto stálo o dvadsať metrov ďalej, pekne zaparkované v rade stojacich vozidiel. Lístok za stieračom dokazoval stopy po parkovacej polícii (aj so 40librovou pokutou), ale nijako nevysvetľoval, prečo auto neodtiahli kamsi do londýnskeho Čierneho lesa.
Netuším, prečo sa odťahovka rozhodla poučiť ma týmto láskavým spôsobom a či je to v Londýne bežné (podľa miestneho taxikára vôbec nie a odťahovka tam za odtiahnutie berie 160 libier) a neviem ani, či sa všetci londýnski starostovia musia s odťahovacími službami súdiť, ale som si istý, že podobný zážitok je v Bratislave nemožný.
