AKTUALIZOVANÉ 15:37

Bratislava má hlavnú architektku

Poslanci mestského zastupiteľstva dnes takmer jednohlasne zvolili za hlavnú architektku Bratislavy Ingrid Konrad.

INGRID KONRAD. Má 51 rokov a architektúru študovala v Bratislave a vo Viedni. Od roku 1991 má vlastnú projekčnú kanceláriu. Popri ateliéri prednášala aj na Technickej univerzite vo Viedni na tému Architektúra a voľné priestranstvo.(Zdroj: SME – GABRIEL KUCHTA)

BRATISLAVA. Na mimoriadnom štvrtkovom zasadnutí mestského zastupiteľstva hlasovalo 33 z 35 poslancov za zvolenie Ingrid Konrad do funkcie hlavnej architektky mesta Bratislavy. Len jeden poslanec bol proti a jeden sa zdržal hlasovania.

Zvolená s výraznou podporou

Pred samotným hlasovaním o hlavnom architektovi ešte poslanci hlasovali o spôsobe voľby. Podľa zákona mali možnosť voliť architekta tajne, ak by sa za takýto spôsob voľby vyslovila nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Z 34 prítomných bola presná polovica za tajnú voľbu, ktorú navrhol Sven Šovčík (SDKÚ).

Proti zvolení Konrad napokon hlasoval iba jediný poslanec Tomáš Ágošton (Most-Híd). "Bojím sa, že väčšinu profesionálneho života strávila v inej kultúre," povedal Ágošton.

Hlasovať mohli poslanci iba za alebo proti Konrad, iný kandidát na výber nebol. „Nie je možné, aby som vám predložil dvoch kandidátov,“ vysvetľoval primátor to, prečo poslancom neponúkol na rozhodovanie viacerých kandidátov.

Primátor podľa zákona zastupiteľstvu predkladá na zvolenie iba jedného kandidáta. Ingrid Konrad je jedna z dvoch kandidátov na post hlavného architekta, ktorých primátorovi odporúčala odborná komisia ešte v apríli tohto roku. Druhým, ktorého spomedzi 27 uchádzačov navrhla komisia primátorovi bol Vladimír Hrdý.

Ftáčnik si vybral Konrad, ktorá dostala od odbornej komisie najviac hlasov. „Radšej by som tam videl pána Hrdého,“ povedal pred voľbou poslanec Stanislav Fiala (KDH). Keďže za Hrdého hlasovať nemohol, podporil Konrad.

Prečítajte si rozhovor s Ingrid Konrad z marca 2011 tu.

Chce posilniť vzťah ľudí k svojmu mestu

„Najprv chcem spoznať tých, s ktorými budem na magistráte pracovať,“ povedala čerstvo zvolená hlavná architektka. „Druhé kroky budú viesť do poslaneckých klubov,“ dodala s tým, že si chce ujasniť názory, ktoré sú v poslaneckých kluboch.

Architektka Ingrid Konrad pracuje a žije aj vo Viedni aj v Bratislave. Natrvalo sa po zvolení za hlavnú architektku do Bratislavy presťahovať nechystá, trávi tu však podľa svojich slov dosť veľa času. „Som zvyknutá pendlovať medzi týmito mestami,“ povedala.

V Bratislave vidí veľký potenciál. „Bola by som strašne rada, keby architektúra a urbanizmus pomohli zmeniť vzťah Bratislavčanov k svojmu mestu.“ Vadí jej, že veľa obyvateľov mesta k nemu nemá žiadny vzťah. „Ten vzťah k mestu by mali ľudia získať cez verejné priestory, ktorých máme málo.“

Tak isto je podľa nej treba myslieť na mladých ľudí a ponúknuť im štartovacie byty, aby mesto nevymieralo kvôli tomu, že si v ňom mladí ľudia nevedia nájsť dostupné ubytovanie.

Spolupracovať s odborníkmi aj verejnosťou

Vo svojej práci hlavnej architektky chce Konrad spolupracovať so sociológmi, historikmi a ďalšími odborníkmi. „Architekt-urbanista nestačí,“ povedala. Rovnako chce viac komunikovať s občanmi a zvýšiť ich informovanosť o meste. „Nemôžeme ale prísť s diskusiou, napríklad ako pri PKO, ako sa hovorí s krížikom po funuse, pretože je to poburujúce a Bratislavčanovi to neprospeje zlepšiť vzťah k svojmu mestu.“

Po navrhnutí komisiou za hlavnú architektku sa Konrad vyslovila, že by chcela zvýšiť pôsobnosť hlavného architekta mesta. „Každý si myslí, že budem mať nejaký čarovný prútik. Čarovné prútiky nie sú, tie kompetencie sú aké-také,“ povedala Konrad po zvolení.

Svoju pôsobnosť ako hlavná architektka chce zvýšiť najmä komunikáciou s občanmi, poslancami a svojimi spolupracovníkmi. „Dúfam, že budem môcť diskutovať a budem vypočutá, čo sa môjmu predchodcovi pánu Šlachtovi príliš nedarilo,“ povedala Konrad. Verí, že ak bude verejnosť dobre informovaná, tak aj poslanci ako jej zástupcovia budú ochotní diskutovať.

Ingrid Konrad

Štúdium architektúry ukončila v roku 1983 na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Má nostrifikovaný diplom na Fakulte architektúry a územného plánovania Technickej univerzity vo Viedni. Od roku 1991 má samostatnú projekčnú kanceláriu v hlavnom meste Rakúska a od roku 2006 aj v Bratislave. Od roku 1996 je členkou Komory architektov a inžinierov pre Viedeň, Dolné Rakúsko a Burgenland.

(lut)

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  2. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  3. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  4. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  5. Top First moment dovolenky na leto 2018
  6. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  7. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  8. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  9. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a.
  10. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať
  1. Bezplatné rozšírenie do prehliadača
  2. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť.
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  4. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  5. HB Reavis sťahuje žiadosť na pridelenie osvedčenia o Smart City
  6. Do zóny Nové Nivy v Bratislave pribudne projekt
  7. Ako sa zmenili autá za štvrťstoročie?
  8. Accessible Urban Living
  9. RPSP – A good intention ruined by execution
  10. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  1. Top First moment dovolenky na leto 2018 6 643
  2. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať 5 261
  3. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní 3 342
  4. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 3 251
  5. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 2 234
  6. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok 2 232
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 982
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a. 1 809
  9. Ako pôjdu vlaky po novom? Mení sa cestovný poriadok 1 789
  10. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté 1 579