Ingrid Konrad: PKO nemôže byť skanzen

INGRID KONRAD. Má 51 rokov a architektúru študovala v Bratislave a vo Viedni. Od roku 1991 má vlastnú projekčnú kanceláriu. Popri ateliéri prednášala aj na Technickej univerzite vo Viedni na tému Architektúra a voľné priestranstvo.

INGRID KONRAD. Má 51 rokov a architektúru študovala v Bratislave a vo Viedni. Od roku 1991 má vlastnú projekčnú kanceláriu. Popri ateliéri prednášala aj na Technickej univerzite vo Viedni na tému Architektúra a voľné priestranstvo.

INGRID KONRAD. Má 51 rokov a architektúru študovala v Bratislave a vo Viedni. Od roku 1991 má vlastnú projekčnú kanceláriu. Popri ateliéri prednášala aj na Technickej univerzite vo Viedni na tému Architektúra a voľné priestranstvo.

Aký máte názor na terajšie právomoci hlavného architekta mesta? Môže podľa vás ovplyvňovať výstavbu v meste? Ak áno, ako? Ako by ste prípadne právomoci upravili? (napríklad právo veta)

"Platná legislatíva zatiaľ nepraje vplyvu hlavného architekta. Nekandidujem preto s predstavou, že autoritu hlavného architekta zabezpečia zákony. Niečo môže zlepšiť zastupiteľstvo (zmenou štatútu), ale najviac zaváži kvalita práce a racionálne argumenty pri obhajobe odborných návrhov. Pri rozhodovaní o budúcnosti mesta nemôže ísť o právo veta jednej osoby, ale o súhru tímu odborníkov, poslancov a pracovníkov magistrátu. Chcem sa opierať nielen o autority z oblasti urbanizmu a architektúry, ale aj sociológov, kulturológov, pamiatkárov, dopravných inžinierov, kunsthistorikov a pod. Zlepšiť regulačné kompetencie by mohlo aj zastupiteľstvo – a to vyčlenením lokalít v územnom pláne, ktoré by vyžadovali verejnú architektonickú súťaž."

Akú výstavbu, projekt, ktorý vznikol nedávno v hlavnom meste by ste ako hlavný architekt neschvaľovali? V akom prípade to podľa vás bývalé vedenie mesta „nezvládlo“?

"Prakticky všetky väčšie projekty vznikali bez posúdenia kvality ich architektúry a bez potrebnej miery regulácie, v ktorej by sa odrážal verejný záujem. Ak bol developer „osvietený“, bol výsledok lepší (Eurovea). V opačnom prípade nejasnosť v cieľoch rozvoja rôznych území spôsobila, že sa v exponovaných častiach mesta postavili objekty, ktoré by tam po zvážení všetkých parametrov (dopravné napojenie, nároky na statickú dopravu, začlenenie do siluety-obrazu mesta, architektonická kvalita) stáť nemali alebo by mali byť minimálne inak orientované s inou výškou, nehovoriac o ich dopade na životné prostredie, zeleň a verejné priestranstvá (Aupark). Zvonku to proste vyzeralo, akoby vedenie mesta stálo bokom vývoja."

Aký máte názor na výstavbu na nábreží pri Dunaji? Aké riešenie navrhujete pre oblasť PKO?

"Dunajské nábrežie chápem ako výstavnú skriňu mesta, podobne ako je tomu napríklad v Londýne pri Temži. Budovy mestského i národného významu by mali doplniť stavby európskeho významu. Pokiaľ ide o PKO, verím, že kauza skončí kompromisom, pretože konflikt by obe strany len poškodil. Historické PKO nemožno uchovať ako skanzen, ale treba zvážiť jeho kvalitnú rekonštrukciu a integráciu do budúcej zástavby. Ako, to by mal povedať Územný plán zóny, ktorý sa konečne začal pripravovať."

Aká novostavba alebo novší bratislavský projekt vás zaujal a páči sa Vám?

"Je ich viacero – zo skorších spomeniem prvú dvojplášťovú stavbu v Bratislave, ktorá bola príkladom aj pre stavby vo Viedni – budovu centrály VÚB od tímu Bahna-Palčo-Starý-Závodný. Z posledného obdobia ma upútalo architektonické a najmä urbanistické riešenie budov Digital Parku od architektov Ciglera a Maraniho pri Novom moste. Eurovea, najmä jej vonkajšie priestory, boli právom vysoko ocenené, no nekoordinovaným rozširovaním krytých sedení priamo na pešej zóne vzniká chaotický obraz, ktorý môže ohroziť novozískanú kvalitu dunajského nábrežia."

Aký máte názor na navrhované zmeny územného plánu Bratislavy. S ktorými nesúhlasíte?

"Zmeny a doplnky sa pred voľbami odložili. Vtedy sa hovorilo, že sa malo radšej začať s prípravou nového územného plánu. Ale ak už sú na programe zastupiteľstva, bolo by chybou súhlasiť napr. so zahustením a zvýšením budov na nábreží Dunaja – najmä ak je nejasná budúca dopravná priechodnosť aj riešenie statickej dopravy. Správne sú napr. úvahy o hľadaní nových pozemkov pre nákladný prístav. Sporné je však navrhované náhradné územie. Premiestnenie nákladného prístavu by bolo treba posúdiť variantne."

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska
  2. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  3. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  4. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  5. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  6. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  7. Top First moment dovolenky na leto 2018
  8. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  9. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  10. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  1. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  3. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  4. Bezplatné rozšírenie do prehliadača
  5. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť.
  6. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  7. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  8. HB Reavis sťahuje žiadosť na pridelenie osvedčenia o Smart City
  9. Do zóny Nové Nivy v Bratislave pribudne projekt
  10. Ako sa zmenili autá za štvrťstoročie?
  1. Top First moment dovolenky na leto 2018 6 466
  2. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať 5 143
  3. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní 3 423
  4. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 3 177
  5. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 2 408
  6. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok 2 193
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 2 037
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a. 1 772
  9. Ako pôjdu vlaky po novom? Mení sa cestovný poriadok 1 661
  10. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté 1 576