SME
Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Verejnosť sa už odmieta len prizerať

Prečo spájať nové PKO s J&T, pýta sa Matúš Vallo, architekt a autor konceptu Mestských zásahov.

Matúš Vallo,  architekt a autor konceptu Mestské zásahy počas debaty o verejnom priestore a láske k mestu. Založil nové diskusné fórum o Bratislave.Matúš Vallo, architekt a autor konceptu Mestské zásahy počas debaty o verejnom priestore a láske k mestu. Založil nové diskusné fórum o Bratislave. (Zdroj: SME – GABRIEL KUCHTA)

Po troch rokoch rečí už verím len činom, hovori architekt a hudobník MATÚS VALLO. Zo 49 návrhov pre verejný priestor sa pohol v Bratislave len jeden.

Minulý týždeň ste krstili knihu Mestské zásahy, o čom je?

„Kniha opisuje proces, ktorým projekt Mestských zásahov prešiel za posledné tri roky.“

Zahŕňa všetky tri projekty Mestských zásahov čiže návrhov pre verejný priestor –v Bratislave, Prahe aj Brne?

„Áno, dokopy tu je šesťdesiat projektov – dvadsať z každého mesta. Je tu aj porovnanie jednotlivých miest. Obsahom sú tiež eseje výborných architektov, ktorí sa venujú podobnej problematike, napríklad aj z New Yorku a San Francisca.“

Mestské zásahy začali v roku 2008, vyvolali vtedy v Bratislave veľký záujem, no čo dnes? Žije nejaký z tých projektov?

„O viacerých projektoch sa komunikovalo, no zatiaľ sa nič nepodarilo. Skúšame komunikovať s mestskými politikmi, no po troch rokoch rozhovorov už veríme len činom.“

Bývalé vedenie mesta si objednalo projekt Mestských zásahov, ktorý?

„Mesto si objednalo projekt rozšírenia Židovskej ulice, ktorý je stále pred nami a ktorý je pred vydaním stavebného povolenia. No to, či to niekto postaví, uvidíme. Stálo by to asi 600-tisíc eur. Tá suma sa mi zdá nepatrná na to, akú veľkú zmenu vyvolá.“

Čo ostatné projekty pre verejný priestor, ktoré vznikli počas Mestských zásahov v Bratislave. Uvidíme niečo aj „naživo“?

„To je otázka, ktorú dostávame stále, každého to zaujíma. No my už pre to nevieme urobiť viac. Musel by sa toho chopiť nejaký mestský úradník. V trojuholníku, keď sme robili Mestské zásahy – verejnosť, architekti a mestskí úradníci – zafungovali prví dvaja. Architekti dali návrhy, verejnosť sa veľmi zaujímala, ľudia chodili na výstavu, kniha sa vypredala. No mesto je zatiaľ veľmi, veľmi, veľmi pomalé.“

Mesto podporilo zatrávnenie električkovej trate na Záhradníckej, nie?

„Nie, to už bolo predtým. Mesto to malo naplánované už skôr.“

A čo priestor Ba.lik na Františkánskom námestí?

„To bola iniciatíva mesta a Mestských zásahov, Ba.lik fungoval, keď sme doň robili program v roku 2009, mali sme leto plné akcií. No teraz to už je mestský majetok a nemá využitie. Nechápem. Akoby naň kašľali, mesto nedokáže donútiť BKIS (Bratislavské kultúrne a informačné stredisko – mestská organizácia – pozn. red.), aby ho začali používať a dali mu určitú náplň.“

Kto Ba.lik platil?

„Celý návrh, ako aj dokumentáciu sme urobili zadarmo a ešte sme k tomu zohnali ďalších 12-tisíc eur od sponzora na realizáciu. Zvyšok doplatilo mesto.“

mvallo_res.jpg

A čo premostenie Staromestskej? Kedysi bol aj workshop o jej riešení.

„Po tom, ako sme sa spolu s architektom Studeným zúčastnili tohto workshopu, si myslím, že podnikateľský zámer na Staromestskej je utópia. Je ťažké tu získať štvorcové metre tak, aby to bol biznis. Zaujímavé by bolo urobiť medzi dvomi mostami – medzi peším, dnes zatvoreným mostom a medzi električkovým mostom obyčajnú betónovú konštrukciu na náklady mesta, na ktorej by bol park alebo nejaký verejný priestor. Autá by sa neprekladali, spodku cesty by sa to nedotklo a vznikla by tu verejná plocha. Ale možno to znie ešte ako väčšia utópia ako podnikateľský zámer, robiť nový verejný priestor v tomto meste.“

Koľko projektov Mestských zásahov vzniklo počas troch rokov?

„V Bratislave bolo 49 návrhov v roku 2008, v Prahe 81 a v Brne 193. Teda dokopy 323 projektov.“

Mestské zásahy sú o verejnom priestore. Ako vnímajú alebo pretvárajú tento priestor v Brne a Prahe?

„V Brne bol projekt Mestských zásahov iniciovaný priamo mestom a aj v Prahe sa toho mesto ujalo viac než v Bratislave. No za tri roky, čo to robíme a stretávame sa s úradníkmi, musím povedať, že je len pár z nich, ktorým ide naozaj o vec.“

V Bratislave?

„Nie aj v Prahe a Brne.“

Zaujímavé, že v Brne vzniklo najviac projektov. Teda viac ako v Bratislave aj Prahe.

„Áno, zúčastnilo sa tu 160 ateliérov s 193 zásahmi. V Brne sa zapojili aj študenti, a okrem toho sila a teda aj popularita projektu stále rástla. Dokopy sa v rámci týchto troch miest urobilo 323 projektov pre verejný priestor zadarmo, práca v hodnote asi 190-tisíc eur. Je to naozaj zaujímavé číslo.“

V Prahe a v Brne sa niektoré z projektov pohli?

„Je to v rovine rozhovorov.“

Čiže nie je to lepšie ako v Bratislave?

„Tu sa okrem tej Židovskej, ktorá je zastavená, nepohlo nič. Tam si mestské časti objednali aspoň overovacie štúdie, aspoň v teórii to pokračuje.“

Čo okrem Židovskej v Bratislave plánujete?

„Usilujeme sa vyriešiť zastávku pod Novým mostom, myslíme si, že v 21. storočí pár metrov od historického centra Bratislavy by ľudia nemali stáť v takých podmienkach na zastávke.“

V súvislosti s PKO aktivisti v spolupráci s architektkami vypracovali víziu nábrežia. Tvrdia, že mesto sa o verejný priestor nezaujíma. Je to podľa vás tak?

„Moja otázka je, o čo sa zaujíma mesto. Hľadal som príklad, kde by sa niečo zmenilo k lepšiemu v tomto meste za posledný čas. To, že máme predražený zimák a k tomu jeden hotel? Neviem, či to je ono.“

Upratanie pred majstrovstvami, grafity na Trnavskom mýte.

„Grafity sú nekoncepčným riešením, mobilný operátor zaplatí, tak podchod zastriekajú priamo na kamenný obklad.“

Nespolupracujete so Starým Mestom?

„Usilujeme sa spolupracovať.“

Ako vnímate vyjadrenia aktivistov ohľadom nábrežia?

„Niekedy mám pocit, ako keby sa zabúdalo, že pozemok pod budovou už mesto nevlastní. Bolo by výborné mať ďalej naše PKO, otázka je však za akú cenu. Nech sa nám zdá predaj pozemkov akokoľvek absurdný a nelegálny, faktom ostáva, že máme PKO na privátnom pozemku. Na druhej strane jasne chápem, prečo je táto smutná kauza dnes tak silno emotívne vnímaná, časť aktívnej verejnosti sa už odmieta len prizerať.“

Aký je váš názor na PKO? Čítala som váš blog, kde upozorňujete, že Bratislava stráca kultúrny priestor, za ktorý nemá náhradu. Čo na PKO hovoríte ako architekt a čo ako hudobník?

„Okrem celej tej občianskej polohy, ktorá je poznačená v tomto prípade najmä pocitom krivdy a bezmocnosti, sa skúšam zamýšľať aj nad tým, že naozaj tento priestor bude mestu chýbať. Tento problém je rovnako vážny ako ten absurdný predaj. V akomkoľvek variante to vyzerá tak, že nasledujúce roky sa kultúra bude diať v súkromných, draho prenajatých priestoroch.“

Dalo by sa PKO prerobiť na priestor 21. storočia?

„Samozrejme.“

No dnes je situácia taká, že pozemky mesto predalo a developer chce stavať.

„Otázkou je, či developer chce už naozaj tak rýchlo stavať, alebo to využíva len na tlak na mesto. Čo ma nebaví, je to, že si z občanov urobili rukojemníkov a zobrali nám kultúrny priestor. Veď aj oni žijú a profitujú v tomto meste, prečo ho vnímajú len ako nástroj na zarábanie peňazí? A aj keď majú konflikt s mestom, prečo to dávať vyžrať ľudom? Veď PKO môže ďalej pokojne fungovať, pokiaľ sa dohodnú, resp. nedohodnú.“

Zdá sa vám suma, ktorú by malo mesto platiť za prenájom tunajších priestorov pridrahá?

„Keby toto mala byť naozaj ponuka, prečo nepovedať radšej poďme postaviť nové PKO niekde inde a na mestských pozemkoch, pre zmenu. Možno by sa tu urobila konečne normálna architektonická súťaž. Mali by sa porovnať čísla ako prenájom pozemkov pod PKO a splátka úveru na nové PKO. Nerozumiem, prečo mesto spája akúkoľvek budúcnosť PKO práve s J&T.“

Takže podľa vás nové PKO v rámci River Parku II. nebude novým PKO?

„Nové PKO vo vstupnom vestibule toho starého? Myslel som si, že je to vtip. Myslím si, že kompromis sa dá nájsť, len neviem, či ho vôbec niekto hľadá. Je za tým veľa politiky a záujmov. PKO staré či nové by trochu pomohlo River Parku získať verejnejší charakter a zmazať tú falošnú exkluzivitu z miesta, ktoré má byť pre všetkých.“

Mestské zásahy

Mestské zásahy (čiže návrhy architektov pre verejný priestor) začali v roku 2008 v Bratislave, o dva roky neskôr pokračovali v Prahe a tento rok v Brne.

Architekti v nich spolu navrhli 323 zásahov do verejného priestoru.

Knihu, ktorá mapuje trojročný proces projektu, zostavil architekti a hudobníci Matúš Vallo a Oliver Sadovský.

Má dve časti. V prvej sú texty od zahraničných, ale aj českých a slovenských architektov, v druhej časti je 60 najzaujímavejších projektov z troch miest, kde architekti vytvárali zásahy do verejného priestoru.

255 – architektov darovalo svojmu mestu projekty do verejného priestoru

186 900 – takú hodnotu mali darované projekty (v eurách)

9800 – toľko hodín pracovali architekti na projektoch

Lucia Tkáčiková

debata_res.jpg

O prvú diskusiu z cyklu Bratislova bol veľký záujem.

FOTO SME - GABRIEL KUCHTA

diskusia_res.jpg

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Päť chýb pri zateplení strechy
  5. Vitajte v postapokalyptickom svete
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Úprava osobného motorového vozidla
  5. Important information for Brazilians living in Slovakia
  6. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  7. Vitajte v postapokalyptickom svete
  8. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. Päť chýb pri zateplení strechy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 394
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 822
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 611
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 541
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 824
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 728
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 572
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 373
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 173
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 160
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu