BRATISLAVA. Developeri by mohli povinne prispievať do mestskej kasy. Stalo by sa tak vtedy, keby parlamentom prešiel návrh zákona o poplatku za zaťaženie ciest. Platiť by mohol začať od septembra.
Do mesta by tak mal prispievať každý, kto stavia budovu s viac než desiatimi parkovacími miestami. Za jedno parkovacie miesto by tak mohol zaplatiť päťsto eur.
Zákon už prešiel v parlamente prvým čítaním. Vládna koalícia ho podporila, s výnimkou SaS. Szilárd Somogyi podpredseda klubu hovorí, že podľa nich je navrhovaný poplatok istou formou dane, preto ho zatiaľ nepodporia.
Peniaze, ktoré by tak mesto získalo, by mali pomôcť Bratislave obnoviť zanedbaný verejný priestor.
Verejný priestor neriešili
O verejných plochách sa diskutovalo na prvej debate z cyklu Bratislova v kultúrnom centre Dunaj.
Primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru) priznal, že zatiaľ sa mesto tomuto priestoru nevenovalo pozornosť. „Keď som šiel za kompetentnými ľuďmi na magistráte, tak povedali, že doteraz sa ich na to nikto nepýtal. Čakám, že to povie, hlavný architekt.“
Jeho voľbu však poslanci dnes opäť posunuli, o odborníkovi na výstavbu v hlavnom meste mali byť pritom rokovať už na aprílovom zastupiteľstve.
Návrh Ďurkovského
Hoci sa mesto doteraz verejnému priestoru nevenovalo, príspevok pre developerov paradoxne navrhol bývalý bratislavský primátor Andrej Ďurkovský (predtým KDH).
Ďurkovský, ktorý vymenil primátorskú stoličku za poslaneckú v národnej rade, chce presadiť nový zákon o tomto poplatku. Developeri by mali platiť za zaťaženie ciest v meste. Dôvodom je podľa Ďurkovského výstavba, ktorá vo väčších mestách prehusťuje dopravu.
Vzor – Vancouver
Povinné príspevky developerov sa osvedčili aj v zahraničí. „Vo Vancouvri to dobre funguje, mesto má potom peniaze na to, aby vytvorilo lákavý verejný priestor alebo aj na to, aby vykupovalo pozemky,“ hovorí architekt a aj developer Drahan Petrovič. „Vyzbierali asi 250 miliónov dolárov.“
Dnes bratislavská samospráva zaväzuje developerov len takzvanými vynútenými investíciami, nie sú však konkrétne určené. Stavebníka napríklad samospráva zaviaže zrevitalizovať park. Povinné príspevky by podľa Ftáčnika zabránili korupcii.
O prvú diskusiu z cyklu Bratislova bol veľký záujem.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Trojuholník – verejnosť, samospráva a developer
Debatu v Dunaji moderoval architekt a hudobník Matúš Vallo, jeden z autorov konceptu Mestské zásahy, ktorý sa venuje práve verejným priestorom. Vallo chcel vedieť, či ľudia majú radi Bratislavu, alebo to je pre nich len miesto, kde dokážu zarobiť a majú tu rodinu.
„Bratislava je mestom káuz,“ hovorí Dostál. Aj kauzy však podľa neho dokážu vytvárať príslušnosť k mestu.
Ftáčnik vraví, že v Bratislave sa napriek všetkým kauzám cíti príjemne. „No máme sa z čoho poučiť,“ priznáva.
Architekt Igor Marko povedal, že problémom Bratislavy je to, že tu nefunguje trojuholník – verejnosť, samospráva a developer. „Verejný priestor tu doteraz nikto neriešil,“ vraví Marko o Bratislave. „Prevládal postoj je to niekde, ale nie je to moje.“
„Toto mesto je dnes o kauzách a negativizme, ktorý v meste prevláda. Už keď prechádzate mestom, vidíte zbúrane budovy, cítite, že je to mesto konfliktov,“ hovorí
Drahan Petrovič poukázal na priveľký počet komunálnych politikov a ich záujmy. Pripomenul tiež, že pre regulovanie často živelnej výstavby potrebuje Bratislava územné plány zón. „Možno ich spracovanie bude trvať aj dvadsať rokov, no sú životne dôležité.“
Mestské zásahy
Súčasťou večera venovanému Bratislave bol aj krst knihy Mestské zásahy, s láskou vaši architekti.
Mestské zásahy (čiže návrhy architektov pre verejný priestor) začali v roku 2008 v Bratislave, o dva roky neskôr pokračovali v Prahe a tento rok v Brne.
Architekti v nich spolu navrhli 323 zásahov do verejného priestoru.
Knihu, ktorá mapuje trojročný proces projektu, zostavil architekti a hudobníci Matúš Vallo a Oliver Sadovský.
Má dve časti. V prvej sú texty od zahraničných, ale aj českých a slovenských architektov, v druhej časti je 60 najzaujímavejších projektov z troch miest, kde architekti vytvárali zásahy do verejného priestoru.
- 255 – architektov darovalo svojmu mestu projekty do verejného priestoru
- 186 900 – takú hodnotu mali darované projekty (v eurách)
- 9800 – toľko hodín pracovali architekti na projektoch
Lucia Tkáčiková
