Voda je silný živel. Dô-vody, pre-vody a pod-vody sú však silnejšie.
Mocnejšie ako posledná vôľa grófa Lanfranconiho, ktorý venoval pozemky v Karloveskej zátoke Bratislavčanom na šport a rekreáciu. Mocnejšie ako územný plán či ako predajná zmluva.
Tá hovorí jasne. Kupujúci, nazývaný aj developer Ja a Ty, mal za pozemky v zátoke zaplatiť do 30 dní, čiže do jesene minulého roku. Napriek jeho meškaniu však už prebehla obhliadka výrubu takmer stovky stromov, ktoré tento „živel" postihne.
V meste sa správa ako veľká voda, je vo svojom živle. „Zaplavuje", rúbe, stavia.
Kým však v zátoke postaví vodákom novú lodenicu, ako sa pri predaji tunajších pozemkov sľubovalo, utečie veľa vody.
Možno toľko, že tunajší vodáci budú musieť zdvihnúť kotvy. Alebo toľko, že sa zatopí aj práve dokončovaná vysoká protipovodňová ochrana. Tá je totiž na vládu tohto mesta či developerov prikrátka. Vezú sa spolu na jednej lodi.
Obaja totiž niekedy konajú v duchu - po nás potopa.
Prečítaj si viac o výstavbe v zátoke
