SME

Tesár: Most žije z rezervy

Starý most od januára uzavrú pre autá. ALEXANDER TESÁR, autorizo­vaný inžinier, ktorý robil tento rok jeho hlavnú prehliadku, povedal, že je dlhodobo preťažený a zhrdza­­vený, životnosť stanovil na 16 rokov. Steny hlavných nosníkov mali pôvodne hrúbku 16

Hlavnú prehliadku Starého mosta robil profesor Alexander Tesár, autorizovaný inžinier, vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied. Navrhol aj dočasné vylúčenie osobnej dopravy z mosta, kým nezrekonštruujú jeho najkritickejšie body.Hlavnú prehliadku Starého mosta robil profesor Alexander Tesár, autorizovaný inžinier, vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied. Navrhol aj dočasné vylúčenie osobnej dopravy z mosta, kým nezrekonštruujú jeho najkritickejšie body. (Zdroj: SME – PETER ŽÁKOVIČ ´)

Starý most od januára uzavrú pre autá. ALEXANDER TESÁR, autorizo­vaný inžinier, ktorý robil tento rok jeho hlavnú prehliadku, povedal, že je dlhodobo preťažený a zhrdza­­vený, životnosť stanovil na 16 rokov. Steny hlavných nosníkov mali pôvodne hrúbku 16 milimet­rov, teraz sú lokálne skorodované na šesť. Zaťaženie mosta zvýšila v 80. rokoch výmena pôvodnej drevenej mostovky za betónové dosky. Vo viacerých poliach mosta je po celej dĺžke oceľovej kon­štruk­cie korózia dolných pásov hlavného nosníka aj plechov, ktoré spájajú nosníky s diago­nálami. V súčasnosti je Starý most v správnom konaní ministerstva kultúry. Mesto čaká, či ho vyhlásia za národnú kultúrnu pamiatku.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Robili ste poslednú hlavnú prehliadku Starého mosta. Kde sú jeho najväčšie slabiny?

„Musíme myslieť na to, že ho postavili v roku 1945 ako vojenské provizórium pre presuny ťažkej vojenskej techniky. Predtým tu stál Most Františka Jozefa, ktorý zbombardovali. Vojenské provizórium je však takmer bez prerušenia prevádzkované až doteraz. Pritom v osemdesiatych rokoch drevenú mostovku vymenili za ťažšiu betónovú, takže most fungoval pri väčšom zaťažení, než na aké bol plánovaný. Za 60 rokov sa oceľ unavila. Tiež sa zvýšili zaťaženia v doprave – miesto štandardných áut cezeň chodia terénne. Aj autobusy sú väčšie ako pred 40 rokmi. Projektanti našťastie navrhovali takéto mosty s rezervou 30 až 50 percent, aby keď bude most skorodovaný a starý, ešte vládal uniesť rovnakú záťaž. A v tejto rezerve my teraz žijeme.“

SkryťVypnúť reklamu

Z čoho pozostávajú kontrolné prehliadky mosta?

„Z dynamických a statických skúšok, geodetických meraní a materiálových vyhodnotení. Zo stupnice, ktorá hodnotí stav mosta a má sedem stupňov, to bola tento rok už päťka silne inklinujúca k šestke. Každý deň prejde po moste od šesť- do desaťtisíc áut, každé z nich spôsobuje dynamický úder do mosta. Aktuálna životnosť mosta je 16 rokov, plus-mínus dva roky. To znamená, že o 14 rokov sa môžeme obávať havárie.“

Navrhli ste vylúčiť osobnú dopravu, nie však MHD.

„Aby sme nespôsobili v meste dopravný kolaps. Navrhli sme na skúšobnú dobu niekoľkých mesiacov vylúčiť osobnú dopravu. Počas tohto času by sme sa snažili zrekonštruovať najkritickejšie body mosta, aby sme mohli opäť uvažovať o jeho znovuotvorení.“

SkryťVypnúť reklamu

Chcete rekonštruovať najkritickejšie body mosta, tento rok už jeden projekt jeho rekonštrukcie vznikol. Navrhoval na jeho mieste takmer nový most. Má to byť teda rekonštrukcia pred búraním?

„Bude trvať zrejme niekoľko rokov, kým bude nové premostenie na mieste starého zrealizované. My zatiaľ musíme hľadať riešenie, ktoré nám umožní most dovtedy využívať aspoň ďalších päť až osem rokov. Ten stav, ktorý sme zistili pri tohtoročnej prehliadke, je len potvrdením prehliadok z posledných piatich až ôsmich rokov.“

Ako by sa dal most podľa vás zrekonštruovať?

„V 80. rokoch vymenili drevené mostné konštrukcie za betónové, čím sa most preťažil. Betónové chodníky sme vymenili naspäť za drevené v roku 2002 po havárii remorkéra, čím sa most odľahčil o päť až osem percent. Teraz by sme sa mohli pokúsiť vymeniť betónovú mostovku, po ktorej premáva doprava. Nie za drevo, ale za nové materiály, ktoré skúšame na Slovenskej akadémii vied. Fungujú na báze sklenených a uhlíkových vlákien, ktoré sú osemkrát pevnejšie ako oceľ a dokážu most odľahčiť. Dokonca tak, že by sme mohli uvažovať aj o prevádzke električky na moste.“

Primátor sa snažil riešiť rekon­štrukciu Starého mosta čo najrýchlejšie, aby sa mohla začať stavať trať električky do Petržalky. Projektant, ktorý vyhral tender na rekonštrukciu mosta, navrhol aj jeho tri alternatívy. Architekti však žiadali, aby o podobe mosta rozhodla súťaž. Primátor namietal, že stavbu električkovej trate posunie. Teraz prichádzate vy a tvrdíte, že sa treba ponáhľať...

„Museli sme vedenie mesta upozorniť na stav mosta.“

Hovoríte, že ho sledujete priebežne. Nedali sa teda problémy riešiť postupne, opravovať most za premávky? Muselo prísť až k tomu, že bude z neho vylúčená automobilová doprava?

„Priebežné udržiavanie mosta spočíva v tom, že musíme vyvariť, očistiť a nanovo natrieť všetky zhrdzavené miesta na hlavných nosníkoch. Tie sú po 60 rokoch intenzívneho solenia skorodované. Museli by sme postupovať po jednotlivých poliach mosta – krok za krokom – a zakaždým pod most umiestniť lešenie. To by však kolidovalo s lodnou dopravou. Už teraz je most aj bez takýchto lešení najnižší na celom toku Dunaja. My sme takýmto spôsobom mnoho častí mosta opravili, ale máme problém dostať sa do tých, ktoré využíva lodná doprava. Ide o dve polia v strede mosta – 75- a 93-metrové.“

Bol už most niekedy dlhšie zatvorený?

„V roku 2002, po tom, čo do piliera narazil rakúsky remorkér. Vtedy po ňom dva týždne nepremávala doprava a kolaps to nespôsobilo. Pritom ešte neexistoval Most Apollo.“

MHD nie je pre most rizikom?

„Most má dve 45-metrové polia, jedno 75- a 93-metrové. Na 75-metrové pole sa nám zmestia akurát dva autobusy, každý v jednom smere. To most menej dynamicky unavuje ako tisícky áut, ktoré po ňom denne prejdú.“

Robili ste nejaké výraznejšie ú­pravy?

„V rokoch 1999 až 2001 sme prvé pole mosta spevnili záchytným systémom, odľah­čovacím zariadením sme ces­tný most pripojili na železničný a vytvorili tak sústavu, ktorou jeden most pomáha dru­­hému prenášať zaťaženie. Táto časť mosta je dobre zabezpečená, ale mostné polia sú na seba reťazovito napojené a nosnosť reťaze určuje jej naj­slabší článok.“

Na koľko rokov sa stavajú mosty?

„Asi na dvesto, záleží to však od údržby mosta. Napríklad Golden Gate v San Francisku, ktorý je vo veľmi exponovanom pásme častých zemetrasení, neustále sanujú a vylepšujú. Taký most má takmer neobmedzenú životnosť. Opotrebuje sa skôr morálne, že sa už ľuďom nebude páčiť, ale nie po technickej stránke. Ani Nový most nemá nejako obmedzenú životnosť. Poznám mosty vo Švajčiarsku alebo Nórsku, ktoré sú drevené, a pritom majú niekoľko sto rokov a sú funkčné, pretože sa o ne starajú.“

Z akej ocele je Starý most?

„Je to liata oceľ, ktorá sa používala v Nemecku na stavbu lodí aj na takéto mostové provizóriá. Je menej náchylná na koróziu ako iné druhy ocele. Konštrukcia nebola síce vyrobená v Nemecku, ale podľa nemeckej dokumentácie v Ostrave.“

Čo si myslíte o snahe pamiatkarov vyhlásiť most za pamiatku?

„Pamiatkovo chránený by mohol byť Most Františka Jozefa, ktorý tu bol do roku 1944. Bol to pekný most, jeho fotografia je v Múzeu dopravy. Súčasný Starý most by mohol byť akurát tak pamiatkou na vojenské provizórium. Aby mohol byť ďalej používaný, museli by sme ho komplexne sanovať. Čo sa týka pamiatkovo hodnotných častí, z pôvodného Mosta Františka Jozefa zostali všetky piliere, nájazdové rampy a mýtne domčeky – celá spodná stavba mosta, ktorá je najdrahšia. Tá je použiteľná a dá sa zachovať. A oceľ hore? To už nechám na rozhodnutie kompetentných.“

Starý most je tak trochu aj vaša rodinná záležitosť.

„Vyrastal som v jeho blízkosti a môj otec bol autorom jeho železničnej časti. Doteraz stojí, aj keď už je nefunkčná. Pristavená bola v roku 1953 a fungovala do roku 1985, chodil tadiaľ vlak smerom na Maďarsko.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  2. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  3. Ako pripraviť motorku na sezónu: Rady pre bezpečnú jazdu
  4. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  5. V podzemí sa skrýva poklad nezmenený už 182 rokov
  6. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok
  7. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna
  8. Takto bude vyzerať nové námestie na začiatku Dúbravky
  1. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna
  2. Takto bude vyzerať nové námestie na začiatku Dúbravky
  3. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok
  4. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  5. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  6. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  7. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  8. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 13 772
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 9 215
  3. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna 9 062
  4. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 8 295
  5. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 4 612
  6. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 2 974
  7. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 2 178
  8. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 053
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  2. Ľuboš Vodička: Bratislavský Robinson Karl Jetting
  3. Juraj Mravec: Projekt Nového Lida nereflektuje záujmy Petržalky
  4. Pavol Pálfy: Úradná tabuľa - zákonná povinnosť alebo služba pre občana?
  5. Danica Chames: Zbláznili sa, šli na dovolenku do Bratislavy
  6. Radko Mačuha: Sídlisko, kvôli ktorému bolo zbúrané podhradie. ( cyklus bratislavská krutosť)
  7. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  8. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 463
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 79 055
  3. Rado Surovka: Raši dostal padáka 66 258
  4. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 202
  5. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 533
  6. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 684
  7. Viktor Pamula: S Ruskom na večné časy a nikdy inak 8 204
  8. Ivan Mlynár: Šutaj Eštok prirovnaním čurillovcov k vrahovi potvrdil, že zhora z neho vypadáva to isté ako zdola. 7 750
  1. Radko Mačuha: Fico a Neveriaci Tomáš.
  2. Jiří Ščobák: Investovanie vs. hazard: Aké hry hráme? Kedy hazardujeme, namiesto toho, aby sme investovali?
  3. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  4. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  5. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  6. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  7. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  8. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
SkryťZatvoriť reklamu